Jeden cudzí jazyk na každý deň Poznáte rozprávky Na vlásku, V hlave, Ľadové kráľovstvo alebo napríklad Tajný život maznáčikov? Vždy, keď počujem niektorý z týchto názvov, snažím sa rýchlo si ich preložiť do originálu. Aby som im rozumel. Nepozeráme ich totižto vôbec v dabingu. Nepoznáme ich podľa slovenských názvov. Máme zvyk pozerať všetko v originálnom znení. Užijú si rozprávku aj deti? Veď nevedia po anglicky! Nevedia? Začalo to niekedy v roku 2003. Žili sme v tom čase s Mirkou v Lyone. A radi sme chodievali do kina alebo pozerali filmy doma. Televízie nás nikdy nebavili. Patríme medzi ľudí, ktorým najviac vyhovuje pozeranie "na želanie" (on-demand). Máš chuť, pozrieš si. Pauzneš si. Mirka mala vo zvyku vyrušovať, ísť sa napiť, po balzam na pery, dať si kávičku k tomu, takže na to ten gombík na pauznutie sa veľmi hodil. Ale už som ju vytrénoval. A navyše nenecháš sa rušiť reklamami. Vo Francúzsku ale nie je zvykom púšťať v kinách filmy v originálnom znení. Všetko majú dabované. Bez titulkov. Zvyknutí z Bratislavy na kiná v originálnom znení, bolo nám to veľmi divné počúvať francúzsky dabing na hollywoodske trháky. Zvlášť, keď sme niektoré už poznali. Našli sme si ale kino, kde to prebiehalo presne ako doma. Okrem titulkov. Tie boli vo francúzštine. Z hľadiska jazykov malo francúzske gymnázium jednu obrovskú výhodu - naučilo ma francúzstinu bez veľkej námahy. Veľké dávky cudzieho jazyka denne sa na vás jednoducho nalepia. Chtiac-nechtiac, po čase začnete rozumieť a pri menšej snahe aj rozprávať. Jedna nevýhoda tam ale bola - zdecimovalo mi to angličtinu, tak ťažko naučenú na základnej škole. Keď som sa potom ocitol v Lyone, zistil som, že sa síce dohovorím po francúzsky, ale s angličtinou je to zlé. Zvlášť, keď som sa porovnával s Mirkou. Pozeranie dabovaných amerických filmov mi vôbec nepomáhalo. Rozhodli sme sa, že to zmeníme. Začali sme pozerávať filmy z internetu s titulkami. Človek je pohodlný tvor a preto som prirodzene vždy hľadal filmy so slovenskými/českými titulkami. Pri tých francúzskych to bolo ale častokrát nemožné. Takže časom sme prešli na filmy v angličtine/francúzštine s titulkami v originálnom znení. Ak dnes nie sú titulky k dispozícií, nič sa nedeje. Rozumieme. Pozeráme bez titulkov. Dnes, po 14 rokoch, je málo filmov v angličtine alebo francúzštine, ktoré by nám nesedeli a nerozumeli sme im. Áno, sem-tam sa objaví nejaké slovo, ktorému nerozumieme. Ak je kľúčové, pauzneme, vyhľadáme v slovníku, ideme ďalej. Pri deťoch sme zvolili podobnú stratégiu. Od začiatku im púšťame iba originálne znenie. Okrem hádam Macka Uška, ktorý ide v slovenčine, nie v polštine. Všetky disneyovky, pixarovky, dreamworksovky idú v originálnom znení. Pre istotu s titulkami. Aby nasávali s hovoreným slovom aj text. Nemáme to nijako podložené, neštudovali sme si k tomu nič. Používame len to, čo funguje na nás. Výsledky to má. Celé dni si opakujeme hlášky z príbehov Peppa Pig (Prasiatko Peppa) alebo iných rozprávok v angličtine. Vždy im preložíme to, na čo sa pýtajú. Alebo ich opravíme, ak niečo vyslovia zle. Prípadne si spievaju pesničky zo Sing (Spievaj) alebo Moany (Vaiana). Je vtipné počúvať deti ako si medzi sebou štebocú dialógy v angličtine z rozprávok. Dostať sa dnes k informáciám je dnes jednoduché. Porozumieť im a vedieť ich spracovať je už zložitejšie. Už rodný jazyk môže byť problematický, nehovoriac o cudzej reči. Nespoliehame sa na informácie v slovenčine alebo češtine. Rýchlejšie ich získame v angličtine. Väčšina vedeckých knižiek, ktoré čítame sú čerstvo vydané knihy s najnovšími štúdiami. Častokrát sa do prekladu ani nedostanú. Pre nás je kľúčové im porozumieť v origináli. Pri troch deťoch a práci len ťažko hľadať čas ešte aj na knihu alebo časopis. Vykúpením sú pre nás audioknihy a podcasty. Premenia neproduktívny čas (napr. cesta do práce/beh) na hodinu plnú informácií v cudzom jazyku. S paušálom cez Audible máme k dispozícii celú knižnicu audiokníh. Rovnako tak aj podcasty. Ak nás niečo zaujme, pátrame po ďalších a ďalších informáciach. To nás vedie k ďalším audioknihám a ďalším podcastom. Krátka štatistika. Ak idem behat v priemere 3x za tyždeň a 20x do mesiaca idem do práce, ubehne pri tom spolu min. 26 hodín (Beh: 12x po 0,5 hod./beh = 6 hodín; Práca: 20x po 1 hod./deň = 20 hodín). Jedna audiokniha má v priemere 7-12 hodín. Zostáva mi ešte na podcasty cca 14-20 hodín. Mesačne teda prečítam min. 1 knihu a nasajem ďalších 15 hodín informácií. Pri tom sa už dá povedať, že sa zdokonaľujem v cudzom jazyku.