Sme naučení, že vyvážená strava je živočíšneho a rastlinného pôvodu. Preto mnohých prekvapí, že čisto na rastlinnej strave dokážeme žiť v plnom zdraví. Dobre naplánovaná rastlinná (vegánska) strava totižto obsahuje všetky potrebné živiny, ktoré naše telo potrebuje. Je vhodná pre všetky vekové skupiny a pre všetky fázy života. Potvrdili to aj Britská dietetická asociácia (British Dietetic Association) či Americká akadémia pre výživu a dietetiku (American Academy of Nutrition and Dietetics).

Nie je to ale iba o pár rastlinných produktoch, ktoré poznáme z bežných obchodov. Vyvážená rastlinná strava to sú zelenina, ovocie, orechy, semená, obilniny, strukovniny a huby. Je plná vlákniny, vitamínov a minerálov.

Niektoré štúdia štúdie potvrdili, že rastlinná strava je spojená s nizšími hodnotami krvného tlaku a cholesterolu, nižším výskytom srdcových chorôb, cukrovky typu 2 a niektorými typmi nádorových ochorení.

Vegánstvo je životný štýl, ktorý sa snaží čo najviac vylúčiť všetky formy zneužívania a týrania zvierat pre potravu, oblečenie a akékoľvek dalšie použitie.  Na svete je ročne zabitých 60 miliárd suchozemských živočíchov a bilióny morských len pre ľudskú potrebu. Až 95% z toho je zabitých predčasne.

Kravy sa môžu dožiť aj 20 rokov, zatiaľ čo v mliekarni idú na porážku po 3-4 rokoch, kedy už ich produkcia mlieka nie je rentabilná. Tie, chované na mäso, sú zabíjané skôr.

Kŕmne kurence sú zabíjané v 6 týždňoch života pričom už v tom čase nedokážu zniesť veľkosť svojho srdca ani váhu. Sliepky sa pritom môžu dožiť 10 rokov.

Prasatá zabíjame, keď dosiahnu požadovanú váhu, bežne v 4.-6. mesiaci. Môžu sa ale dožiť 15 rokov.

Aj ovce sa môžu dožiť 15 rokov. Ale zabíjame ich v 3. až 10. mesiaci. Podľa toho, či chceme jahňacie mäso alebo iné použitie.

Ešte stále sú oblasti na Zemi, kde je konzumácia psov ale aj mačiek normálna.

Kým populácia na Zemi sa zdvojnásobila od 60. rokov, svetová produkcia mäsa je štvornásobná. Niektoré oblasti sú na tom horšie: 4,5x viac ton bravčového (mäsa) alebo 13x viac hydiny v porovnaní so 60. rokmi. Tento trend prispieva ku globálnemu otepľovaniu, znečisťovaniu, odlesňovaniu, degradácii zeme, nedostatku vody a vyhynutiu živočíšnych druhov. Viac zvierat = viac úrody. Planéta však nevie nakŕmiť aj zvieratá aj ľudí.

Potrebujeme 3x viac vody pre mäsožravca ako pre vegána. Príklad? Pre produkciu 1 kg hovädzieho mäsa potrebujeme 15500 l vody. Na porovnanie 1 kg paradajok potrebuje 180 l a 1 kg zemiakov 250 l vody. Spotreba živočíšnych produktov je extrémne náročná na zdroje.

Poľnohospodárstvo je najväčším znečisťovateľom vody. Močovka, hnojivá znečisťujú spodné vody, potoky, rieky. Obsahujú vysoké hodnoty dusíka a fosforu. Spôsobujú úhyn rýb a ohrozujú zdravie ostatných zvierat. Čpavok spôsobuje kyslé dažde.

Za posledných 60 rokov sme stratili 90% rýb v oceánoch. Zjeme 4x viac rýb na osobu ako v roku 1950 a 80% rybárskych oblastí na svete je už zdevastovaných. Každý rok je zabitých 100 miliónov žralokov ako vedľajší produkt rybolovu, 90% druhov veľkých rýb je už vyplienených. Ak budeme pokračovať v konzumácii rýb ako dnes, oblasti rybolovu vo svete zaniknú do 2048.