Po jarnej hladovke som vedela, že si na jeseň chcem dať ešte jednu (prečo sa dočítaš tu) . Vtedy sa zas čistia iné orgány (na jar pečeň a žlčník a na jeseň pľúca a hrubé črevo).
Tu som na to šla inak. Po jarnej hladovke som si raz do týždňa dávala 1 dňovú hladovku. Čistá voda, alebo nesladený bylinkový čaj. Čiže medzi jarnou a jesennou hladovkou som mala približne 20 jednodňových hladoviek. Niekedy som vynechala, boli sme na dovolenke, alebo keď som vyslovene cítila, že tento týždeň nie.
Teraz bol môj plán bol 5, 7, alebo 10 dní, ako si telo povie. Ideálne po acidotickú krízu. V literatúre sa píše, že po prvej hladovke, už ďalšie hladovky nastupuje acidotická kríza (čo to je píšem tu) skôr, medzi 3.-5. dňom, vrcholí na 5. deň. Pri prvej hladovke je to medzi 6.-10.dňom, vrcholí na 10. deň, čo som aj zažila. Nešla som lámať rekordy, ani si škodiť, šla som na túto druhú hladovku s vedomím, že keď bude mať telo dosť, ukončím ju. Bolo tam obrovské lákadlo, psychická úľava, prečítaj si o tom tu. Také niečo sa mi ešte nestalo, Malachov o tom píše ako o uvoľnení psychocysty (informačno-energetické korene), to nie je žiadne woodoo, hladovky používali Grécki filozofi na zvýšenie duševného povedomia, používali sa na liečenie depresie, schizofrénie… A tak som začala. Keďže moja strava je čisto rastlinná a nízkotučná, nijak som si ju nemusela posledné dni pred hladovkou upravovať.

1. deň

Mali sme lietačky, ale viem, že prvý deň hladovky už veľmi dobre fungujem aj bez jedla, takže mi to vôbec neprekážalo. Pila som vodu alebo teplý nesladený bylinkový čaj, zázvorový ma parádne zahrial. Mala som svalovicu z predošlého dňa, takže som si dala pauzu s cvičením. Bola som vyvenčiť aj Huga na bicykli, proste úplne bežný deň.

2. deň.

Od rána som cítila dutiny, bolela ma z toho predná časť hlavy. Keď bolí hlava, najlepší liek pre mňa je, spať. Čo najviac som oddychovala, hoci energiu som mala. Nebolo to ako pri prvej hladovke, že som sa plazila ako korytnačka a výkon bol vôbec len ísť na záchod. Klystír sa mi ešte v tento deň robiť nechcelo, navyše som mala akurát začiatok mesačného cyklu, takže to sa mi dokopy, že vôbec nechcelo riešiť.

3. deň

Noc bola hrozná, mala som upchatý nos, nádchu a dutiny sa len stupňovali, plus povlak na jazyku. Vonku teplo a ja v čiapke. Sused, okolo ktorého chodím venčiť Huga, si musel myslieť, on v tričku a ja na hlave zimnú čiapku. No ale na poli fúka a chlad na zapálené dutiny je šialená bolesť. Ubúdalo mi energie, točila sa mi aj miestami hlava. V tento deň som oddychovala, kedy sa len dalo. Bola som poticho, deti sa čudovali, že na všetko hmkám. Šla mi prasknúť hlava. Nevládala som na nič pozerať, ani do žiadneho mobilného zariadenia, počúvať audioknihy, ideálne bolo ticho a zatvorené oči. Peťo prišiel skôr z práce, aby Jarku odviezol na tanec, čo mi dobre padlo, lebo šoférovať 15 km som ozaj nevládala. Stačilo mi odviezť Ondreja na futbal, čo máme takmer za rohom, aj to sa chaloši sťažovali, že sa vlečiem ako slimák. Všetky tri dni som chodila spať s deťmi, pekne o 19:00. Viem, že organizmus sa najviac lieči v spánku, a preto som oddychovala, čo to šlo. Zaujímavé bolo, že mi nebola nejak zima. Mala som ponožky a dlhý rukáv a tak bolo mi príjemne. Nemala som ľadové ruky, nohy, ako si pamätám pri prvej hladovke, čo bolo dosť nepríjemné, lebo som sa nevedela zohriať, len niekedy prišli náhle návaly tepla. Teraz sa mi to nedialo. Napriek tomu, že ma dutiny dosť trápili, nebola som vyslovene slabá, že zdvihnúť ruku som nevládala (ako na jar), netrápilo ma pálenie žáhy. Ani som nemala hrozné psychické stavy, ako prvé 3 dni na jar. Bola som nachystaná, čo ma prekvapí, ale psychika úplne v pohode.

4.deň

Ráno som sa zobudila v úplne inom tele. Totálne zdravom. Dutiny prešli lusknutím prsta, nebolela ma hlava, vstala som čerstvá ako rybička a plná energie. Spravila som si klystír, konečne som to stihla medzi 5:00-7:00 ráno ako sa má, vtedy sú hodiny hrubého čreva a to je ten čas na jeho očistu. Aj preto by sme mali skoro ráno vstávať, lebo vtedy je aktívne hrubé črevo a je to najlepší čas sa vyprázdniť. Od samej radosti som si dala rovno jogu. Nechcelo sa mi tomu nejak veriť, veď si pamätám, že mi skôr energie ubúdalo a ja som zrazu úplne vládala. Robila som v záhrade, cvičila som na klavíri. Nemala som svojich 100% energie ako obvykle, cvičiť som nevládala. Hlad žiadny, ten prešiel na druhý deň, to už poznám z mojich 36-42 hodinových hladoviek. Na prvý deň, okolo obeda, mi chvíľu dosť škvŕka v žalúdku a potom to jednoducho prejde. Celkovo som aj dosť pila, vôbec som sa nemusela do tekutín nútiť, čo pri jarnej hladovke nebolo. Tam som musela mať v ruke vodu, aby som si dala glg vody. Dnes už bol jazyk bez povlaku, ani v ústach necítim acetón ako naposledy, ale umývam ústnu dutinu aj tak 4krát za deň, aby som mala svieži dych, hoci sa nik nesťažuje. Pamätám sa ako pri prvej hladovke Peťo komentoval, že teda riadne to cítiť okolo mňa. No veď cez kožu sa toho dosť vyplavuje, tak som sa nečudovala, po 20 rokoch riadna hladovka, malo čo ísť von. Takisto som teraz nezpozorovala žiadne plytké dýchanie, tachykardiu, ale normálne som mohla hlboko dýchať.

No potom nastal zlom. Podvečer som začala byť veľmi hladná. Reku, zapijem to. Dala som si teplý zázvorový čaj, potom vodu. Nič. Idem spať. Lenže ja som od hladu nevedela zaspať! Na chrbte som nevedela ležať, ešte viac mi tak škvŕkalo v žalúdku. Tak som takto so sebou hodinu bojovala. Veď, spi! Ale taký hlad som ešte nezažila, to sa ozaj nedalo vydržať. Poznám hlad z tých 40 hodinových hladoviek, ale toto bolo niečo niekoľko násobne silnejšie. A len sa to stupňovalo. No, nič to. Toto je znamenie. Končím s hladovkou. Keďže som rátala, že minimálne ešte deň potiahnem, nemali sme doma žiadne pomaranče na šťavu. Našla som jeden vysušený citrón, tak som ho vytlačila, s teplou vodou a medom som ho takmer exla. Celá spokojná som si šla ľahnúť, veď bolo skoro 11 hodín večer! Ja zvyčajne už 2 hodiny dávno spím! Po 15 minútach znova. Vlčí hlad, tak ma skrúcalo, pretáčala som sa, hľadala som polohu na spanie, kde je hlad najmenej cítiť, ale nepomáhalo ani to. Rozmýšľala som. Do 3 dní možno hladovku ukončiť vlastne čímkoľvek rastlinným ako ovocie, zelenina, lebo trávenie nie je úplne vypnuté. Ak trvá hladovka 4-8 dní, ideálne je 2 dni piť riedené šťavy, až potom si dať ovocie, či varenú zeleninu.
Vedela som, že máme jablká, ale o polnoci odšťavovať sa mi nechcelo, respektíve som nikoho nechcela budiť. Tak si hovorím, nič to. Keď mám takýto hlad, znamená to, že trávenie funguje a dala som si jeden banán. A zaspala som! Žiadne žalúdočné kŕče, čo znamená, že som nič neprepískla, inak by sa telo ozvalo, že toto ešte sem nemalo ísť.

Prechod na tuhú stravu

Zobudila som sa plná energie, dala som si riedenú jablkovú šťavu a keď mi vytrávila, ovocný pohár, jablko, banán, figy.
V tento deň som nejedla nič komplikované, dusenú zeleninu, obilninu, alebo ovocie.
Nasledujúci deň si už dám moju kašu, akurát bez tahini, dva dni po pôste sa neodporúča jesť tuk, lebo ešte žalúdok nevie dobre tuk stráviť, len by mu to poškodilo (vlastne ani po jednodňovom pôste nie je dobré máť prvé jedlo s tukom).

V noci som mala akurát dva veľmi zvláštne sny, podľa Malachovej knihy, Dokonalá očista, to môže znamenať, že sa niečo aj v rovine vedomia uvoľnilo a odišli nejaké psychocysty, neviem. Nemám to extra naštudované (ak niekto o tom niečo viete, napíšte mi, budem rada). Alebo len to bolo to, že som jedla, na čo môj organizmus vôbec nie je zvyknutý. :)
Každopádne mám veľmi dobrý pocit z tejto hladovky, ukončila som ju nie kedy rozum chcel, ale ako som ozaj cítila. Vôbec mi neprekáža, že som nepotiahla ani do tých 5 dní. Teraz to jednoducho malo byť takto. Chcela som si prečistiť organizmus a jemu stačilo toľko.
Nekončila som, keď mi bolo zle, ale v tom najlepšom. Či to bolo po acidotickú krízu, alebo nie, neviem. Možno som si vrámci tých jedňodnoviek dosť vyčistila organizmus a tak prišla na 4. deň. Netuším.

Každopádne, ak vás to inšpirovalo a chcete začať s hladovkami, ideálne je začať s 12 hodinovým nejedením raz za týždeň (ak s tým má niekto problém tak citrónová voda s medom a postupne prejsť na čistú vodu), potom predĺžiť na 24 a časom na 36 hodín. A keď ich je niekoľko po sebe, potom si dať niečo dlhšie (3 dňové, dlhšie sa odporúčajú pod lekárskym dozorom), ak to tak niekto cíti.
Myslím si, že keby som si pred mojou 10 dňovou hladovkou dala niekoľko mesiacov takéto jedňodňovky, ako som mala teraz pred touto 4 dňovou, priebeh by bol oveľa lepší.

Teraz si dám na nejaký čas s dlhými hladovkami pokoj. Uvidím, ako to budem cítiť. Ale presvedčila som sa, že tie 36 hodinovky majú veľký zmysel a tie sú jednoduché, netreba na ne špeci podmienky (ako klystír, voľno a oddychovať), hoci zo začiatku nie sú ľahké. Stačí si deň pred hladovkou dať ako posledné rastlinné jedlo bez tukov a hladovku ukončiť takisto rastlinným jedlom (a v tom pokračovať pre plnohodnotné zdravie:)) a keď má človek takýchto 20-30 dní v roku (lebo nie každý týždeň sa podarí), tak to urobí svoje.

Ako píše dr. Vilma Partyková vo svojej knihe Hladovanie pre zdravie:
Lepšie krátke hladovky s dodržaním všetkých princípov, ako dlhšia s ich nedodržaním. Do 3 dní môže hladovať bez problémov takmer každý, nedochádza v organizme k podstatným zmenám.

 

 

 

 

 

Ovsené vločky sú u nás jedna zo základných potravín. Nie, nerobíme si zásoby na mesiac. Toto je pre nás také bežné množstvo na týždeň, dva. Používame ich totiž denne. Celozrnné ovsené vločky obsahujú látky, ktoré znižujú hladinu cholesterolu, cukru aj inzulínu v krvi, čo je super. Navyše, znižujú krvný tlak, podporujú imunitu aj hygienu hrubého čreva (aj vďaka vláknine). Navyše sa z nich dá pripraviť toľko jedál! Tu je zopár vybraných receptov.

Medzi sladké raňajky patria: domáce chrumkavé musli, ideálne s rastlinným jogurtom, alebo mliekom a čerstvým bobuľovým ovocím.

Medzi naše najbežnejšie raňajky patrí ovsená kaša, ktorou základ sú uvarené vločky s jablkom, datľami a škoricou. Je rýchla, dochucujeme sezónnym ovocím a rôznymi orechovými maslami, či olejnatými semienkami.

Flapjack beriem aj ako desiatu, keď ideme na výlet.

No a nesmú chýbať ani lievance-video recept, lievance, najlepšie s čučoriedkami, vrelo odporúčam.

Na slané raňajky z ovsených vločiek sa dá pripraviť bezlepkový chlieb, moja momentálna sdrcovka s avokádom a tavenírom. To je dezert sám o sebe.

Chlieb z ovsených vločiek a semienok je bez akéhokoľvek droždia, či kvásku, sýty, plný semienok, a dlho vydrží.

Krekry pečiem veľmi často. Ako raňajky, desiata, k šalátu, namiesto chleba, či len tak na chrumkanie, hodí sa nám všade. Keďže sú suché, vydržia veľmi dlho v uzavretej nádobe. Je tu veľmi veľa obmien. Namiesto červenej šošovice sa dá použiť akúkoľvek iná strukovina. A takisto zelenina, skúšala som už všetky možné druhy a vždy boli krekry výborné.

Ďalšou možnosťou sú krekry plné semienok, sýtejšie a chuťovo výraznejšie. Olejnaté semená sú dôležitá súčasť zdravého jedálnička a hodia sa k šalátu, či dusenej zelenine.

Medzi hlavné jedlá s ovsenými vločkami máme radi napríklad falafel. Ak máš v obľube cícer, zaručene ti tento falafel bude chutiť.

Alebo takýto burger s quinou a hnedou šošovicou.

Bezlepkový špenátový quiche na špeci alebo nešpeci príležitosti.

Medzi koláče, ktoré sú na stránke, či sladkosti, jednoznačný favorit je vegan čokoládová torta.

Na Vianoce vždy robím marokánky, je to mierna piplačka, ale parádne sa dajú skladovať aj v mrazničke a chutia stále bombovo.

Keď máte poruke čerstvé, alebo sušené mango, tento mangový cheesecake stojí za hriech.

Ovsené sušienky s ľanom berieme so sebou na túry, lebo sú skladné, nemusia byť v chlade a parádne doplnia energiu.

A toto je nebíčko v papuľke…snickers tyčinky, priznám sa, nepamätám sa, ako chutí snickers, ale tieto boli vynikajúce.

Neoznačené recepty nájdeš aj v našom online kurze 21-dňová zmena.

Dúfam, že sa ti môj výber páčil, pokojne zdielaj s kamošmi a keď sa ti niečo podarí ukuchtiť, pochváľ sa a označ ma, nech vidím tvoje výtvory :).

V predošlom blogu som napísala, čo je hladovka (neprijímanie žiadneho jedla, len čistej vody, nesladených bylinkových čajov) a prečo som sa rozhodla sa do takej jednej dlhšej pustiť. S jednodňovými hladovkami som začala asi rok dozadu. Ale už roky som chcela ísť na takú riadnu, kde opäť pôjdem za svoje hranice pohodlia.

Na takúto dlhšiu hladovku je fajn sa nadopovať informáciami a odbornou pomocou. Prečo?

Podľa mňa je veľmi dôležité poznať tú vedu za tým, čo sa v tele deje, keď hladujeme. Potom presne vieme, čo čakať, prečo sa to deje, prečo je to raz viac energie, raz menej, prečo je dych taký, aký je. Prečo ma zrazu štípala polroka stará jazva, pálila záha, prečo mám myšlienky, aké mám. Aspoň teda ja mám rada, keď presne viem, čo, prečo, načo, začo. A tak som spísala, aké sú fázy hladovky.
Ak vás to zaujíma ešte podrobnejšie ako píšem tu, Partyková a Malachov majú o hladovaní parádne knihy. Vrelo odporúčam si prečítať obe.
Ak vieme akou fázou akurát prechádzame, vieme, čo očakávať. Čo nepoznáme, toho sa bojíme a vystraší nás to. A počas hladovky sa teda ešte viac vystrašiť netreba, tam už je tá psychika celkom na začiatku labilná. Tým, že nepríjímame energiu z jedla, nasávame ju aj z okolia a akékoľvek negatívne myšlienky, či človek, čo by nás odrádzal, deptal, kritizoval, nám len veľmi uškodí. Preto som písala v prvom blogu, aké je dôležité sa takýchto ľudí strániť. Takže poďme na to:

Aké sú fázy hladovky, čo sa v tele deje?

Hladovka má dve obdobia: hladovanie, a obdobie prechodu na tuhú stravu
Hladovanie má 3 štádia, v ktorých dochádza k rôznym fyzickým a dušeným procesom.

1. Potravinové dráždenie
Trvá až 3 dni. Hladujúceho dráždi vôňa, rozhovor o jedle, cinkot príborov, dochádza k vylučovaniu slín, zhoršeniu spánku, krúteniu v črevách, podráždeniu, zlej nálade. Ako prvé sa spotrebuje cukor uložený v pečeni, kde je ho cca 400g. Glykogén sa odbúra behom 1-2 dní.
Prvé dni je znižovanie hmotnosti aj veľkému kvôli zvýšenému vylúčeniu vody, cca 0,8-1kg denne.

2. Narastajúca acidóza
Okyslenie organizmu začína 2.-3. dňom hladovania a končí prvou acidotickou krízou, ku ktorej dochádza medzi 6.-10. dňom. Ako ďalšie sa začne odburávať tuk, bielkovina zo svalovej hmoty a bielkoviny z orgánov. Najrýchlejšie stráca bielkoviny pečeň a najpomalšie mozog a srdce.
Od 4. dňa hladovania dochádza v organizme k veľkým zmenám. Naše telo sa začína pripravovať na úplne odlišný typ výživy, na výživu endogénnu (vnútornú), teda z vlastných zásob tukov, bielkovín, škrobov, vitamínov a minerálov.
Nenasýtené mastné kyseliny aktivujú neurohormón cholecystokinin, ktorý potlačuje pocit hladu. Preto po 3-4 dňoch mizne pocit hladu. Po vyčerpení glykogénu sa strata hmotnosti zmenšuje až do acidotickej krízy, cca 300-500g denne. Potom organizmus narába s tukovým tkanivom ekonomicky a ubúda denne 200-300g denne.
Organizmus prechádza na endogénnu výživu medzi 6.-10. dňom.
Prvé 2 dni, keď je ešte zásoba cukru z pečene, sa tuky spaľujú úplne. Keď sa vyčerpajú zásoby cukru, je spaľovanie tukov nedostatočné. V krvi sa začínajú hromadiť kyslé metabolity neúplne spálených tukov. Znižujú sa alkalické (zásadité) rezervy, čo sa prejavuje ako bolesť hlavy, nevoľnosť, pocit slabosti. Veľmi dobre sa ich dá vylúčiť prechádzkou, klystírom, kúpeľom. Do niekoľko minút až hodín tento stav odozneje a človek sa cíti dobre. Jazyk sa vyčistí, zmierni sa zápach z úst, zvýrazní sa pulz, zlepší sa psychika.
Tento stav sa nazýva acidotická kríza. Acidóza vzniká v dôsledku prispôsobeniu sa organizmu na endogénnu výživu. Organizmus začína vytvárať cukor z vlastného tuku a bielkovín. Po acidotickej kríze sa zvyšuje množstvo cukru v krvi. Acidotická kríza sprevádzajúca hladovanie je jednou z hlavných hybných síl uzdravenia (sem som sa chcela dostať).
Od začiatku acidotickej krízy narastá obranyschopnosť organizmu. Prejavuje sa to tendenciou rýchleho hojenia rán.
Organizmus sa zameriava na ničenie patologických ložísk, nádorových tkanív, jaziev. Takisto ma zaujali informácie ohľadom chronických chorôb. Keďže okyslenie v organizme stúpa, nemajú priaznivé podmienky na rozvoj, stávajú sa akútnymi a tak sa vyliečia. Liečebné hladovanie sa prejavuje dvomi procesmi súbežne, proces rozrušujúci-katabolický, a proces tvoriaci, omladzujúci-anabolický.

3.štádium kompenzácie.

Začína po acidotickej kríze a končí samovoľným čistením jazyka a dostavením sa silného pocitu hladu. Dĺžka tohto štádia je individuálna, môže trvať 40 dní aj dlhšie, podľa zásob organizmu.

Výhody hladovania:

Behom hladovania sa mení mikroflóra v hrubom čreve. Hnilobná mikroflóra mizne a obnovuje sa mikroflóra spôsobujúca mliečne kvasenie, dôsledkom čoho sa v črevách zlepšuje syntéza vitamínov, aminokyselín a iných látok.
Liečenie hladovaním nazýva Malachov vo svojej knihe Hladovanie vnútornou operáciu bez noža. Je to očisťujúce liečenie všetkých tkanív a štiav organizmu, pričom látky bielkovinového rozpadu pôsobia ako stimulátory nervového systému.
Dochádza k vylúčeniu látok pri rôznych chorobných procesoch v dôsledku dlhodobého užívania liekov, nesprávnymi kombináciami potravín, požívaním alkoholu, tabaku a iných látok.
Hladovaním sa čistia hlieny, ktorými sú zahltené pľúca a prídavné dýchacie orgány včetne dutín. Pľúca, črevá, obličky pracujú behom hladovania obzvlášť intenzívne. Hladovanie vyvolá prudké uvoľňovanie usadenín. Amoniak sa vylučuje z organizmu 1000% viac, ako keď sa nehladuje, stále však vrámci normy. Z organizmu sú vylúčované rozpadové produkty tukov, bielkovín, pesticídy, ťažké kovy, radionuklidy, rôzne chemické potravinové konzervačné látky a iné usadené látky. Pľúca vylučujú asi 150 rôznych toxínov v plynnom stave (preto taký dych počas hladovky). Toto všetko vedie k intoxikácii a prudkému zhoršeniu pocitov. Skrátka preto sa tak naprd cítime, lebo sme mierne otrávení.

Čo cítim ja po hladovke?
Celkovú sviežosť organizmu, a väčšiu ohybnosť. Ako sa vyčistili nánosy od svalov, šliach, cítim väčší rozsah pri joge, špagát, mostíky. A oveľa čistejšiu myseľ.

Čo sa deje v tele po hladovke:
V priebehu pár dní po skončení hladovky dochádza k samoobnove tkanív. Mnohí odborníci tvrdia, že hladovanie nezávisí len na samotnom hladovaní, ale takisto na prechodnom období, rekonštrukčnom. V prvých dňoch po prechode na normálnu stravu sa tvoria bunky búrlivo syntetizujúce DNK (deoxyrybonukleovú kyselinu), čo je dôležitá aminokyselina v bunkových jadrách, v ktorých je zakódovaná dedičnosť.

 

Moja 10-dňová hladovka, deň po dni.

1. – 4. deň
Prvé dni som ležala totálne odpadnutá, spala som, pálila ma záha. Prečo som ležala odpadnutá, sa dočítate tu.
To ma celkom to vystrašilo. Toto som pri mojej 5-dňovej hladovke spred 20 rokov nezažila. Teraz už viem, že to je následok mojej surovej stravy, pokazila som si trávenie. A po 20 rokoch mám o niečo viac škodlivín v systéme…
Keďže som nevedela, čo to je, rovno som si našla najhoršie možné diagnózy, lebo psychicky to bolo prvé dni zlé. Všetko bolo čierne. Na to som vôbec nebola nachystaná. Netušila som, čo všetko sa potrebuje vyplaviť, koľko strachu mám v sebe. Hoci pálenie žáhy bolo nepríjemné, psychické stavy boli ešte horšie. Lúčila som sa so svetom, umierala som, no hrôza. Teraz mi to príde smiešne, čo som si v hlave vyfabulovala, ale počas tých prvých dní, to boli reálni bubáci. Navyše sme pozerali s Peťom seriál Černobyľ. Zlý nápad. Takéto filmy rozhodne na veľmi citlivej psychike nepridajú, určite neodporúčam. Komédie, komédie a len a len komédie. Veľmi mi pomáhala vedená meditácia. Treba náladu pozdvihnúť, nie sa ešte doraziť. Teraz už viem.
Prichádza k duševnej očiste, čo som ale nevedela, že až do takej miery nastane u mňa. Uvoľňujú sa psychocysty (informačno-energetické korene), ako ich nazýva Malachov knihe Hladovanie. Grécki filozofi používali hladovku, aby zvýšili svoje duševné povedomie a doteraz som nechápala ako, ale už mi je to o kulilinček jasnejšie. Ozaj potom prišlo u mňa k duševnej zmene v nasledujúcich dňoch.

Miriam Latečková, čo sa hladovkám venuje roky a robí detoxikačné pobyty, mi pomohla. Keďže som nemala lekársky dozor, toto bolo pre mňa veľmi dôležité, môcť s niekým konzultovať a uistiť sa, že je všetko v poriadku. Lebo o pálení záhy som sa nedočítala. Podľa mňa je alfou omegou mať pri sebe niekoho, kto má s hladovkami väčšie skúsenosti a vie poradiť, lebo to pozná zo svojich skúseností, alebo od klientov, aké môžu byť príznaky rôzne. Navyše Miriam robí pobyty, kde odborne ľudí prevedie celým procesom, odporúčam.
Tretí deň ma trochu bolela večer hlava. Čo sa týka hladu, hm, ani neviem. Keďže som bola vyčerpaná z obdobia predtým (fyzicky som to posledné týždne preháňala), ani som nejak nebola hladná, bola som hlavne unavená. Varil Peťo, ja som celé dni preležala, prvé dni som aj spala. Len som pila. Nesladené bylinkové čaje a vodu. Počas týchto dní bolo vyprázdňovanie ešte stále pravidelné.
Napriek tomu mi Miriam, radila si spraviť klystír.
Prečo?
“Na toto mi najlepšie odpovedala prax. Že je klystír priam nevyhnutný (sama som to zbadala na sebe) je samozrejmé, nakoľko bez príjmu vlákniny v strave nemá čo hýbať črevami. A prečo každý deň? Pretože aj pri pôste na šťavách a klystíre každý deň sú ludia prekvapení, čo z nich dokáže vyjsť ešte na piaty deň napriek tomu, že pred samotným detoxpobytom mali absolvovanú napríklad aj kolonhydroterapiu alebo iné techniky, ktoré im odporúčam pred pobytom.”
Píše o tom podrobne aj Partyková a vlastne väčšina odborníkov. Tvrdia, že tie odpadové látky treba z tela dostať von.
Odplavia sa z tela toxíny, vyčistia črevá a človeku sa uľaví, takmer hneď. Nechcelo sa mi veriť, ale reku Miriam ma niekoľkoročné skúsenosti, idem na to. A ozaj, uľavilo sa mi aj psychicky. Do pár minút. Psychika sa upokojila a hneď som mala aj viac energie.

5. deň
Opäť prišlo spomalenie, úbytok energie. Veľa som meditovala, oddychovala. Aj keď sa mi nechcelo, išla som sa poprechádzať do záhrady, pohyb pomáha tiež vylúčiť toxíny, ideálne dlhé prechádzky, ale na to som nemala silu. Pri rýchlom pohybe sa mi točila hlava. Treba mať na pamäti, že vstávať pomaly. Keď sa začne točiť hlava, hneď naspäť sadnúť, alebo sa predkloniť, aby sa krv naliala naspäť do hlavy. Bola mi zima, mala som studené ruky a nohy. Denne som si dávala teplú vanu. Keby sme mali saunu, tak tam trávim pol dňa :).

6. deň
Zisťila som, že vôňa jedla mi vôbec neprekáža. Varím trikrát denne. Neslintám. Cítim prázdny žalúdok, ale neškvŕka mi v bruchu. Toho, čo som sa najviac obávala pri pôste, ako variť rodine, je to najmenej. Akurát neviem dosoliť polievku, ale zistila som, že môže ju okoštovať ktokoľvek a povie, nemusím to byť len ja!
Prestali mi chutiť bylinkové čaje, od tohto dňa som pila len čistú vodu.
V tento deň som parádne vládala, zacvičila som si moju zostavu jogy, robila som v záhrade, s deťmi sme porobili veci do školy.
Psychika už úplne dobre, duševne sa cítim výborne. Určite nemám toľko energie, ako za bežného stavu. Mám čudnú chuť v ústach, takú acetónovú (no mňam), to bude tými toxínmi, čo sa vyplavujú z pľúc, ako som spomínala vyššie. Tým, že je vlastne telo intoxikované, keďže sa z neho postupne vyplavuje všetko, čo mu netreba, je logické očakávať počas takejto hladovky slabosť.
Čo ma zaujalo je aj liečenie chronických chorôb, ktoré sa v čase pôstu stanú akútnymi (konečne ich môže organizmus vyliečiť a neodkladá na potom, lebo má toho veľa) a vyliečia sa. Mňa napríklad zrazu štípala jazva na kolene stará polroka. Vtedy som sa celkom slušne vyrýpala z bicykla, aby som zachránila Lukáša, ktorý sedel za mnou. Radšej sa dochrámem ja. Koleno som mala vtedy statočne rozrazené. Po dvoch dňoch to prestalo. Akoby telo robilo postupne sken a ide rad radom, čo treba ozdraviť. Zjavne v tej jazve niečo bolo, čo potrebovalo vyliečiť. A každou hladovkou ide hlbšie a hlbšie. Obdivujem liečivú silu organizmu oveľa viac ako doteraz. Dokonalý stroj. Akurát mi to dokázalo, že napriek tomu, ako máme pocit, že žijeme zdravo, predsa tých toxínov z okolia, stravy, psychiky je stále veľa a treba robiť upratovanie pravidelne. Tak ako si upratujeme sem tam hĺbkovo aj byt, auto.

7. deň
Opäť som bola slabá, ale nie unavená. Je to také zvláštne, lebo zmysly, hlava, všetko funguje naplno, dokonca lepšie, akurát operatíva je vypnutá.:) Vnímanie, rozmýšľanie je o level vyššie. Tiež som sa  čítala, že filozofi pred dôležitými skúškami, či prednáškami hladovali, aby podali lepší výkon. Niektorí hladovali, aby dosiahli duševné osvietenie.

Inak som stále spomalená. Raňajky, čo mi bežne trvajú 10 minút, som chystala asi pol hodinu. Žiadalo sa mi byť v tichu, rozjímať, akoby sa sústrediť na seba, nie vonkajší svet. Peťo bol s deťmi na záhrade, takže som si to ticho mohla celkom užívať.
Každopádne chystanie raňajok, obeda, ma neminulo. Keďže som deň predtým zamiešala na chlieba a buchty, nezostalo mi nič iné, len to spraviť. Navyše sme nemali slivkový lekvár, tak som varila ešte aj ten.
Peťo pomáhal, s tým, čo som nevládala zvdíhať. Po kuchyni som sa pohybovala ako korytnačka. Peťo si robil zo mňa srandu, že teraz mi nehrozí, že niečo rozbijem.
Síce mi to trvalo asi raz toľko, ale výsledok stál za to. A vedela som, že ak spravím všetko na obed, majú aj večeru.
Vody som pila tak 2-3 litre. Fľašu s vodou stále pri sebe, aby som nezabudla piť.

8. – 9. deň
Zaujímavý je spánok, je oveľa lepší. Stačí mi spať veľmi málo a som úplne svieža. A to pritom ja spím veľmi dobre aj tak. Čo sa týka duševnej stránky, toto ma dostalo. Vyriešila som si v sebe staré nezhody, vzťahy, čo ma roky trápili a nevedela som, ako ich spracovať. Na rozumovej úrovni som vedela, čo mám robiť, ale nešlo mi to aj zaviesť do praxe. No prinútte sa na niečo nemyslieť, keď vás to trápi. Peťo to vie, ja nie. Keďže nie som taká, že to niekde zamknem a ignorujem, stále sa mi to vracalo a myslela som na to. Premielala som si, ako to je, stále rovnaký scenár, po ktorom som sa cítila naprd. Pri tejto hladovke som si akoby prešla intenzívnou očistou, padol mi kameň zo srdca, akoby sa zdvihol nado mnou tmavý oblak. Ani to neviem poriadne popísať, zrazu opadlo to, čo nebolo dôležité a vnútro sa mi naplnilo pokojom. Taký ľahký pocit bytia.
S energiou je to striedavo oblačno, jeden deň trochu viac, potom viac zas oddychujem.

Chuť na jedlo nula. Sedím pri stole, keď sa raňajkuje, obeduje. S jediným rozdielom, že ja mám fľašu vody pred sebou. Ako teším sa, keď si dám čerstvý chlieb s avokádom. Ale to bude tak za dva týždne. Múka sa stále bude predávať, kvások máme v chladničke a avokádo je už dlhodobo v predaji, nepredpokladám, že za týždeň zmizne zo zemského povrchu. Ale to len tak okrajovo. Neškriabem steny, že nejem moje milované raňajky. Beriem to ako fakt.
Oveľa intenzívnejšie cítim vône. Peťo jedol večer čokokosky a zrazu som cítila takú škáľu vôní. Čo bežne necítim. Nelákalo ma dať si, ale bol to pre mňa iný rozmer, že koľko toho nevidíme, nevnímame, a pritom to okolo nás je.
Trochu mi prekážala chuť v ústach, akoby acetónová. Aj preto som si umývala trikrát denne zuby. Ale s tým treba počítať, keďže aj cez pľúca idú z tela toxíny.
Večer sa mi chuť zlepšila a už som mala taký obyčajný pocit. Každopádne treba brať ohľad na ostaných ľudí a dodržiavať odstup, pre istotu :).
Zo začiatku hladovky mi moje spomalenie liezlo na nervy. Postupne som slabosť brala ako spomalenie, absolútne sústredenie sa na seba. Ak to má byť totálna očista, aj toto k nej patrí. Prestalo ma stresovať, že sa málo venujem deťom, že namiesto práce v záhrade, si doma čítam.
Navyše je to môj prvý dlhý pôst. Doteraz nemali ako poriadne odísť všetky hlboko poukladané škodlivé a nepotrebné látky.

10. deň
Na 7.deň a 10. den som sa odvážila, úbytok 1kg medzi týmito 3 dňami. Pred začatím pôstu som sa nevážila, o váhu mi vôbec nešlo. Celkovo odhadujem tak 5-6 kíl. Časť váhy (soľ viaže vodu) sa však po hladovke vráti, keďže začnem jesť aj slané jedlá. Koľko odišlo čisto len tuku, netuším.
Peťo mi už nakúpil ovocie a zeleninu na šťavu a vývar. Doobeda som mala veľa energie.
A potom zrazu prišiel zlom a energie ubúdalo a ubúdalo. Kedy sa dalo som oddychovala, ale samozrejme varenie a tie základné veci ma neminuli. Také zvláštne rýchle zhoršenie zrazu. Predpokladám, že to bola acidotická kríza (čo je tretie štádium pôstu, kedy dochádza k ozdraveniu organizmu), zrazu som úplne zoslabla, objavil sa povlak na jazyku. Povlak na jazyku bol prvých pár dní, potom som už mala čisto ružový čistý jazyk a v tento deň znovu, slabý, ale bol.
Spravila som si klystír, dala som si vanu a za hodinu to prešlo. Jazyk úplne bez povlaku. Energie opäť viac. A vtedy som sa rozhodla, že hladovku ukončím. Bol to silný vnútorný pocit.
Okolo 16:00 som si dala asi pol litra zriedenej čerstvej pomarančovej šťavy a odštartovala som proces návratu na tuhú stravu.

A teraz prichádza na raz druhé obdobie hladovanie, rovnako dôležité ako prvé.

Obdobie prechodu na tuhú stravu:

Keďže je trávenie zastavené, potrebuje čas, aby sa rozbehlo.
Píše sa v literatúre o tom takto:
Ak hladovka trvá 2-3 dni, trávenie je k dispozícii hneď.
Ak trvala hladovka 6-10 dní, trávenie začne po 3-4 dňoch.
Pri hladovke 20-30 dní, sa tráviace procesy spustia po 5-7 dni.
Pri hladovaní až do objavenia sa spontánneho silného hladu (vlčí hlad), je obnova trávenia rýchlejšia 4-6 dní po ukončení hladovky.

Keďže ja som mala komplet 10 dní, potrebovala som 3-4 dni na obnovu tráviacich procesov. V literatúre, či prednáškach, mnohí odborníci odporúčali takýto prechod na tuhú stravu:

1. deň
500ml ovocných, zeleninových štiav zriedených s vodou. Ja som riedila asi 1(šťava):3(voda). Pila som len pomarančovú šťavu.

2. – 3. deň
1000ml ovocných, zeleninových štiav zriedených s vodou, riedila som 1:1. Pila som pomarančovú a kombináciu mrkvy, cvikle, kapusty, uhorky a čistý zeleninový vývar.

4. – 5. deň
500ml ovocnej, zeleninovej šťavy a možno už pridať zeleninovú polievku, či ovocné, alebo zeleninové pyré. Pila som mandarinkovú šťavu, zeleninový vývar, zeleninovú polievku (mrkva, brokolica, karfiol, bez soli, len vo vode uvarené), ovocie (jablko, banán), všetko s odstupom niekoľko hodín. Porcie majú byť veľké ako päsť. Žalúdok je stiahnutý, preto najprv malé porcie a postupne ich zväčšovať.

6. – 7. deň
Jeden deň som pridala obilninu, ale len trochu. Objem sa odporúča tak za 1 päsť, stále je žalúdok stiahnutý. A na ďalší deň som pridala strukoviny.
Na raňajky som si dala jablko a banán. Obed som si dala tak 2dcl polievky, ešte takmer nesolenej a potom brokolicu, batat a pšeno. Na večeru som jedla varené ovsené vločky s jablkom a škoricou a sušenými figami.

Návrat k tuhej strave je rovnako dôležitý ako pôst. Ak sa nerešpektujú isté pravidlá, účinky pôstu sa môžu nielenže zrušiť, ale človek si môže ublížiť. Preto je veľmi dobré si načítať dopredu, čo sa v tele deje, keď prejde na endogénnu výživu a vypne sa trávenie. A aké je preto dôležité postupne ho zas naštartovať. Tak ako dojčaťu nezačneme po materskom mlieku dávať hneď vyprážaný rezeň. Začíname varenou zeleninou, alebo šťavami, či ovocím. Tak isto treba brať teraz aj trávenie po pôste.
Navyše je veľmi dôležité neprijímať po skončení hladovky v strave žiadne tuky. Ak toto pravidlo porušíme, dojde k veľkému nahromadeniu tukov v krvi a pečeni. Potom dochádza k tráviacim poruchám a iným nepríjemným následkom. Tvaroh, smotana a iné potraviny obsahujúce tuky sa stanú tesne po hladovke jedom. A samozrejme čím dhlší pôst, tým treba byť dôslednejší.

Ak sa vám blog páčil, alebo máte pocit, že niekomu tento blog pomôže, pokojne zdielajte, ja budem len rada. A majte namysli, že 10-dňová hladovka je celkom zaberák na organizmus a treba ju robiť pod dohľadom odborníka :).

My sme bežne na domácom vzdelávaní, takže jeden by si pomyslel, že to pre nás nebude žiadna zmena. Ozaj????
Lenže teraz je doma aj Peťo, čo bežne nie je. A keď je doma Peťo, znamená to, že je víkend. Prirodzene deti majú pocit, že je voľno. Navyše školy sú zatvorené a neučí sa, prečo by sa mali teda mali učiť, tvrdí Jarka.

No a pracujte s týmto nastavením!
Prvý týždeň som sa v podstate na všetko vybodla. Navyše sme si domov priniesli psa, takže pozornosť niekde úplne inde, akoby som si želala.
Navyše je vonku tak parádne a môžem robiť v záhrade, aj mňa to tam láka! Po celej zime vnútri, môžem ísť do záhrady, no aj ja som to flákanie celkom iniciovala.

Takže prvý týždeň bol viac menej dovolenkový…
No moje zodpovedné ja ma zčasti neopúšťa a hľadám, ako to celé zladiť. Aby sme boli vonku, pohrali sa, ale aj si splnili povinnosti.
Dávnejšie som im napísala na chladničku zoznam vecí, čo za deň potrebujú stihnúť. To majú ako tak vžité, takže aspoň niečo.

Naťahovať sa, cvičiť na klavíri, posiľňovať, čerstvý vzduch, písanie, čítanie, matematika, slovenčina….

Aby mali prehľad, čo ich za ten deň čaká. Plus som spravila taký týždenný rozvrh, kde máme zaznačené aj krúžky, čo je nám teraz na milú Jarmilu. Ale sú tam zaznačené aj predmety, ktoré máme v určené dni. Takto vedia, že v stredu máme napríklad prírodovedu a štvrtok geometriu.
Aj ja mám rada systém, plán. Tak aj ich chcem naučiť, aby si vedeli rozvrhnúť čas na to, čo za ten deň treba spraviť.
Ako prvé si ráno s Peťom zacvičia a ponaťahujú sa, tým sa deň začína.

Potom sa robia veci, čo vedia sami, ako písanie, čítanie, prepisovanie.
Minulý rok sme si predplatili online portál na slovenčinu a matematiku. Tam sú rôzne doplňovačky diktáty, hry na slovenčinu a matematiku 2. až 8. ročník. Takto si celkom radi (keď som otvorila knihu a mali ro robiť ručne, nuda najväčšia a odpor ešte väčší), dajú sami diktáty na vybrané slová, napríklad. Ja som neďaleko, keď niečo treba vysvetliť, ale nesedím vyslovene pri nich.

Takisto aj matematika, rôzne pexesá, doplňovačky, tetris, strielačka na dané témy. Super je na tom to, že každý má niečo iné a ide si svojím tempom. Je to online svet, takže darmo vyťahujem pracovné zošity, na pc sa robí najlepšie.

A ja sa nejdem zblázniť (nie vždy, len sem tam) z pozornosti od troch rôznych smerov. Ondrej je viac menej samostatný, len mi oznámi čo robil, rímske číslice, odmocniny, ja skontrolujem. Jarke zadám nejaké cvičenia z učiva, čo už máme prebraté a treba opakovať. Teraz je to fajn pre mňa, lebo zapojili do toho aj Peťa, sadli si k nemu za stôl a pracujú pri ňom. Aký je Peťo efektívny, som sa radšej nepýtala.

Ale ak je to niečo nové, tak to preberáme spolu.
Okolo obeda je veľká pauza na jedenie a potom rozprávka. A po obede si dávame prírodovedu, vlastivedu, angličtinu, kde už sedím pri nich. Gro však prebieha doobeda, vtedy to ide rýchlejšie.

Prírodovedu, vlastivedu sa snažím po montesori kurze robiť tak logickejšie, nie ako je v osnovách. Teraz napríklad berieme ryby.
Najprv som im k tomu spravila úvod. Ako vznikol život na zemi, kde a kedy sa objavili prvé živočíchy a tam sme nadviazali na ryby, čo sú v osnovách.
Takto je to zaujímavé aj pre mňa a keď som nadšená z niečoho ja, podám to pútavo aj deťom, lebo hľadáme spolu zaujímavé dokumenty, obrázky, informácie. Nerobím to z povinnosti, ale že aj ja sa chcem niečo dozvedieť a teda je to sakra rozdiel.
Niekedy sa do toho zažerieme a hodinu a pol si pozeráme, listujeme v knihách, encyklopédiach. A niekedy sme za pol hodinu hotoví.

Väčšinou tieto predmety ich len tak medzirečou zavolám, že poďte sa sem pozrieť, toto je zaujímavé.
Aby nemali pocit, že toto musíme, lebo škola. Tak celkovo majú voľnosť. Oni sa rozhodnú kedy a v akom poradí si spravia to, čo za deň treba a ja im určím čo. Aby to nebola len nudná škola, ktorá je doma. Nudnej školy som si užila až až a reálne, čo z nej v živote som využila, je dosť otázne. Stále lavírujem medzi tým, že toto sú osnovy, ale toto je reálny život. A keďže teraz ten reálny život spomalený, sme spomalení aj my, viac sa aj bavíme o tom, čo sa deje okolo nás.