Čo je ortorexia? Kedy je už zdravá strava na škodu?

Avokádovo banánový punding

Začnime s definíciu ortorexie:

Ortorexia je patologická závislosť od zdravého stravovania, či biologicky čistej stravy – t. j. stravy, ktorá nebola veľkovýrobne spracovaná, chemicky ošetrená či geneticky upravená.
Ortorexia znamená tiež chorobné vyhýbanie sa tzv. „éčkam“ – látkam predlžujúcim trvanlivosť, farbivám, konzervantom a mnohým ďalším.
Osoba, u ktorej sa rozvinula ortorexia, je doslova posadnutá zdravou výživou. Fixuje sa na potraviny, o ktorých si myslí, že sú čisté a zdravé. Znamená to, že vylučuje:
pridaný tuk, cukor alebo soľ, konzervanty, sladidlá, farbivá a ďalšie prídavné látky, živočíšne a mliečne produkty, potraviny, v ktorých môžu byť pesticídy.
Prejavuje sa patologickou závislosťou od zdravého stravovania, či biologicky čistej stravy –  stravy, ktorá nebola veľkovýrobne spracovaná, chemicky ošetrená či geneticky upravená.

Burger s opečeným hokaidom a domácou majonézou

Vedľa telesných problémov – úbytok na hmotnosti, deficit vitamínov, minerálnych látok či enzýmov – sa častokrát objavujú aj psychické a sociálne obmedzenia. Ortorektik sa vo svojej mysli neustále zaoberá zdravou stravou, a prestane rešpektovať ľudí, ktorí sa stravujú bežne. V extrémnych prípadoch môže táto túžba po zdravom živote viesť k sociálnej izolácii, depresii, úzkosti alebo neuróze.

Typický deň ortorektika:

Hlavnou náplňou života ortorektika je úzkostlivé plánovanie a príprava jedál. Svoj deň väčšinou nezačne bez toho, aby si nepremyslel, čo si dá na raňajky, desiatu, obed a večeru._
Ortorektik je na seba prísny, riadi sa striktnými pravidlami, a akýkoľvek prehrešok proti naordinovanej diéte je sprevádzaný silným pocitom viny. Kvôli honbe za zdravím sa ochotne vzdáva svojich obľúbených jedál, ak nespadajú do tzv. „čistého“ stravovania. Vyhýba sa všetkému spracovanému, dokonca odmieta zjesť čokoľvek, čo pripravil niekto iný.

Čo je prerušovaný pôst a prečo je dobré sem tam nejesť

Ja práveže dúfam, že som do istej miery ortorexička! Podľa mňa je skôr na hlavu postavené, že niekoho nezaujíma svoje zdravie, že do seba nahádže čokoľvek, čo sa predáva v obchode ako jedlo.
Definícia ortorexika je nie je trošku adekvátna, závislosť znamená niečo iné. Závislosť je niečo, čo nám z krátkodobého hľadiska spôsobuje potešenie a dlhodobého hľadiska nám škodí. Mne môj záujem o zdravú stravu zdravotne z dlhodobého hľadiska zjavne prospieva (dokazujú to aj moje krvné testy).
Čomu sa otorexik vyhýba by sa nemal len on, ale my všetci! Mám jesť cukor, geneticky modifikované potraviny, éčka (umelé látky, z ktorých je kopec veľmi zdraviu škodlivých), chemicky ošetrené potraviny (stačí si naštudovať, čo nám v tele robí tá chémia), keď viem, čo je to všetko za jed???? Čo je to za logiku?
Alebo jesť konzervanty, sladidlá, ktoré majú nulovú výživovú hodnotu? Načo by som to do svojho tela dávala?
Pozeráme sa na niekoho, kto tankuje do svojho diesláckeho auta len diesel, že ty si teda trochu posadnutý, nie? Veď si tam sem tam šupni aj niečo iné, nebuď taký upnutý len na ten diesel! NIE!
Všetci rozumieme, že toto palivo je na toto konkrétne auto. Nedáme tankovať dieťatu, ktoré by tam vybralo niečo, čo by malo ako prvé poruke, kamienky, vodu, trochu hliny. Že nie?
Prečo teda odsudzujeme tých, keď sa to týka stravy? Lebo, ide o chuťové poháriky a tam strácame zdravý rozum. Sme posadnutí jedlom, sme na ňom závislí a uráža nás to. Máme s jedlom milostný vzťah a niekto nám ho chce zobrať.

Spoločné stolovanie a čo je pre nás ešte dôležitejšie

Prečo ma ide niekto odsudzovať, že mi záleží, aby som do svojho najcennejšieho a jediného motora na tento život dala to najkvalitnejšie, čo mám k dispozícii?
Myslím si, že to máme trochu pomýlené. Áno, sú psychické choroby ako bulímia, anorexia a učrite aj ortorexia. Ale to percento je mizivé. Choďte sa prejsť po meste. A zrátajme spolu, koľko vidíme ľudí s nadváhou, a koľko vychudnutých. Nadváha je vážny problém dnešnej doby, nie anorexia, či ortorexia. Lebo štatistika to nedokazuje.
Skôr by sme mali motivovať ľudí žiť zdravšie, ako haniť tých, čo sa snažia robiť osvetu.
Mám jesť pesticídy? To ozaj niekto napíše ako odborný popis? Potom tam ešte chýba arzén, formaldehyl, amfetamín, heroín a podobne. Veď, čo sme takí strikní! Heroín, aký je potom blažený stav? Tak si trochu vychutnáme život, nie? Nie, tam chápeme vážnosť situácie, ale pri jedle mávneme rukou, že jedny čipsy nás nezabijú. Ani jedna dávka heroínu nás nezabije….

Čo máme v chladničke okrem laku na nechty a horčice

Úzkostlivo si plánuje deň? Povieme o niekom, že je úzkostlivý, lebo má kalendár, kde si plánuje, čo bude cez deň robiť? Ani náhodou! Berieme to ako fakt. Veď je to praktické! Vie presne kedy čo má, kedy má voľno, kedy v práci začína, končí a podobne. Je tak predsa efektívnejší! Koľko rodín má kalendáre a na každé dieťa inú farbu, aby vedeli, kto má kedy krúžky. Plánovanie všeobecne je super, ale pri strave je to už choré????
Ja tak mám za 3 minúty odfajknuté, čo budeme cez deň jesť a nemusím sa tým viac zaoberať a môžem sa vrhnúť na iné činnosti. Pre mňa je jedlo pohonná hmota, nie život. Jem, aby som žila. A nie naopak, ako mnohí ľudia s veľkou nadváhou.
Mne sa nikdy nestane, že vyjem dva sáčky čipsov, alebo objednám pizzu, lebo nemám nič nachystané na jedenie a som taká hladná, že odpadávam. Zas, je to skôr praktické.

A že som na seba prísna? A v práci nemáme termíny, úlohy, čo treba dodržať? Alebo domáce povinnosti? To je práveže podľa mňa tá výhoda, že mám odhodlanie. Tak sa posuniem oveľa ďalej, ako niekto, kto len mávne nad sebou rukou a s 30 kg nadváhy si sadne k filmu s balením burákov. Prísna som bola na seba len zo začiatku, teraz ma už na čokoládu nik nenaláka, radšej si dám ovsenú kašu s banánom, datľami ako dezert. Dobrovoľne, jednoducho mám na to zdravšie väčšiu chuť! Zmenil sa mi mikrobióm.

Domáce vzdelávanie v praxi

Baktérie, ktoré žili na sladkostiach vystriedali tie, ktoré sa živia ovocím, zeleninou, strukovinou, celozrnnými obilninami, olejnatými semenami. Na ten fast food jednoducho nemám chuť. Nemusím sa premáhať!

Áno, niekedy nejem u ľudí, ktorí nevedia, čo jem a čo nie. Vy si nevyberáte svojho zubára? Svojho doktora? Tiež nejdeme k prvému, na ktorého natrafíme. Takisto si starostlivo vyberieme, kde si kúpime auto, práčku a podobne. Ale to berieme ako fundované rozhodnutie, premyslené, nie naivné.
Tak ja nie som naivná ani pri jedle. Tiež si vyberám. Pre mňa to znamená hlbokú lásku a úctu k môjmu telu. Moje telo nie je odpadkový kôš, na tento život mám len jedno a zaslúži si najlepšiu a najluxusnejšiu starostlivosť.

Život je zmena na Lestivale

Čo sa týka tých ostatných zdravotných a sociálnych problémov:

Nie som izolovaná (skôr by som prijala viac času doma len s rodinou), neodsudzujem nikoho, kto sa stravuje inak, rešpektujem to.  Veď aj ja som tak kedysi jedla. Bolo by to odo mňa pokrytecké. Mne úbytok váhy nehrozí, vždy som musela byť skôr na pozore, aby zo mňa nebolo prasiatko. Podľa krvných testov deficity nehrozia. Moja gynekologička nechápala z hladiny môjho železa počas tehotenstva, že mám hodnoty ako chlap a nie ako tehotná, ktoré zvyčajne trpia anémiou. Moja obvodná doktorka ma na poslednej prehliadke chválila, že také vzorové výsledky už dávno nevidela. Nech jej poviem čo robím. Nech to môže odporúčať aj ďalej….

Takže teda šírim tú moju zdravú ortorexiu aj ďalej :)

Ak rozmýšľate, že by ste predsa zdravej strave dali šancu, ale neviete ako na to. Máme pre vás dobrú správu, všetko potrebné sa dozviete v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz, kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie, každý deň vás čakaá menu, k tomu nákupné zoznamy. Jednoduché a efektívne. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

21-dňová zmena - online kurz

Prečo spochybňovanie je tá najlepšia cesta pre nás

Prečo spochybňovanie je tá najlepšia cesta pre nás

Spochybňovanie všetkého okolo seba, je asi najlepší spôsob, ako nájsť tú svoju cestu.
Je veľmi pohodlné spadnúť do stereotypu a toho, ako to robia všetci. Lenže my s Peťom sme obaja v niečo veľkí rebeli.
Ja, čo sa týka zdravia a štandardnej zdravotnej starostlivosti. Áno, tej, ktorá tu je ani nie 100 rokov. Penicilín bol vynájdený v roku 1928!
A tie, ktorým hovoríme alternatívne, ako liečenie bylinkami – ajurvédska či tradičná čínska medicína, sú tu niekoľko tisíc rokov.  Namiesto hľadania spôsobu, ako predísť chorobám, sa hľadá liek na tú či onú chorobu. Mne toto jednoducho nikdy nedávalo logiku.

Nehovorím o akútnych stavoch, kedy sa vďaka antibiotikám zachraňujú životy, samozrejme. Hovorím o civilizačných chorobách, ktoré si zapríčiňujeme naším životným štýlom, ako srdcovo-cievne choroby, cukrovka, a mnohých ďalších.

Peťo je zas rebel inak. Začalo to školou, flákal ju ako sa len dalo. Jemu predsa nebude nik hovoriť, čo má robiť. To je jeho životné motto (niekedy ma ide tohto motta poraziť). A nejako sa to nalepilo aj na mňa. Teda, až dodatočne, v škole mi liezli ľudia ako on pekne na nervy. Ja som bola vzorová študentka, veď nám bolo povedané ticho sedieť a počúvať! Tak som poslúchala. Peťo ledva zmaturoval, ja mám vysokú školu a teda v reálnom živote sa vie Peťo obraciať podstatne lepšie ako ja!
Keď sa nám narodili deti a prišiel čas zamyslieť sa nad školou, nedávalo mi už zmysel učiť deti z osnov, ktoré v reálnom živote nikdy nepoužijem.
Dajme si príklad. Slabikotvorné spoluhlásky (akurát sa tým zaoberáme, preto ten príklad). Keďže sú také kľúčové k prežitiu, sú predmetom učiva v treťom ročníku. Koho sa okolo seba pýtam, nik nevie, čo to je a načo je to dobré. A aj aj keď vie, ktoré to sú, nevie mi vysvetliť, ako mi to pomôže žiť kvalitnejší život.
Tak postupne sme začali spochybňovať toho viac a viac.
Krok po kroku nám niečo frngne do nosa, čo nás zastaví. Je to pre nás, pre spoločnosť, pre svet okolo nás prospešné? Alebo naopak? Zoženieme si k tomu vedeckú literatúru a naštudujeme si to. A keď vyhodnotíme, že nie je, tak hľadáme spôsob, ako to robiť inak. Nevadí nám, že sme čierne ovce. Za to, že to robí väčšina, neznamená to, že je to ok. Ako otroctvo, volebné právo žien a podobne. V histórii vieme nájsť veľa príkladov, čo robila spoločnosť a nebolo to ok… Takže to už pre mňa nie je indikátor správnosti.
Tak som sa aj nejak nechtiac od prvého nemocničného pôrodu dostala k domácemu, hoci pri prvom bábätku som bola proti všetkými desiatimi. Ešte som si s mojím gynekológom robila srandu z holanských pôrodov, že aký hazard. Predsa nemocnica ma zachráni. A po skúsenosti v nemocnici, bol pre mňa hazard tam porodiť druhé, či tretie dieťa.
Nie som šialená, hippisáčka, či lesná žienka. Nie sme stromoví ľudia, ako nás niekto sem tam nazve, čo beriem už ako kompliment, haha.
Sme obyčajná rodina, čo žije v dome na dedine, vozíme sa na aute, nakupujeme v obchodoch, zarábame si prácou. Akurát spochybňujeme. Veľmi veľa čítame, aby sme mali rozhľad a to nás núti sa zamýšľať nad naším spôsobom života, činmi.

Ideálne podmienky neexistujú, čo s tým vieme spraviť?

Existujú idealne podmienky?

Nikdy nemám ideálne podmienky. Vždy je niečo, čo nie je tak, ako si predstavujem. Najradšej by som cvičila ráno jogu🧘🏼‍♂️pri meditačnej hudbe🎼 v absolútnom tichu s vôňou esenciálnych olejov.
Keďže máme dvoch domácich školákov 👩🏼👦🏻a jedného neškôlkara👶🏼, táto idylka mi ráno nehrozí ani náhodou., Lukáš vstáva o 5:00 a kým spravím čaj a raňajky, sú hore všetci traja. Už je u nás riadny hluk, rozprávajú sa zážitky z predošlého dňa, sny, bláznia sa a podobne.
Takže som si moje ideálne podmienky musela jemne zmeniť. Esenciálne oleje ostali, no namiesto meditačnej hudby mám pustenú audio knihu, nech sa vzdelávam, keďže nie je ticho. 👍
Nedávno si Lukáš zo mňa spravil preliezačku, hoci si ma donedávna nevšímal a mohla som nerušene cvičiť. 🤷‍♀️Teraz sa mi šmýka po nohách, vylieza na chrbát a má z toho veľkú srandu. No budem ho odháňať? O chvíľu ho to prejde, tak mám teraz zvýšené nároky na rovnováhu a väčšiu záťaž. Veď to je vlastne plus.💪
Beriem skutočnosť aká je a kľučkujem, aby som si tam našla to, s čím viem robiť to, čo chcem. Ak by som čakala na ideálne podmienky, nikam by som sa za neposunula.

Najprv sa dalo vyhovoriť na prácu. Veď tam je človek zavretý od rána do noci, tak kedy si má čas nájsť na zdravý životný štýl, ako cvičenie a zdravé jedenie, vzdelávanie a podobne. Potom sa môžem vyhovoriť na deti. Veď ich mám 24 hodín denne na starosť. Skrátka, výhovorka sa dá vždy nájsť. Vždy. Nie je niečo, na čo by sme sa nevedeli vyhovoriť. To je to najjednoduchšie. Oveľa náročnejšie, je ich nehľadať, ale sústrediť sa na riešenia, možnosti, ako spraviť. A prečo robiť náročnejšie, keď sa dá ísť tou ľahšou cestou výhovoriek? Lebo by sme so sebou nič neurobili.

Ideálne podmienky jednoducho neexistujú. Život nám vždy prinesie niečo do cesty, aby nám to trošku okorenil. Otázka je, či to zoberieme ako výzvu, s ktorou sa popasujeme, alebo ako konečný stav. Rozhodutie je len a len na nás. Takisto aj dôsledky, s ktorými budeme žiť. Otázka je, aký život chceme žiť.❤️🤪

Je veda nejasná ohľadom odporúčania typu výživy?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Výživa nie je nejasná. Posledných 80 rokov máme celkom dobrú predstavu o tom, čo je vhodné a čo nie, vďaka vede. Žiaľ, niekedy je veda ovplyvnená zainteresovanými stranami. A vtedy je dôležité sa obrátiť na vedcov, ktorí zasvätili svoj život a kariéru pre lepšie pochopenie komplexnosti a nuansí stravovania a jeho vplyvu na ľudské zdravie. To sú novodobí bojovníci, ktorí vyvracajú mýty a bojujú za pravdu.
🧐
Walter Willet, MD, DrPh – profesor epidemiológie a výživy na Harvadskej univerzite
“Tieto dáta a závery predstavujú najväčšie do neba volajúce zneužitie dôkazov, čo som kedy videl.”
🧐

David L. Katz, MD, MPH – ustanovujúci riaditeľ na Yale univerzite, Griffinove centrum výskumu prevencie “Všetko ohľadom týchto publikácií je chybné, aj s ich načasovaním. Akokoľvek to znie poburujúco, čo šíria sociálne média, ozaj nemajú nič, čím by spochybnili uznávaný súhlas vedy: pre zdravie ľudí a planéty, obmedzte hovädzie/červené mäso a minimalizujte, alebo vylúčte konzumáciu spracovaného mäsa.”
🧐

Tim Hey, PhD – profesor jednotky epidemiológie rakoviny na Oxfordskej univerzite
“Sú jasné dôkazy, že spracované mäso môže spôsobiť rakovinu čreva. Až natoľko, že ho WHO (svetová zdravotnícka organizácia) klasifikuje od roku 2015 ako karcinogén. Dnešné výsledky publikácii majú rovnaký záver, no dopad sa opisuje veľmi odlišne, čo je v rozpore s všeobecným súhlasom medzi expertami na výskum rakoviny.”
🧐

Frank Hu, PhD – profesor výživy a epidemiológie, predseda oddelenia výživy na Harvardskej univerzite
“Z verejného pohľadu na zdravie, je nezodpovedné a neetické vydať výživové smernice, ktoré propagujú konzumáciu mäsa, aj keď tam je stále nejasnosť ohľadom sily dôkazov.”

Originálny post v angličtine od vedcov špecializujúcich sa na Alzheimera👉👉Team Sherzai M.D.

Kedy a ako si popri 3 deťoch nájdeme čas sami na seba?

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Čím máme viac detí, tým viac si vieme čas lepšie zorganizovať a byť aj sami dvaja. Naša potreba byť len vo dvojici napriek tomu, ako to máme doma zorganizovné, je naplnená.
Máme jednu veľkú posteľ, kde sme nasáčkovaní všetci piati, školopovinné deti sú na domácom vzdelávaní a tretí nie je v škôlke, čo znamená, že sú všetci trája stále so mnou. Nemáme stráženie detí, som s nimi 24 hodín denne, ak ma teda Peťo nevystrieda. Aj napriek tejto skutočnosti, si bez problémov s Peťom nájdeme na seba čas.
Mám pocit, že sme s Peťom viac na seba naladení. Viac si rozumieme, ako kedykoľvek predtým. Pochopili sme, že hádanie je zbytočná strata času a že smiech je ten správny smer, tak sa spolu často a radi smejeme a menej a menej hádame.
Ako to teda máme vyšpekulované? Keď je Peťo v práci a má čas medzi stretnutiami, voláme si. Len tak, nie preto, že niečo treba kúpiť, vybaviť, nachystať. Nie, zavoláme si, len tak, kto ako vstal, ako sa máme, čo robíme a možno to znie ako fráza, ale povieme si aj , že sa ľúbime. Dlho som to Peťovi vysvetľovala, že ja to rada počujem, že aj to samotné vyznanie je pre mňa dôležité, hoci viem, že ma ľúbi. No a nejak si Peťo na to tak zvykol, že niekedy rozmýšľam, či toho zas nie je priveľa! Haha, nie, lásky podľa mňa nikdy nie je dosť.
Navyše si cez deň píšeme. Len tak si pošleme dákeho smajlíka, nejaký vtip, na ktorom by sa nik iný nekosil, ale my dvaja sa na ňom ideme rozpučiť a podobne.
Toto nás veľmi zbližuje a napriek tomu, že sa celý deň nevidíme, vlastne o sebe vieme.
Fyzický dotyk je tiež pre nás veľmi dôležitý, kedy sa dá, sa objímame, ako hovorí Peťo, makosíme. Pri každom filme ma Peťo škrabká, alebo masíruje, ja jeho nie, lebo on to nemá rád. Akože, kto nemá rád masáž?! Ale nestažujem sa, práve naopak.

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Keď zas Peťo príde domov, rozprávame si, kto mal aký deň, hoci nás sem tam, vlastne stále, deti prerušujú, lebo aj oni sa chcú zapojiť, logicky. Skôr to vyzerá ako na fotke. Až keď oni povedia, čo zaujímavého zažili, prichádzame na rad my. Nie je to každý deň, niekedy sa s Peťom prestriedame pri deťoch, treba odviezť na tréning, alebo vyzdvihnúť, ale hľadáme kedy to len ide, mať aj spoločnú idylku. Deti dávame skoro spať, takže každý večer máme dve-tri hodiny, kedy máme dom sami pre seba. Keď treba robiť, sedíme za pc a makáme, pozeráme spolu film (Peťovi to minule dosvaklo, že mne ide o tú masáž hlavne a kašlem na film, lebo vždy mu odsúhlasím, čo chce pozerať on), čítame si. Alebo máme toho toľko, čo si chceme povedať, že kým sa rozhodneme, že už teda robiť niečo iné, ubehlo toľko hodín, že ideme spať.

Minule sme sa všetci šli na čln. Môj brat si spravil kapitánsky preukaz, tak sme sa prišli povoziť. Bola tam aj naša zlatá švagrinka a ponúkla nám, že postráži deti, nech sa ideme sami dvaja romanticky počlnkovať.
S Peťom sme sa na seba kukli a obaja sme si mysleli to isté. Načo? My máme toľko romantiky, že tu sme chceli byť s deťmi a sledovať ich, ako sa z toho tešia oni.

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Napriek tomu, že som s nimi stále, nemám potrebu ich pravidelne odkladať, aby som šla s kamoškami, alebo s Peťom sama niekam. Kým som nemala deti, nechápala som kamošku, čo dobrovoľne na lyžovačku brala aj deti a nešla len sama s mužom. Tvrdila, že s deťmi je oveľa väčšia zábava. A konečne tomu dnes rozumiem. Na tom člne bola fakt oveľa väčšia sranda s deťmi. Furt niekto chcel niečo iné sledovať, bolo treba byť v strehu. Jednoducho s nimi nikdy nie je nuda, lebo sa stále niečo deje.
No a popri tom neustálom dianí si nejak celkovo my dvaja nájdeme čas na seba. Ale je zas pravda, že sme naladení na tú istú strunu. Rozumieme si veľakrát bez slov a je to oveľa intenzívnejšie, akoby som aj 10 hodín denne bola s Peťom, čo ma nechápal, nechcel sa rozprávať, jeho predstava o voľnom čase bola s kamošmi v krčme a podobne. Takto nás to baví spolu viac. Možno je to tým, že obaja veríme na spriaznené duše a myslíme si, že sme sa našli. Každopádne sme zistili, že to nie je až tak o strávenom čase osamote, ale o tom, či sme si blízki, máme si čo povedať a že na to treba dvoch, aby vzťah fungoval.

Moderné eko, bio matky, čo študujú na google univerzite.

Polievka z červenej kapusty a šošovice

Moderná formulka zvaná: Google univerzita.
Mnohí používajú túto formulku na niečo, s čím nesúhlasia: “To je jasné, to je google univerzita. Moderné bio matky, čo študujú na google univerzite.”
Peťo mi z kuchyne kričí, že mám sem napísať, že on je google architekt a google programátor. Ani jedno z toho neštudoval na škole, ale v praxi sa jedným živí a druhé je síce jeho hobby, ale v realite to znamená, že máme doma veľmi šikovného itečkára.
Cez uja google nájdeme ozaj všetko, cez brak až po vejerne dostupné vedecké štúdie, prednášky doktorov, online knihy, webináre. Záleží na zdroji, aký si nájdeme. Ak niekto ozaj vie, čo je internet, zhodneme sa, že je to obrovský zdroj všetkého možného. Aj braku, ale aj kvality.
Koľko som našla na nete inštruktážnych videí ja, alebo Peťo. Nemuseli sme strácať čas chodením do knižnice, kníhkupectva zháňaním literarúry, odborníkov, kde by sme možno akurát to špecifické, čo hľadáme, ani nenašli. Takto za počítačom sme v pohodlí domova hľadali v obrovskej banke dát a vždy sme našli, čo sme potrebovali!
Našli sme produkt, ktorý sme si objednali z druhého konca zemegule, lebo tu nebol! Vďaka netu, už dva roky cvičím jogu, ku ktorej by som sa inak nedostala, lebo by som nemala kedy ísť do štúdia si každý deň ráno zacvičiť a stále by to bolo v rovine, že nemám ako a kedy. A internet mi to umožnil.

Moderné eko, bio matky, čo študujú cez google univerzitu

Termín “google univerzita” som už začula aj vrámci debaty o výžive. Ozajstný doktor predsa študuje 6 rokov na ozajstnej škole a dostane ozajstný titul.
Ja nemám žiadny medicínsky titul, to je fakt a asi vrámci výživy môj titul “ing. arch.” mi je zbytočný.
Áno, je to tak.
Lenže, ja sa nepasujem za žiadnu doktorku. Píšem o našej skúsenosti a menujem zdroje, z ktorých tieto informácie získavam. Posúvam odborné články, ktoré napísali študovaní doktori, ktorí sa venujú výžive desiatky rokov. Mám dve oči a viem čítať nielen po slovensky, ale aj po anglicky a francúzsky a tak si viem prečítať aj zahraničné štúdie, vedecké články, faktografické knihy napísané odborníkmi, zúčastniť sa webinárov, online prednášok. Ja nečítam blogy, to nie sú pre mňa relevantné zdroje. Naše zdroje si najprv preveríme, či stavajú na vedeckých základoch, až potom som si ochotná si ich naštudovať a o nich rozprávať.
A pre mňa je teda viac svetová kapacita, zvyčajne sú to doktori, ktorí majú vo výžive obrovské zázemie, ako tunajší doktor, ktorý už 30 rokov hovorí o výžive to isté. Hovorím o spojení výživy a choroby. Ich špecializáciu zďaleka nevyvraciam, to by som si nikdy nedovolila! Takí chirurgovia, či akútna medicína zachraňujú životy na bežiacom páse, ja som za nich neskutočne vďačná!
Lenže, ak mi niekto povie, že verí len doktorovi ohľadom výživy, ktorý študoval 6 rokov, pre mňa to žiaľ nemá výpovednú hodnotu. Prečo?
Z rôznych dôvodov.
Veda ide neskutočne dopredu, každým rokom sa robia nové štúdie, publikujú nové výskumy. Zdravie veľmi úzko súvisí s výživou, čo dám dnu, z toho si budujem organizmus, na to asi netreba byť jadrovým fyzikom, aby sme chápali túto súvislosť. Je mi podozrivé, ak sa desiatky rokov ešte stále predpisujú lieky na nedostatok železa, keď už veda dokázala, ako sa ho dá doplniť v prirodzenej forme, bezpečnejšie, efektívnejšie a bez vedľajších účinkov. A ešte podozrivejšie mi je, keď počujem, ako strava absolútne nesúvisí s chorobami.
Z akých skrípt sa teda 6 rokov učia o výžive? Sú to najnovšie výskumy? Prednášajú im svetoví odborníci v oblasti výživy?
Koľko hodín prednášok o výžive majú? Chodia po konferenciách, kde sa prednáša o nových štúdiach, od odborníkov, ktorí sa stravou a jej vplyvom na zdravie zaoberajú desiatky rokov?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Ak by som si čítala články, kde niekto len prezentuje svoj názor bez relevantnej štatistiky, vedeckého výskumu, o ktoré sa opiera, nemá to váhu. Súhlasím na 100%. Je to povrchný článok. O také ani nezakopnem. Blogy ma nezaujímajú, tie si čítam so zámerom, ako niekto žije, aký má životný štýl, ale nie z hľadiska odbornosti. Tam mi ide čisto o niekoho vlastnú skúsenosť.

Moje zdroje sú odborné prednášky svetových kapacít, kde osobne by som sa nemala šancu dostať (časovo, finančne, lebo sú na opačnom konci sveta, niekedy len pre odbornú verejnosť), ale takto cez google, si môžem pozrieť odborných prednášok obrovské množstvo, navyše v pohodlí domova popri varení obeda, či cvičení. Vďaka tomu, že viem jazyky, si viem prečítať dostupné, staršie aj tie najnovšie publikované štúdie, ktoré nie sú preložené a kto nevie cudziu reč, sa k nimi jednoducho nedostane.
Aj toto je na googli. Teda aj toto ponúka google univerzita. haha :)
A my s Peťom si veľmi starostlivo vyberáme zdroje. Nečítam bulvárne časopisy, čo píšu o senzáciách.
Ja čítam odbornú literatúru, pozerám odborné prednášky doktorov, čo majú desiatky rokov za sebou, vo výskume, v praxi, ako Dean Ornish, Michael Greger, Joel Kahn, Kim Williams, Brenda Davis, T. Colin Campbell, Caldwell Esselstyn, Neal Barnard, Garth Davis, Michael Claper, Joel Fuhrman a ďalší. To nie sú obyčajní ľudia, čo majú blogy, to sú odborníci vo svojom fachu, čo majú za sebou vedu. Akurát vďaka googlu sa k nim viem dostať, viem si kúpiť ich knihu, viem si k jednej téme nájsť kopec štúdii, prednášok, kde sa dozviem viac a pochopím mechanizmus v tom, čo ma zaujíma.
Nie, neznamená to, že študujem na google univerzite, znamená to, že sa vzdelávam, lebo mi na zdraví záleží. Mám len jedno, viac v tomto živote mať nebudem, tak sa o neho chcem starať čo najlepšie.

Banánový chlieb s vlašskými orechami

Veda ide ďalej a ja s ňou chcem kráčať. Akoby sme verili niekomu, kto nám bude tvrdiť, že treba svietiť len sviečkami a čo je to za moderný výmysel, že elektrina. Nie, stará overená klasika. Sviečky!
A výživa je v tomto to isté. Prečo by som mala veriť starým modelom, keď je dostupných toľko štúdii, ktoré si môžem naštudovať, čo dokazujú niečo iné? A robiť to lepšie, zdravšie.
Moderná medicína dáva záplatu. Strava podporuje (alebo brzdí) organizmus v jeho schopnosti sa vyliečiť. Akoby som si búchala kladivom po prstoch. Moderná medicína ponúka lieky proti bolesti, obväz, aby som si zmiernila tú bolesť.
Doktori, ktorých si študujem ja, hľadajú príčinu, neliečia symptómy. Hľadajú to kladivo a ako ho zastaviť. Aby som nepotrebovala lieky proti bolesti, ani obväzy, ale odstránila príčinu.
Mám oči, viem čítať, prečo by som si nemohla študovať odbornú literatúru? To je len výsada doktorov?
Na Slovensku jednoducho nie sú finančné možnosti robiť také rozsiahle výskumy, ako je to v USA, či inde.
Google nie je ani zďaleka len bulvár. Je to obrovská databanka, z ktorej si však treba vedieť vybrať hodnotný zdroj informácii. Treba vedieť vyhľadať vieryhodné, overené zdroje. To je to, čím by sme sa mali zaoberať! Aký máme zdroj informácii. Či ten článok, prednáška, kniha, webinár je z overeného zdroja, za ktorým sú vedecké poznatky, štúdie, fakty. Nie, či som to našla na googli. Ak sa teda chceme rozprávať o nejakej téme na úrovni, musíme to mať naštudované.
A vďaka internetu je to dnes veľmi dostupné a jednoduché. Prečo by som to odsudzovala?!

Dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

Mám dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná. 😃
Nevidím, že mi tri deti hučia do ucha každý niečo iné a každých 5 minút niekto niečo potrebuje, stále je doma hluk, všade sú hračky, sem tam stúpim na autíčko, či kocku od lega. Stále je niekto hladný, treba vybaviť hádku, umyť zadok, uspávať, nosiť, spratať a dokola zas.
Usmievam sa, ako mi je veselo🥳 a som dojatá, že akurát ja mám to šťastie byť mamou troch detí. Potom mi zavolá Peťo cez deň len tak. To sme si zvykli, že volá medzi stretnutiami, aby sme cez deň počuli a ja sa rozplývam. ❤️😘Že ten chalan, ktorý sa mi od prvej chvíle neskutočne páčil, sa do mňa nielen zaľúbil, ale si ma aj zobral za ženu💑 a okolo mňa pobehujú naše tri deti👨‍👩‍👧‍👦👶🏼. Niekedy mi od dojatia tečú slzy. Pripadá mi to, ako sen, čo sa mi splnil.
Všímam si všetko. Že mám funkčné dve ruky, dve nohy a môžem vlastne čokoľvek robiť. Mám strechu nad hlavou🏠, jedlo🥗, žijem v krajine, kde je mier. Ako sa mám dobre.
Každý deň si pripomínam akékoľvek tri veci, za ktoré môžem byť vďačná.
Keď som vďačná🤩, nemôžem byť nahnevaná😡. To bolo jedno z hlavných posunov v mojom negatívnom vnímaní sveta, vďačnosť mi nejak prirodzene zobrala to durdenie sa na celý svet.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad a ako u nás triedime.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad? Pred pár mesiacmi sme začali seriózne triediť. Triedime už roky, ale teraz sme sa do toho pustili na 150%.
V kuchyni máme 5 nádob. Kompost, plast, papier, komunálny odpad a sklo.
Zrazu sa naše smetné koše vyprázdnili. Z čias, keď sme ledva zavreli veko na smetnej nádobe, sme komunálny odpad znížili na dva sáčky.
Takto vyzerá nás smetný kôš po dvoch týždňoch (u nás sa vynáša 1×2 týždne), tesne pred vynesením.
A šli sme ešte ďalej, začali sme chodiť do bezobalového obchodu, kde obilniny, strukoviny a olejnaté semená naberáne do sklených fliaš.
Ovocie🍐🍑 a zeleninu🥬🥦 už viac ako rok nakupujeme do plátených tašiek🛍.
Drogériu 🧴🧼si tiež chodíme čapovať, vyrábam alebo kupujem v skle, tam sme odpad minimalizovali dávnejšie.
Plast si všímam viac a viac.
Tých obalov na obilninu, strukovinu, či olejnaté semená nebolo tak málo.
A to som si o sebe myslela, akí sme extra ekologickí, že nejeme živočíšne produkty🌱. Áno, rastlinná strava je šetrnejšia k životnému prostrediu, ako živočíšna, ale vieme ísť ešte ďalej. Stále nájdem niečo, čo vieme spraviť lepšie. Postupne. Vymyslíme si systém, skúšame, obmieňame a čo sa nám osvedčí, pri tom ostaneme.
Tak sme v priebehu pár týždňov dokázali tú preplnenú smetnú násobu 🛢nenaplniť do prasknutia, ale takmer ju ani nenaplniť..

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú

Uplácanie detí

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú.

Koľko som ja dostala sladkostí, aby som zabudla na moje bolesti, či sklamania. Časom som si začala spájať čokoládu s riešením na problémy.
Keď dieťa spadne a buchne si koleno, príde rodič, starý rodič a dá mu čokoládu, alebo ho nejak chce zabaviť, aby odviedol pozornosť od toho, že dieťa niečo bolí.
Čo dieťa v tej chvíli potrebuje je, pofúkať koleno, objať, uistenie, že sa to zahojí.

Predstavme si, ako by to prebiehalo u dospelých. Kamoška mi zavolá, že má problém s mužom, že si chce prísť pokecať, lebo je z toho zronená a ja jej na to poviem, áááále kašli na to, poď dáme si zmrzku a pozrieme si film. Pomôžem jej?
Ani náhodou, potrebujeme prežiť a spracovať tie emócie, potom sa vieme posunúť dalej. Nie ich niekde zamknúť, potlačiť a tváriť sa, že nie sú. Ak sme to robili my, je veľká šanca, že to robíme aj našim deťom.
Je to rýchle a pohodlné. Načo sa v tom rýpať, radšej to obrátime na žart, dáme mu horalku, aby dieťa prestalo plakať. Alebo hľadáme vymyslené lietadlo na oblohe, aby sme ho zaujali a ono zabudlo, čo ho trápi.
Aj mňa niekedy láka povedať, veď sa nič nestalo, toto nie sú problémy, poďme ďalej. Ale vždy si kusnem do jazyka, podľa nich to problém je.
Keď sa niekto z našich troch sekol, neuplácala som ho, aby sa odsekol. Asi mal dôvod, tak sme ho spolu hľadali, až potom sme šli ďalej. Preto si dávam také veľké časové rezervy, aby sme mali čas na riešenie toho, čo sa objaví.
Ak nebudem mať čas teraz im pomôcť sa popasovať s ich negatívnymi pocitmi, nebudú vedieť si potom s nimi sami poradiť v dospelosti, pri zložitejších životných situáciach.
Ak ich však teraz naučíme, že nepríjemné pocity sú, treba počkať, spracovať ich, oni prejdú. Že netrvajú večne, no netreba ich ignorovať, zajedať. Myslím si, že je veľmi veľká šanca, že budú vedieť aj potom, čo s nimi. A nestanú sa z nich čokoholici.

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie s presným zoznamom…

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie..
Nižšie nájdeš denný zoznam, čo a koľko by mali naše porcie obsahovať na deň.
Pre mňa tento zoznam bol super v tom, že som pochopila, ako si mám nastaviť pomery jednotlivých skupín jedla (ovocie, zelenina, strukovina, obilnina, olejnaté semená). Zvykla som jesť veľa obilniny, strukoviny a trochu zeleniny. Dnes môj tanier vyzerá inak. Jem zeleninu, kde je sem tam obilnina a strukovina. Parádne ma to nasýti, navyše je to oveľa výživnejšie.

Obed napríklad vyzeral takto, špagety s paradajkovou omáčkou a postrúhaným tofu. Dnes, ako prvé varím veľkú porciu dusenej zeleniny a k tomu si dám zopár lyžíc obilniny, či strukoviny. Takisto som netušila, že ovocie a zelenina sa dajú rozdeliť do rôznych kategórii, podľa živín. Ale už viem, že sulforafán, či lignany sú niečo, čo mám jesť denne a tak viem, akú zeleninu, či olejnaté semená treba nakúpiť. Tento zoznam je fajn do obchodu, presne viem, koľko z čoho potrebujeme.
Neznamená to, že sa musíte stať vegánmi, aby ste jedli zdravšie. Len si môžete k svojím jedlám pridať čo to aj z tohto zoznamu a budú výživnejšie.

Strukoviny jeme na kilá, je potom u nás doma aj veterno?

Tu je zoznam podľa dr. Micheala Gregera:
Bobuľové ovocie (čučoriedky, jahody, černice, maliny) – 1/2 šálky
Iné ovocie (jablko, banán, hruška) – 3 kusy
Kapustová zelenina (kapusta, kel, brokolica, karfiol) – 1/2 šálky
Tmavolistá zelenina (rukola, ľadový šalát, friséé) – 1 šálka
Iná zelenina (paradajka, paprika, mrkva, tekvica, cukina) – 1 šálka
Ľanové semienka -1 pl
-Strukoviny – 1 1/2 šálky varenej
-Olejnaté semená a orechy (sezam, slnečnica, tekvica, vlašské orechy, lieskovce, mandle, arašidy, orechové maslá)-1/4 šálky orechov, alebo 2 pl orechového masla
-Korenie (kurkuma a iné korenie podľa chuti) – 1/4 čl
-Celozrnná obilnina (ovsené vločky, quinoa, amarant, pšeno, celozrnné cestoviny, celozrnný chlieb) – 1 1/2 šálky varenej obilniny, 3 krajce chleba

Micheal Greger k dennému zoznamu pridáva ešte toto:
-Voda (pramenitá, nesladená) – cca 2 litre
-Pohyb (šport, 90 minút jemnejšej aktivity ako jogy, chôdze, alebo 40 minút riadneho cvičenia, kde sa zapotíte)

Tu je k tomu video, s podrobnejším popisom zoznamu, ako ho navrhol náš obľúbený dr. Michael Greger.

Časom už sa mi to tak zautomatizovalo, nákupy nie sú (ani nikdy neboli) pre mňa nočná mora, aby som vždy dodržala na 100% celý zoznam. Beriem ho ako inšpiráciu a časom sme si to upravili doma tak, že to vlastne prirodzene dodržiavame a pritom sa už nemusím na ten zoznam ani pozrieť. Jedlo nemá byť stres, aj u nás sa stane, že máme výlet a sme celý deň mimo domu, tak nejeme presne úplne naj. Ale ráta sa to, čo robíme pravidelne, nie to, že raz za čas uletíme.

Kapustový šalát s vareným ovsom a cviklou