Poznáte rozprávky Na vlásku, V hlave, Ľadové kráľovstvo alebo napríklad Tajný život maznáčikov? Vždy, keď počujem niektorý z týchto názvov, snažím sa rýchlo si ich preložiť do originálu. Nepozeráme ich totižto vôbec v dabingu a preto ich nepoznáme podľa slovenských názvov. Máme zvyk pozerať všetko v originálnom znení. Užijú si ale rozprávku aj deti? Veď nevedia po anglicky! Hmm… Nevedia?

Začalo to dávno. Niekedy možno v roku 2003. Rád som pozerával filmy kedykoľvek sa mi zažiadalo. Ráno. Niekedy okolo obeda. Alebo po večeroch, ešte keď som sa vrátil z mesta. Televízie v tom čase neponúkali archív, kino bolo tiež obmedzené časovo a bolo hlavne drahé na dennodenné pozeranie. Ostávali VHS kazety z minulosti alebo DVD, či nelegálne sťahovačky z netu. Pri stiahnutých filmoch bolo nevýhodou chýbajúci dabing. A tak vidieť film vs. čakať na dabing bola jasná voľba. Stačilo predsa zohnať len titulky. A takto začalo pozeranie filmov v originálnom znení. Neskôr pribudli aj legálne možnosti pozerania filmov online a hlavne on-demand (na želanie).

Keď sme žili s Mirkou v Lyone, zvykli sme si okrem hollywoodskych filmov pozrieť aj lokálnu francúzsku produkciu. Tam sa už titulky sťahovali ťažko. Ak, tak len v jazyku v akom bol aj film. Neostávalo nič iné, ako sa prepnúť do jazykového módu filmu. Ani sme si to neuvedomili, ale časom sme sa vytrénovali na sledovanie výlučne v pôvodnom znení. Dabing nám už nejako nešiel do úší. A bolo jedno, či je slovenský, český alebo francúzsky. Áno, niekedy sme si museli pustiť časti filmu viackrát, príp. pauznuť a pozrieť slovník, aby sme pochopili hlavnú myšlienku, ale celkovo nebolo po čase vôbec problém pozerať filmy v cudzom jazyku.

Obrovskou výhodou takéhoto pozerania/násávania jazyka/trénovania je aj to, že sa prenáša do ďalších situácií v živote. Zrazu nie je problém telefonovať s cudzincom, je mu akosi lepšie rozumieť. Knihy sa čítaju nejako samo a rozprávať o výžive sa u nás dá už v 3 jazykoch (ok, tak len v dvoch tak normálne, terminológiu o výžive ešte vo francúzštine nemáme úplne zvádnutú).

Deti nasadli na rozbehnutý vlak. Pôvodne nebol vôbec cieľ im telku púšťať. Prišli však situácie, keď sa to hodilo. Okrem vybraných rozprávok ako Včielka Maja alebo Macko Uško, ktoré si sem-tam pustia v slovenčine, idú všetky ostatné v pôvodnom znení. Nie je ich veľa. Peppa Pig, pixarovky, disneyovky a nejaké dreamworksovky. Vždy v angličine, a niekedy aj s anglickými titulkami. Majú už vek, kedy nasávajú aj písmenká. Nemáme to nijako podložené, neštudovali sme si k tomu nič. Používame len to, čo funguje na nás. Výsledky to má. Celé dni si opakujeme hlášky z príbehov Peppa Pig (Prasiatko Peppa) alebo iných rozprávok v angličtine. Vždy im preložíme to, na čo sa pýtajú. Alebo ich opravíme, ak niečo vyslovia zle. Prípadne si spievaju pesničky zo Sing (Spievaj) alebo Moany (Vaiana). Je vtipné počúvať deti ako si medzi sebou štebocú dialógy v angličtine z rozprávok popri hre, čo si vymyslia. Niekde si to tam nahrávajú a potom recitujú. Neveríme, že je niečo ako talent na jazyky. Talent zohráva 10% ak nie menej percent, zvyšok je dril. Dieťa sa naučí reč, akou na neho hovoríme. Je to o návyku, nič viac. Ak jeden rodič na dieťa hovorí španielsky a druhý po čínsky, tak automaticky dieťa s tým rodičom rozpráva tak a s druhým onak. Žiadny talent tam nie je, len to, že niekto s ním ten jazyk trénuje. Dennodenne. Tak nejak sa k tomu staviame aj my.

Pozeranie filmov nie je zázračná tabletka pre naučenie sa cudzieho jazyka. Pýtajú sa nás sem-tam ako sme sa naučili cudzí jazyk. Pozeraním filmov nie. Základy sme mali. Obaja sme absolventi francúzskeho bilingválneho gymnázia, kde síce angličtina nebola top, zato sme končili s francúzskou maturitou. Tá angličtina, naučená zo základnej školy, sa nám vylepšila práve tým pozeraním. Neviem, ako by som postupoval, ak by som sa mal teraz učiť nejakú úplne cudziu reč?! Určite by som však od začiatku zaradil pozeranie filmov/dokumentov v danom jazyku ako svoju prioritu. Nie sme deti, to učenie nám ide tažšie.

Dostať sa dnes k informáciám je jednoduché. Porozumieť im a vedieť ich spracovať je už zložitejšie. Nespoliehame sa na informácie v slovenčine alebo češtine. Rýchlejšie ich získame v angličtine. Väčšina vedeckých knižiek, ktoré čítame sú čerstvo vydané knihy s najnovšími štúdiami. Častokrát sa do prekladu ani nedostanú. Pre nás je kľúčové im porozumieť v origináli. Začalo to filmami, dnes sú to dokumenty, rozhovory, audioknihy a podcasty. Vedia navyše premeniť neproduktívny čas (napr. cesta do práce alebo beh) na hodiny plné informácií v cudzom jazyku.

Krátka štatistika. Ak idem behat v priemere 3x za tyždeň a 20x do mesiaca idem do práce, ubehne pri tom aspoň 25 hodín (Beh – 12 x 30 minút je 6 hodín. Cesta do práce – 20 x 30 minút tam a 30 minút späť je 20 hodín). Ak má jedna audiokniha v priemere 7-12 hodín, tak mi zostáva ešte na podcasty cca 14-20 hodín. Mesačne teda prečítam 1 knihu a nasajem ďalších minimálne 15 hodín informácií len tým, že si idem zabehať a chodievam do práce. Pri tom sa už dá povedať, že sa zdokonaľujem v cudzom jazyku.