Aké jedlo si berieme so sebou, keď ideme na výlet

 

Keď sa chystáme na výlet, nespoliehame sa, že si niečo niekde kúpime. Je na to viacero dôvodov. Nepotrebujeme míňať ďalšie plasty, do ktorých by nám v nejakom stánku dali jedlo, je to zbytočne drahé a my najlepšie vieme, čo nám chutí. V reštauráciách sa varí zvyčajne s veľkým množstvom soli, oleja a tomu sa skôr vyhýbame. Pozrite, čo sme si so sebou brali na nedávny celodenný výlet. Znamená to pre mňa si trochu privstať, ale tá polhodina v kuchyni mi za to rozhodne stojí. Keďže my doma varíme hlavne rýchlo a jednoducho, nie je to niečo čo nás zaťaží, skôr naopak. Máme obed, ktorý nám všetkým chutí s koláčom, po ktorom sa zapráši. Navyše všetko zo zdraviu prospešných surovín.

Do hrobu vraj má ísť telo zhumpľované, načo potom zdravo žiť?

https://zivotjezmena.sk/wp-content/uploads/Telo-ma-vraj-byť-zhumľované3.jpg

Ľudia často hovoria, ako si treba užívať, kým sme tu. Často je to prvý argument, prečo sa netreba zdravo stravovať. Lebo zdravá strava je nudná, nie dostatočne chutná a tak vlastne trpíme každé jedlo, čo jeme. A predsa chceme žiť svoj život naplno, so všetkým čo prináša. Jednoducho si užívať. Kedy, ak nie teraz? A to teda znamená, radovať sa zo života a jesť to, čo nám robí radosť. Tak nejak nám to vysvetľujú ľudia, aby sme pochopili, že my tu vlastne trpíme. Lebo si odopierame tie krvavé stejky, burgre, šunku, syr, kvalitné vína, sem tam cigaretku a podobne. To sú pre drvivú väčšinu známky kvalitnej zábavy, či radosti zo života. Suhlasím! Myslím si, že sme sem prišli na to, aby sme boli šťastní. Nikto si vedome nevyberie, že chce byť nešťastný.

Telo ma vraj byť zhumľované4

Radosť zo života, zábava sú pre plnohodnotný život podľa nás kľúčové. Ale nie jedlo. Jedlo nás nerobí šťastnými samé o sebe. Jesť musíme, inak by sme zomreli. Preto je to asi tak zariadené, že nám jedlo chutí, aby sme prežili. A tak, keď mi niekto povie, že telo má ísť zhumpľované do hrobu, vie, že si tak škodí. Každý podľa gusta, takže ak niekto chce, prosím. Čomu však nerozumiem je, ako je potom možné, že títo ľudia si upratujú byty, kupujú si nové oblečenie, chodia v čistých autách, chodia na pravidelné servisné kontroly, dávajú si opravovať auto, vysávač, aby im fungoval. Prečo si neničia, aby naplno žili aj tieto veci, čo ich obklopujú? Prečo nekašlú na kaziace sa auto, veď tam len niečo sem tam buchoce! Prečo hneď utekajú do servisu? Prečo všetko okolo seba chceme mať plne funkčné, ale na našu fyzickú schránku, prepožičanú na tento živoť to neplatí? Inú nedostaneme a nik z nás nevie koľko nešetrného zaobchádzania každá jedna vydrží. Čo ak nie som tá, čo vyhrala genetickú lotériu, že môžem jesť čokoľvek a piť alkoholu koľko chcem a aj tak budem žiť do stovky v plnom zdraví? Ja preto idem na istotu. Lebo áno sú aj takí, čo napriek tomu, ako so sebou zaobchádzajú, žijú dlho. Ako však žijú je otázne. Žijú plnohodnotný život? Vedia sami sa obriadiť? Prípadne športovať? Funguje im hlava na 100%? Nejedia za igelitku liekov na týždeň? Sú šťastní? Majú v životé nejaký zmysel?

Jedlo máme ako drogu. A tak sa snažíme vymyslieť akýkoľvek argument, prečo žiť zdravo je blbosť. Za každú cenu si chceme ospravedlniť tú slaninu, čo sa na nás v chladničke usmieva. Máme s jedlom osobný vzťah a uráža nás, ak nám na neho niekto útočí. Aj ja som bola závislá na jedle, na sladkostiach, na pečive, na syroch… bolo toho skrátka dosť. Tiež som si myslela, že užívať si znamená, že jem čo chcem. Budem vari trpieť celý život? Budem síce zdravá, ale nešťastná, lebo nebudem jesť sladkosti na kilá. Žijem predsa len raz! Až na to, že ani po tej piatej doboške som nidky extra šťastná nadlho nebola. Pár minút po zjedení som bola ako nadrogovaná, kvantum cukru predsa spraví v organizme svoje, ale potom sa to vrátilo do tých starých koľají, kde bolo všetko také šedé. V jedle som zbytočne hľadala náplň života, jednoducho tam nebola.

Nikoho nesúdim, bola som tam, viem aké je to tažké priznať si takúto závislosť a potom sa z nej dostať. A tak keď na mňa vytiahne niekto tieto argumenty, rozumiem im, ale už sa s nimi nestotožňujem. Neverím totiž, že spomedzi toho obrovského množstva zdravých potravín by si ľudia nevedeli vybrať aspoň zopár, čo im chutí. Neverím, že niekto rád chodí k lekárovi po lieky, lebo ho stále niečo bolí. Neverím, že niekto je rád že ráno ledva vstane, nevie zísť po schodoch, dobrovoľne ide na operáciu, lebo mu neslúžia kĺby, alebo mu idú kvôli cukrovke odrezať prsty na nohách. Taký masochista nie je nik. Veď predsa to prvé, čo niekomu želáme na narodeniny, či iný sviatok je zdravie.

Ako trávime bežný deň a čo jeme ako rodina na čisto rastlinnej strave

Nemyslím si, že kvalitný život plný radosti znamená utrpenie. Mne rozhodne nestojí za to kúsok slaniny, aby som sa obrala o aktívny zdravý život až do staroby. Nechcem mať v šestdesiatich rokoch alzheimera. Chcem poznať svojho muža, deti a vnúčence, môcť sa s nimi normálne rozprávať. Chcem chodiť na výlety, športovať, zabávať sa, mať zmysel života. Chcem byť sebestačná, nie závislá na niečej pomoci. To je podľa mňa kvalitný život. A keď niekto povie, že do hrobu treba mať zhumľované telo, znamená to, že roky predtým ako odíde na druhý svet ho už má doriadené, zjavne. Nie je to tak, že je v perfektnom zdraví a potom deň pred odchodom na druhý svet dostane všetky choroby sveta. Väčšinou sú to roky sťažovania sa na bolesti, obmedzení, chodenia k lekárom, zisťovania diagnóz a podobne. Nie, jednoducho neverím, že plnohodnotný život je ak niekto trpí kvôli bolesti. Viem, že každému to trvá inak, niekto svoju drogu-jedlo nepustí nikdy a radšej bude trpieť. Takému človeku silno držím palce a želám nech aj napriek svojmu nezdravému životnému štýlu má čo najmenej utrpenia, čo žiaľ v dnešnej dobe je rarita. Naše organizmy jednoducho taký nápor nezdravého jedla, sedavého spôsobu života, stresu, alkoholu, cigariet, nespavosti dlho nezvládajú a naše dokonalé mašinky pri narodení sa nám až príliš skoro začnú kaziť. A kto nemá zdravie, zo života nemá veľa radosti. Ak nás pri každom kroku, či nejakom pohybe niečo bolí, nie je to plnohodnotné užívanie si života, lebo to jednoducho nie je možné.

Myslíme si, že dôležitejšie ako si vedome humpľovať telo je užívať si každý moment, žiť tu a teraz, lebo je to to jediné čo máme. Snažíme sa využiť každý deň naplno, mať zmysel života, robiť to čo nás teší, tráviť čas s tými, čo nás inšpirujú, zabávať sa. Jedlo prichádza potom, musí toto všetko podporovať, aby sme si tieto pre nás dôležité body vedeli plniť. Jedlo nie je pre nás životnou náplňou, ale prostriedkom. Jeme radi, varíme tak, aby nám chutilo, nie je to o neustálom presviedčaní sa, že síce je to hnusné, ale za to zdravé. V žiadnom prípade! Nám to chutí, my sa po našich raňajkách oblizujeme a chválime jeden druhého, ako výborne navaril!

Telo ma vraj byť zhumľované4

My sme to zmenili už dávnejšie, hoci pred rokmi sme si mysleli presne to isté. Preto nikoho neodsudzujeme, len sa snažíme ukázať ostatným, že to ide aj inak. Ja som si toto zvážila pred 13 rokmi a prešla som na čisto rastlinnú stravu. Peťo vyšiel z domu, kde boli rezne každú nedeľu. Už 10 rokov sa však u nás doma stravuje ako ja a pred 3 rokmi sa už na 100% pridal tiež. Každému to trvá inak. Iná cesta ako si užívať život naplno žiaľ (alebo našťastie??) ako cez zdravý životný štýl nie je. Neexistuje zázračná pilulka, ktorá by nás zbavila chorôb a prinavrátila nám zdravie, ktoré si ničíme jedlom. Výskumy potvdzujú, že drvivá väčšina chorôb nie sú genetické, či neprichádzajú s vekom, ale prichádzajú s tým, čo si roky denno denne dávame do úst. Je taká zmena jednoduchá? Nie, nie je. Je to makačka na každý deň pre niekoho, kto sa do toho pustí. Po čase je z toho to návyk a potom to ide už samo od seba. Skrátka neveríme, že do hrobu máme ísť zhumľovaní, keď nemusíme.

 

Strukoviny jeme na kilá, je potom u nás doma aj veterno?

Mrkvová polievka s kapustou a karfiolom

Každý deň jeme strukoviny. Striedame rôzne druhy ako fazuľu, cícer, bôb, hrach, šošovicu. Kedže aj vrámci jedného druhu je viacero odrôd, je to celkom pestrá škála potravín. Strukoviny sú výborným zdrojom živín, pre deti celkom podstatné, kedže obsahujú veľké mnôžstvo bielkovín, ktoré potrebujú k rastu. Majú výbornú vlastnosť, že strážia hľadinu krvného cukru hodiny po zjedení, dokonca aj na ďalší deň. Obsahujú fytáty, vlákninu, čo výrazne pomáhajú pri znížení rizika infarktu, či rakoviny hrubého čreva.

Navyše výborne chutia, zasýtia a dajú sa pripraviť na veľa spôsobov, skrátka u nás večer čo večer namáčam niečo pred spaním. Je to u nás celkom obľúbená potravina. Bôb u nás hlavne čerstvý v sezóne jeme len tak uvarený. Milujeme maslovú bielu či farebnú fazuľu. Najčastejšie ich dávame do zeleninovej polievky, každému takú riadnu drevorubačskú porciu, nie zopár zrniek, ale takých pár kopcových polievkových lyžíc. Robíme zo strukoviny omáčky, alebo ich jeme ako prílohu do šalátu. Ako je to potom u nás s flatulenciou (nadbytočnými vetrami), ktorých sa tak každý obáva? Odpaľujeme sa tu jedna radosť?

Strukoviny jeme na kilá, je potom u nás doma aj veterno?

Kdeže! Ani náhodou! Veď by sme potom nemohli chodiť medzi ľudí, a my sme teda celkom spoločenskí. Jedla som strukovinu aj počas mojich 3 tehotenstiev, nebolelo ma z toho ani brucho, ani deti v bruchu sa nevrteli. Jedla som strukovinu aj keď sa nám narodili deti, žiadne vylúčenie akejkoľvek strukoviny, či iných akože nafukujúcich potravín ako kapusta, karfiol, či kyslá kapusta a podobne. Nikoho nikdy nebolelo bruško, nik sa nezvýjal od bolesti, lebo ono to priamo s tým čo zjeme pár hodín pred dojčením nesúvisí. O kolikách som písala tu. Keď podrástli a začali jesť tuhú stravu, hneď ako chceli, jedli aj strukoviny, samozrejme. Čakali sme, kým budú mať zuby a už prežúvali o stošesť. Ako je to teda možné, že keď pojeme toľko strukovín, či iných nafukujúcich potravín, nestrieľame tu jedna radosť?

Najväčší zdroj flatulencie (prdenia) je kvasenie v čreve nestrávených cukrov. Mliečne produkty sú hlavným dôvodom nadmernej flatulencie, kvôli slabému tráveniu mliečneho curku. Kedže po odstavení príroda nepočítala, že budeme cucať mlieko iného druhu (lebo to nemá logiku a nepotrebujeme to), tak postupne strácame enzým laktázu, ktorý štiepi mliečny cukor (laktózu) a nevieme ho riadne stráviť. Píše o tom aj náš obľúbený doktor Micheal Greger. Pacienti s obrovskými problémami tohto typu, ktorí sa úplne vzdali mliečných produktov už ďalej netrápil tento nepríjemný problém s plynmi. Píšem tu o nadmernom uvoľňovaní plynov. Kedže sme všetci na rastlinnej strave, nemáme fazuľovú s párkom, či krémovú šošovicovú polievku. Jeme rastlinné potraviny a tak nám nemá čo v žalúdku kvasiť a vytvárať plyny, napriek tomu, že v polievke zjeme bežne 100-200g strukovín. Strukoviny nie sú problém. Problém je to, čo jeme s nimi a či sa prejedáme. Je pravda, že ich večer pred varením namáčame a potom vodu zlejeme. Robíme to hlavne kvôli úspore v čase. Varia sa podstatne kratšie. Ak náhodou zabudnem večer namočiť strukovinu a hneď ju varím, ani tak nemáme problém s plynmi a to nevylievam vodu, ako sa varí, lebo nemám na to vyhradený čas, a nepripadá mi, že to by bolo to, čo tie plyny spôsobuje. Takže pes bude zakopaný niekde inde. Roky rokúce to máme na sebe otestované. Každému, kto vidí, koľko strukoviny pojeme a krúti nad nami hlavou, že večer by nechcel pri nás spať, hovoríme, že my ani nikoho na spanie ku nám nehľadáme, haha. A potom povieme, že by sme ho ani nevyplašili, lebo je u nás aj popri esenciálnych olejoch, ktoré dávame do difúzera na noc celkom voňavo.

21-dňová zmena - online kurz

Ak chcete vedieť ako sa u nás stravujeme, na stránke máme kopec receptov, prípadne máme online kurz, kde vám poradíme ako zdravo a chutne variť, 21-dňová zmena, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

Strukoviny jeme na kilá, je potom u nás doma aj veterno?

 

Ako sa chránime pred ostrým slnkom a aké opaľovacie krémy používame?

cestovanie

Prichádza jar a s tým aj kopec slnka. My sa tomu veľmi tešíme a sme vonku kedy sa len dá. Na záhrade môžeme konečne porobiť čo potrebujeme. Ako sa postupne oteplí, zhadzujeme vrstvy a zistíme zrazu, že sme len v tričkách, tielkach a potom deti pobehujú len v gaťkách. A tak prichádza otázka ako sa pred silným slnkom chránime. Natierame sa opaľovacími krémami, alebo sme celé dni v tieni? Kedže som už trochu tak vyberavá v tom, čo si dáme do úst, to isté platí aj v prípade, čo si natrieme na seba a na deti. U mňa veľmi neprejde, keď mi niekto povie, že takto to mám robiť. Máme toľko toho načítaného, že nás nik už neopije rožkom. Navyše veľa informácii je inak, ako nám bežne ponúka mainstream. A tak si ideme svojou cestou aj v iných oblastiach (rodenie detí, povinná školská dochádzka..). Pokožka je orgán, cez ktorý sa dostane do organizmu niečo, čo na ňu natrieme. Začala som si zisťovať, čo znamenajú tie zložité názvy v zložení opaľovacích krémov. To, že krémy niekedy aj bio obsahujú hrozné zložky pre zdravie v podstate nie je žiadne prekvapenie. Bio nie vždy znamená to najlepšie pre zdravie. Ponúkajú aj bio mäso, bio vajcia a teda zdraviu to len škodí, či je bio alebo nie.

Od plánovania k činom

Čo ma však viac prekvapilo, bolo, keď som sa dočítala, že opaľovacie krémy môžu spôsobiť rakovinu kože. Čo je to za blud? Veď predsa opaľovacími krémami tejto chorobe predchádzame. Opaľovacie krémy blokujú žiarenie UVB, vďaka ktorému sa tvorí vitamín D. Do kože stále preniká UVA, ktoré je škodlivejšie. Áno, vďaka blokovaniu UVB žiarenia sa nespálime. Problém však je nedostatok vitamínu D, čo je vlastne steroidný hormón, ktorý získame z vystavovaniu sa slnku, jedla, či výživových doplnkov. Receptory na vitamín D sú v každom type ľudskej bunky, od mozgu až po kosti. Jeho nedostatok práve zvyšuje riziko rakoviny kože a iných často sa vyskytujúcich typov rakoviny (rakovina prsníka, prostaty), ktoré sa oveľa viac vyskytujú ako rakovina kože, takisto ako aj iných chorôb ako cukrovky, srdcovo-cievnych chorôb, či osteoporózy. Pri rakovine kože je primárny problém dlhého slnenia, spálenia sa, nie rozumného vystavovania sa slnku. Kým sa vyhýbame spáleniu, zo slnenia zíkavame benefity.

Opaľovanie bez krému

Opaľovacie krémy navyše obsahujú chemické látky, ktoré sú škodlivé zdraviu. Cez kožu sa dostanú až do krvi a odtiaľ do celého organizmu a tak môžu priam zvyšovať riziko rakoviny kože. Tvrdí to laboratórna vedkyňa Elisabeth Proudle, Ph.D., ktorá viac ako 20 rokov pôsobila ako výskumníčka na harvardskej univerzite. Chemické látky v opaľovacích krémoch (najčastejšie dioxybenzone a oxybenzone, parabény, ftaláty) patria medzi najsilnejších tvorcov voľných radikálov známych pre človeka, narúšajú hormonálnu rovnováhu, spôsobujú reprodukčné problémy. Tieto toxické látky zabraňujú tvorbe vitamínu D a zvyšujú riziko melanómu (forma rakoviny kože). Ak chcete vedieť presne aké sú to zložky, nech sa páči tu je o tom veľmi podrobný článok (v angličtine). Jedna veľmi dobrá forma ochrany je strava bohatá na antioxidanty. Antioxidanty vytvoria ochranný filter voči slnečnému žiareniu, pôsobia ako prírodný opaľovací krém. Navyše strava bohatá na antioxidanty nie je dobrá len pre pokožku, ale celkovo pre zdravie. Ak máte chuť sa  o tom dozvedieť viac, ako sa stravovať tak, aby ste mali vo vašej strave plno týchto antioxidantov v prirodzenej forme, čo vlastne sú, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu.

21-dňová zmena - online kurz

Nám tieto informácie stačili na to, aby sme opaľovacie krémy vypustili zo zoznamu toho, čím sa chránime pred slnkom. Chránime sa tým, že máme na hlavách klobúky a nie sme dlho na priamom slnku, za to však veľmi často. Sme na priamom slnku aj cez obed (vtedy naberáme vitamín D, lebo slnečné lúče dopadajú pod určitým uhlom na zem), ale nie dlho, okolo 15 až 20 minút. Cez leto sme takmer stále vonku a ešte sa nik nespálil. Všetci sme opálení, ale nik nemá červenú, opuchnutú kožu, pľuzgiere, ani sa nešúpe. To isté platí aj keď sme v lete pri mori. Keď ideme na túru, kde sa nemáme ako priebežne skrývať, ideme v oblačný deň. Nerobíme zo seba špekačky. Máme však jednu fintu. Akonáhle vyjde na jar slnko, postupne sa opaľujeme. Takže keď je leto, už nie sme úplne bieli. A to platí, aj keď ideme k moru, naša pokožka nemá šok, lebo už prichádzame mierne opálení a tak sa nespálime. Vyhýbanie sa slnku navyše vraj spôsobuje skorú smrť. Dermatológ Richard Weller sa venuje tejto problematike niekoľko rokov. Tvrdí, že štúdie potvrdzujú, že riziko úmrtia na srdcové choroby je 800% vyššie ako riziko úmrtia na rakovinu kože. Slnečné žiarenie síce je rizikový faktor pre rakovinu kože, ale vyhýbanie sa slnku nesie so sebou oveľa vyššie riziko. Celkový benefit na zdravie človeka vďaka vitamínu D je dôležitejší ako možné zvýšenie rizika rakoviny kože. Tvrdí, že je tomu tak vďaka dvom hlavným dôvodom:

  1. vystavovanie sa slnku zvyšuje produkciu oxidu dusnatého (nitric oxide) ktorý vie regulovať krvný tok v tele. Uvoľňuje a rozširuje cievy, čím dodáva viac kyslíka, znižuje krvný tlak. Krv je redšia a je tak menšie riziko upchatia ciev a tým pádom aj infarktu. Oxid dusnatý takisto zvyšuje imunitnú funkciu.
  2. Červené a infračervené svetlo má výrazné zdravotné benefity na zlepšení mitochondriálnej funkcii.

Ak viete po anglicky na tomto ted talku dermatológ Richard Weller popisuje podrobnejšie, čo zistil.

Ako dosiahnuť viac slobody alebo prečo nám tak záleží, čo si o nás myslia druhí?

Je pravda, že my neberieme slnko ako niečo, čoho sa treba báť, no máme k nemu aj patričný rešpekt. Vieme, že ho k životu potrebujeme denne a tak sa ho rozumne snažíme využívať vo svoj prospech. Keď niekam ideme, nikdy nezabudneme na klobúky, to je naša top ochrana, potom pijeme veľa vody (pokožka je pružnejšia a veríme, že lepšie plní svoju ochrannú funkciu ak sme hydratovaní) a náš šiši životný štýl s veľa antioxidantami.

Prajeme vám krásne slnečné dni!

 

 

Našich pár základných pravidiel, ktoré dodržiavame každý deň

Každý deň je príležitosť začať od znovu, niečo zmeniť, niečo vylepšiť, niekam sa posunúť. Nie je síce každý deň nedeľa a aj my máme niekedy lepšie a niekedy nie až také produktívne dni. Môže byť akýkoľvek deň, ale máme našich 6 bodov, ktoré každý deň dodržiavame. Sú súčasťou nášho denného rytmu, programu, jednoducho týchto 6 oblastí je súčasťou nášho života. Dodržiavam ich či sa mi chce, či nechce. Pre nás je zdravie jedna z najdôležitejších vecí v živote, bez neho sme celkom stratení a nemôžeme žiť naplno, ale len prežívame. Ako tak čítam vedeckú literatúru, dala som dokopy, aké oblasti vplývajú na zdravie, ktoré viem zmeniť ja.

Ktoré to teda sú?

Čerstvý vzduch

1. Kyslík

Vzduch obsahuje okolo 20% kyslíka. Každá bunka potrebuje na dýchanie kyslík. Bez kyslíku vydržíme okolo 3 minút a tak si môžeme domyslieť aké je to pre nás nevyhnutné dýchať čerstvý vzduch. Môžeme si doma často vetrať, ale byť vonku je niečo iné, vonku je stále čerstvý vzduch. Vonku navyše prijímame slnečné žiarenie, bez ktorého sa nám ťažko žije zdravo a šťastne. Príroda má svoje čaro a podľa mňa pôsobí blahodarne aj na psychiku. Aj keď je pod mrakom, vonku je niekoľko násobne viac svetla ako vnútri. Slnečné žiarenie potrebujeme pre rôznorodé funkcie nášho organizmu (napríklad spánok, imunitu). Aj preto sme sa odsťahovali z Bratislavy na dedinu, aby sme mohli mať záhradu, kde môžeme byť od rána do večera na čerstvom vzduchu. Aj keď vonku leje, sneží, či fúka ideme sa vyvetrať.

Čerstvý vzduch

2. Voda

„Nie ste chorí, ste smädní.“ To je nadpis jednej zaujímavej knihy od doktora Batmanghelidja. O vode sme si tiež už čo to načítali a zistili sme, že my ľudia sme chronicky dehydrovaní. A tak sme si vybudovali ďalší návyk, aby sme to zmenili. Predtým ako raňajkujeme, vypijeme veľký pohár vody. A cez deň strážim koľko kto vypije. Niekedy aj Peťovi podávam pohár vody, aby nezabudol piť. Sem tam nás ľutujú, že pijeme len čistú vodu, žiadne kofoly, pasterizované džúsy, sirupy. No nám tá voda chutí, viem čo obsahujú sladké nápoje a práve preto ich nepijeme. Aj keď deťom ponúknem osladený čaj, radšej si vyberú vodu. Voda súvisí s tak veľkým množstvom funkcií v tele, každá bunka v našom tele potrebuje vodu na optimálne fungovanie. Keď máme sucho v ústach, neznamená to, že sa máme napiť. Znamená to, že sme mali sme piť oveľa skôr, už sme dehydrovaní. Ak nie je v organizme dostupná voda, mozog, ktorý bez vody neprežije si začne sťahovať voľnú vodu z orgánov. Čo znamená, že keď už cítime smäd, vnútorné orgány sú dávno dehydrované. Telo urobí čokoľvek, aby sme prežili, no neznamená to, že je to pre neho prospešné. V podstate si tak bičujeme organizmus, ktorý po istom čase už nevládze pracovať na 100% a my to pripisujeme veku, civilizačným chorobám a pritom mu vraj stačí tak málo. Na začiatku každej choroby aj tej vážnej je vraj nedostatok vody.

Miska s čerstvým kučeravým kelom, ružičkovým, quinou a batatom

3. Strava

Stravou si buď budujeme zdravie, alebo si ho pomaly ničíme a tak pre mňa je toto rozhodnutie veľmi jednoduché. Žalúdky si plníme jedlom 3-krát za deň, ako si môže niekto myslieť, že na strave nezáleží? Doktori a vedci, ktorí sa venujú strave sa zhodujú, že ak na 90% sa dávame pozor nato čo jeme, tak tých zvyšných 10% telo dokáže spracovať, aj keď to je nejaký prehrešok. Dôležité je to, čo jeme denno denne. Keďže naše deti nepoznajú chleba vo vajci, brumíkov, croissanty, keksy, ani to nevyžadujú. Sú zvyknutí na celistvú rastlinnú stravu a chutí im to. Základom našej stravy je ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny a olejnaté semená. Aj keď naše ovocie a zelenina nie je vždy bez postrekov, riadime sa pravidlom doktora Gregera: „Radšej striekaná zelenina a ovocie, ako žiadne!“ Veľa ľudí argumentuje, koľko má zelenina a ovocie postrekov a pritom si neuvedomujeme, že zvieratá, ktoré idú na bitúnok konzumujú nielen striekané obilie, ale je aj GMO. Navyše zvieratám podávajú antibiotiká, hormóny, čo sa prenáša aj do mäsa, ktoré konzumujeme. Ovocie a zelenina je teda napriek postrekom pre nás rozhodne lepšia voľba.

Nie je to o tom, že trpíme a jeme s odporom zdravé jedlá. Nie! Nám to aj veľmi chutí! Kedysi som milovala syr a pečivo a nevedela som si predstaviť bez neho čo i len jeden deň. Dnes mi syr páchne ako nevypraté ponožky a keď sa pozriem na pečivo, vidím tam etiketu: „Výživová hodnota nula.“ Ako sa nám zmenili chute, slintám keď vidím ovocný pohár, alebo pestrofarebný čerstvý šalát. Pri dukátových buchtičkách, či pečenej kačici sa radšej otočím a pozerám inam, nepriťahuje ma to, skôr naopak. Vybudovali sme si návyk takto jesť a stále vylepšujeme, čo vieme. Sledujeme, čo sa deje v tejto oblasti a prispôsobujeme aj tomu našu stravu. Potrebujete poradiť?

21-dňová zmena - online kurz

Ak máte chuť sa o tom dozvedieť viac, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

  1. Spánok

Asi ste už počuli, že najlepší spánok je do polnoci. Ale kto to ozaj prevedie do praxe? Až keď som si okolo toho naštudovala čo sa deje v organizme, aké hormóny sa kedy vylučujú, že to je čas, kedy sa telo hĺbkovo regeneruje a opravuje, čo treba, až potom som na to začala dávať ozaj pozor. Deťom sme jemne posunuli čas, kedy chodia spať. Predtým to bolo okolo ôsmej, teraz chodia spať okolo siedmej. Ak ich ukladám sama, tak sme v posteli už o pol siedmej. Všetky tri kusy zaspia po prečítaní rozprávky a spia 11 až 12 hodín. Vstávame skôr, okolo piatej či šiestej, cez leto aj skôr, vstávame so svitaním a ideme spať, chcela som napísať so západom slnka, ale v lete to neplatí. V lete zaspávajú za svetla. Sme oddýchnutí, ráno toho vládzeme oveľa viac. Pamätám si, ako som sa kedysi nasilu kotúľala z postele a nechcelo sa mi vstať. Bola by som dala pol kráľovstva za ďalšiu polhodinu spánku. Bez budíka som do školy, či práce nevstala. Vstávala som s jedným otvoreným okom, totálne unavená, vyčerpaná. Prebrala som sa tak o hodinu až dve. Teraz vyskočím z postele ako rybička. Vstávam podstatne skôr ako som kedysi vstávala. Nepotrebujem sa polhodinu preberať, rovno fungujem, chystám raňajky, cvičím, alebo idem behať. Ak sa mi podarí vstať, keď ešte všetci spia, okolo pol štvrtej, tak meditujem, alebo robím dychové cvičenia, alebo pracujem, ak je to súrne. Ten deň je pre mňa zmysluplnejší, viac toho stihnem, lebo som oddýchnutá. Keďže večer deti spia skoro, kým ideme s Peťom spať okolo deviatej, stihneme si aj spolu posedieť a porozprávať sa. Večer už nepracujem, chvíľu si čítam, ale ak nemusím, nepozerám do zariadení ako je mobil, počítač, či televízor. Aj to narúša spánok.

Majú spať detí samé aby sa osamostatnili?
  1. Pohyb

Pri zadýchaní, potení sa organizmus riadne okysličí, je to prospešné nielen pre srdcovo-cievny systém. Budujeme si svaly, pružnejšie telo, vypotíme z tela, čo tam netreba. Niekde som čítala, že v lete sme zdravší, lebo vypotíme časť toxínov. Boli sme stvorení na pohyb. Ak netrénujeme svaly, môže sa stať, že človek zle spadne a vytkne si členok, zlomí nohu, no šanca je oveľa menšia, ak je pohybový aparát pravidelne namáhaný. A tak vedieme deti od detstva k láske k pohybu. Ráno sa spolu naťahujeme, robíme stojky, mostíky, špagáty. Keďže sme aj každý deň vonku, deti sa riadne vybláznia tam. Idú na bicykloch, korčuliach, kolobežkách, skáču na trampolíne alebo sa len tak naháňajú, či lezú po stromoch. Vonku si nájdu hru raz dva. Zlatý klinec programu je momentálne podvečer, kedy sa s nimi Peťo tak blázni, že sú všetci totálne spotení, šťastní a uspávanie trvá 5 minút.

Pohyb
  1. Dobrá nálada

To bola moja veľká výzva. Odkedy si seba pamätám, nebola pozitívne naladená, skôr opak. Všetko ma vytáčalo, mala som v sebe akési napätie a tak bolo všetko naokolo nanič. Jedna nepríjemná udalosť mi dokázala pokaziť celý deň. Áno, celý deň! Nadávala som, ako je to možné, prečo akurát mne, veď jasné, komu inému ak nie mne! Super prístup k životu. Liezla som si na nervy, ale nejak som stále hľadala príčinu mimo mňa. A tak som to pred pár rokmi zmenila. Išlo to veľmi ťažko, ale ja keď si niečo zaumienim tak idem. Ak je mama spokojná a usmiata, je doma pohoda. Ak nie, je doma napätie. Bola to pre mňa nevyhnutná zmena. A tak ma dnes už nevytočí nejaká nemilá skúsenosť. Možno to okomentujem, ale to je všetko. Je pravda, že odkedy som zmenila uhoľ pohľadu, akoby som tých nepríjemných skúseností mala oveľa menej. Dôležité je to, že máme doma pohodu a dobrú náladu. Stres v tele spúšťa fyzické reakcie, vyplavuje stresové hormóny, ktoré zdraviu vôbec neprospievajú. Psychika hrá veľmi dôležitú úlohu v našom živote a preto je veľmi dôležité, či v živote máme naplnenie a sme ozaj v hĺbke duše šťastní.

Nemáme to nikde napísané, ale okolo týchto šiestich oblastí si vieme spraviť aj program, aby nám to spolu pekne zapadlo. Možno sa to zdá na prvý pohľad veľa na čo treba cez deň myslieť. Tiež nás nezaťažuje, že cez deň ideme šesťkrát na malú, jedenkrát na veľkú, trikrát jeme. Možno nám chvíľu zabralo, kým sme si ich vštepili, no teraz je to niečo na čo už nemusíme veľmi myslieť, robíme to automaticky.

Prečo som sa opäť vrátila k ľadovej vode

Keď sme boli malí, mama nás v zime vypustila na pár minút do záhrady len v spodnej bielizni. Mali sme z toho obrovskú srandu. Neskôr sa pridala k ľadovým medveďom na niekoľko sezón a sem-tam som plávala aj ja. Tak som sa dostala k plávaniu v ľadovej vode. Najintenzívnejší zážitok bol plávanie v Dunaji v jednostupňovej vode. Zmrzli mi prsty na rukách a o týždeň sa mi vrátil v nich cit. Pamätám si to dodnes, nebolo to nič príjemné, ale plávanie samo o sebe bolo po vyjdení z vody super. Keď som tam šla, kričala som, bol to ten veľmi nepríjemný pocit. Kvôli deťom som si na osem rokov dala pauzu a zrazu, len tak bez prípravy, som sa tam vrhla opäť. Tentokrát však s nadšením. Zrazu tam nejdem s odporom, ale s radosťou a už to ani nie je take hrozné. Ako je to možné?

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Povedzme si úprimne: ísť do ľadovej vody vôbec nie je príjemné. Pocit hrozne studenej vody trvá pár desiatok sekúnd, kým si organizmus na tú zimu zvykne a potom už je dobre. Potom už mrznú len prsty. Nie je to o tom, že by to bolo príjemné. Možno aj preto som sa na to vykašľala, i keď som si to ospravedlňovala, že som tehotná, dojčím a pritom to vôbec nie sú nejaké prekážky. V Rusku sa otužujú všetci, tehotné ženy, či malé deti. Pravda bola, že sa mi už do tej studenej vody nechcelo ísť, nechcelo sa mi tak intenzívne ísť mimo svojho pohodlia. Bolo to príliš veľa námahy. Nevedela som prekonať psychicky ten pocit, aká mi bude zo začiatku hrozná zima.

Nedávno som však bola na jednom veľmi zaujímavom kurze, kde sa spája nastavenie mysle, dýchacie cvičenia a otužovanie. Je to metóda podľa Wima Hofa. Čo-to sme o tom s Peťom čítali, ako sa vďaka tejto metóde sá ovládať svoj autoimunitný systém. Donedávna to bolo niečo neslýchané, predsa je to riadené automaticky naším organizmom. No Wim Hof dokázal, že vďaka týmto trom pilierom (nastavenie mysle, dýchacie cvičenia a vystavovanie chladu) to vieme ovládať aj my. Načo je to dobré? Znamená to, že si vieme ovládať svoj imunitný systém a to už teda je niečo, čo mňa fascinuje.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Tieto tri piliere dokážu spustiť, napomôcť uzdravovaniu tela. Nie je to perfektné? Wima Hofa si zobrali na mušku aj lekári, ktorým to nešlo do hlavy, ako je to možné. Vstrekli mu vnútrožilovo endotoxín z e.coli, čo by malo spôsobiť v tele silné reakcie podobné chrípke, ako vysoká teplota, vracanie. Wim Hof v priebehu niekoľko minút dokázal hodnoty v tele po vstreknutí tejto látky dostať do normálu, žiadne reakcie nemal. Aby dokázal, že nie je nejaký výnimočný len on, naučil svoju metódu niekoľko ľudí a tí dopadli na teste rovnako. Zrazu začínam vnímať, že toto je niečo, čo ma teda veľmi zaujíma a čo by som sa chcela naučiť aj ja, keďže tvrdí, že sa to naučí aj bežný človek. A tak keď som zistila, že aj u nás sú tieto kurzy vedené certifikovaným inštruktorom, neváhala som a šla som.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Tak som sa ocitla v deň kurzu v 4,5-stupňovej vode. Spomenula som si, ako je to neskutočne nekomfortné. Len teraz som to vnímala úplne inak. Brala som to nepohodlie ako posun mojich hraníc komfortu. Boli sme tam skupina 25 ľudí, davová psychóza, keď tam šli všetci, robí svoje. Ja som však chcela v tom pokračovať. Na otužilecké akcie sa mi nežiada odísť v deň voľna od rodiny na dve hodiny. A tak si som vymyslela, že sa budem doma kúpať v záhrade v kadi. Len kde zohnať takú veľkú kaďu? Jedno ráno som behala u nás dedine okolo záhradníckych potrieb. Zašla som tam a akurát mali presne takú, akú som chcela. O pol hodinu som už doma do nej liala vedrá vody a chystala si na ďalší deň kúpanie. V noci mrzlo a tak ráno bola pekne vychladená. Takto to mám priamo pred nosom a nemôžem sa vyhovárať, že stratím pri tom veľa času, že idem od rodiny v deň voľna.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Jednoducho cítim, že tam musím ísť a idem. Tak jeden až dvakrát za týždeň sa tam na pár minút ponorím. Potrebujem takéto silné výzvy. Potom ako vyjdem z takej ľadovej vody som spokojná, že som napriek tomu chladu hneď nevyšla, ale vydržala som tam pár minút. Dodržala som to, čo som si zaumienila. Navyše je to užasná meditácia prítomného okamihu, ten chlad mi nedovoľuje myslieť na nič iné, len na hbloký nádych a výdych.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Zdravotné hľadisko je obrovký bonus navyše. Niekde som čítala, že ľadová voda spôsobí to, že sa krv nahrnie do životne dôležitých orgánov a tak sa prečistia. Navyše pri vstupe do ľadovej vody dýcham z plných pľúc, čiže sa aj telo okrem toho výborne okysličí, čo takisto napomáha liečebným procesom v tele. Organizmus sa zbavuje kyslosti a stáva sa viac zásaditým.

21-dňová zmena - online kurz

Nielen otužovaniu vďačím za svoje zdravie, idem aj ďalej. Strava ktorú denno denne jem má na to veľmi veľký vplyv. Ak máte chuť sa o tom dozvedieť viac, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Vystavovanie sa chladu precvičuje sťahovanie ciev. Dochádza tak k priamej stimulácii krvného obehu a k zvýšenej rýchlosti metabolizmu, ktorý na oplátku znovu zvyšuje energiu. Studená voda výrazne znižuje zápalové proteíny v tele. Pobytom v ľadovej vode si aj zvyšujeme percento hnedého tuku, s ktorým sa rodíme. Tým, že sa obliekame, niekedy až príliš, stratíme tento hnedý tuk, ktorý nás prirodzene zahrieva. Hnedý tuk je druh tukového tkaniva s ktorým sa rodíme a dokáže priamo uvoľňovať energiu (na rozdiel od bieleho tuku, ktorý energiu iba ukladá) a produkuje teplo. Výsledky rôznych štúdií dokazujú, že hnedý tuk prispieva k produkcii tepla. Ľudia nezávisle na svojom veku si tento druh tukového tkaniva môžu znovu získať, a to pravidelným tréningom v nízkych teplotách.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Tých argumentov prečo sa vystavovať chladu sa nazbieralo toľko, že moje jediné proti, že mi je to nepríjemné, zrazu prestalo mať váhu. A tak sa ponáram znovu a znovu. Ako sa vraví, to sa nedá opísať, to treba zažiť. Je to tak!

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

 

Čo nás viedlo k tomu, že už nie sme vegánmi

Áno, dobre čítate! Po jednej prednáške, čo som dávnejšie videla, sme sa rozhodli, že už nebudeme vegánmi. Tá prednáška bola od môjho obľúbeného doktora Gregera a v nej vysvetľoval, ako je možné, že vegáni trpia rovnakými chorobami ako mäsožravci. Majú rovnako upchaté cievy, vysoký LDL cholesterol, nadváhu, a iné civilizačné choroby.

Dávnejšie som čítala, že aj takéto niečo sa môže stať, ale toto mnou otriaslo. Ako je možné, že človek nekonzumujúci nič živočíšne, má upchaté cievy, nadváhu, dokonca bol prípad, kde 40 ročný vegán zomrel na srdcovocievny infarkt. A teraz mám dôkaz, lebo Greger vytiahol štatistiky! Uf! Tú prednášku som pozerala bez dychu od začiatku dokonca a bol to pre mňa šok. Už nemôžem argumentovať, že ten čo nie je nič živočíšne je zdravší. Lebo jedlo nie je ako jedlo. V čom je teda háčik?

Avokádovo banánový puding

Vegánom je ten, čo nekonzumuje nič živočíšne. Vegánom je teda aj ten, kto je hranolčeky, čipsy, či iný vegánsky fast food. Vegánski aktivisti milujú zvieratá a z etických dôvodov sa rozhodnú ich nejesť, navyše tak nezaťažujú planétu (menej zjedených zvierať, menej skleníkových plynov). Krásny počin, obdivujem to. Aj to je jeden z mojich dôvodov, prečo som sa vzdala dobrovoľne živočíšnej potravy. Ak nemusím, neberiem životy zvieratám pre moje potešenie (chuť). Čo je však problém, že takýmto ľuďom nezáleží veľmi čo vlastne jedia, nejde im o zdravie, ale o záchranu zvierat, aby to nebolo živočíšne. Či je to však výživné, to je iná otázka. Jedia vegánske burgre, rastlinné klobásy ako hlavné jedlo, taká štandardná strava v rastlinnom prevedení. Prekladajú to raw koláčmi plnými kokosového oleja, cookieskami, salámami, parížskym šalátom, vyprážaným syrom. Je to síce vegánsky fast food, ale neznamená to, že je to výživné jedlo. Či živočíšna cookieska plná oleja, alebo rastlinná verzia plná oleja, nasýtené tuky sú jednoducho škodlivé pre zdravie či v rastlinnej verzii, alebo živočíšnej. Toto nie je základ pre zdravý organizmus. Ak sa takto rozhodnem stravovať, nemôžem čakať, že budem mať energie za troch, dobré krvné testy a podobne. Veď do seba hádžem čistý junk food. Jedlo plné nasýtených mastných kyselín a trans tukov spôsobuje upchávanie koronárnych ciev, zvyšuje cholesterol, naberanie kilogramov a iných zápalových reakcií v tele. Vegánsky junk food je podľa môjho názoru na ukázanie ľuďom, že vegánsky burger je rovnako lahodný ako klasický, a pritom nemusí byť z mäsa. Je to zdravšia alternatíva a super, že je na trhu. Ale nie je to jedlo na každý deň.

Varené párky s horčicou

A preto potom takýto ľudia spôsobujú čistý zmätok. Tak ako to je???? Vegáni majú prekypovať zdravím, byť štíhli, dožívať sa 120 rokov. A pritom je niekoľko štúdií, ktoré dokazujú priamy opak. Keď porovnali cholesterol junk food vegána s mäsožravcom, či vegetariánom, výsledky boli skoro rovnaké. Ak však porovnávali krvné testy junk food vegána a človeka, ktorý konzumuje nízkotučnú celistvú rastlinnú stravu, bolo to o inom. Tu je zakopaný pes. Junk food vegán je veľké množstvo tukov (nasýtených, trans tukov), ktoré sú pôvodcom týchto zápalov tele. 

Nízkotučná celistvá rastlinná strava však naopak dokáže tieto procesy zastaviť a dokonca zvrátiť. A tak sme sa po tejto prednáške rozhodli, že sa dištancujeme od nálepky vegánstvo.  My sa stravujeme nízkotučnou celistvou rastlinnou stravou. V našom jedálničku nie sú potraviny ako kofola, hranolky, čipsy, maslo, syr. Na vegánskych hodoch si kúpime burger. Ale to je raz za niekoľko mesiacov. To je na chuť, nie je to zdroj živín. Čím sme dlhšie na tejto rastlinnej strave, cítime ako sa nám menia chuťové poháriky. Nepotrebujeme jesť tak často vegan fast food, ako kedysi. Ja si burger už ani na vegánskych hodoch nedám, mne tečú sliny pri zelenom šaláte zaliatom fajnovou zálievkou.

Cézar šalát s opraženým cícerom

Nasýtené mastné kyseliny sme znížili na minimum (sem patrí aj kokosový olej, a tak z nášho zoznamu surovín, ktoré používame pravidelne jednoducho vypadol). Trans mastné kyseliny sú tuky, ktoré sa nachádzajú v živočíšnej strave v mäse, vajciach a mliečnych výrobkoch. V rastlinnej strave sú skryté v podobe hydrogenovaných tukov. Je to napríklad stužený palmový olej, ktorý sa pridáva do toľkých vegánskych keksov, masiel, koláčov a iných potravín.  Má za úlohu stužiť potravinu, aby držala tvar a zabezpečiť dlhšiu trvanlivosť. To je veľmi dobré pre predávajúceho a pre životnosť výrobku. Pre konzumenta až tak nie. Trans tuky sú totiž zabijačské tuky, ako ich nazval doktor Greger, spúšťajú rakovinové procesy a tam teda sranda končí.

My dávame prednosť nenasýteným mastným kyselinám ako avokádo, orechy, olejnaté semená a aj to v malých množstvách. Omega-3 mastné kyseliny máme z ľanu, konopných semienok, či tmavozelenej listovej zeleniny. Na varenie používame sezamový olej, slnečnicový olej. Liter oleja nám vydrží tak pol roka, čiže ho používame ozaj v malých množstvách. Radšej siahneme po celej potravine, ako nejakej extrahovanej časti. Telo si cholesterol, ktorý potrebuje, vyrobí samo, nepotrebujeme mu ho dodávať. Verím, že aj vďaka tejto celistvej nízkotučnej rastlinnej strave moje krvné testy vyzerali takto.

Krvné testy

Naše heslo je život je zmena, a tak stále niečo meníme a sme s tým spokojní. Keď dočítam nejakú publikáciu a poviem, že sa nám čo to v jedálničku zmení, Peťo to už komentuje s úsmevom: „Čo tentokrát prestávame jesť?“ Chvíľu sa tvári kyslo, predstaví si všetko, čo odpadlo z nášho pravidelného nákupu a vzdychne si. Ale už to chápe, obaja vieme, že strava je alfa omega. Už sme čítali príliš veľa vedeckých kníh, aby sme to mohli ignorovať. Bez stravy prežijeme niekoľko týždňov, darmo mi niekto bude hovoriť, že na nej nezáleží, zjavne je to pohonná hmota, bez ktorej to nejde.

Ak chcete zistiť, čo znamená nízkotučná celistvá rastlinná strava v praxi, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené. Je to niečo, čo by som uvítala ja pred 15 rokmi, keď som prechádzala na rastlinnnú stravu a nemala som veľmi šajnu čo jesť, kde nakupovať, ako variť, aby ma to celé nepohltilo časovo a finančne. A tento kurz taký je.

21-dňová zmena - online kurz

Moje krvné testy po 13 rokoch na čisto rastlinnej strave

Miska s čerstvým kučeravým kelom, ružičkovým, quinou a batatom

Ako sme spustili našu novinku 21-dňový online kurz, momentálne vôbec nestíham plniť môj záväzok pustiť jeden blog za týždeň.

Už dlhšie sa s Peťom pohrávame s myšlienkou si dať skontrolovať krv. U lekára sme neboli viac ako 10 rokov a tak sme si hovorili, že by bolo zaujímavé vedieť, či máme parametre v norme, či máme dostatok B12, vitamínu D a niektorých základných ďalších ukazovateľov ako je krvný cukor, železo, celkový zápalový faktor.

Ľudia naokolo nám aj tak málokedy veria, že môžeme mať ozaj dostatok železa bez výživových doplnkov, či cukor v poriadku napriek veľkým množstvám cukru, ktoré jeme z ovocia, obilniny. Síce sa snažíme vysvetľovať, ako funguje ten mechanizmus, že prírodný cukor problém nie je, ale aj tak chcú vidieť dôkaz. A tak tu je. Nie je to vyslovene podrobný rozbor krvi. Tu sú výsledky po 13 rokoch na čisto rastlinnej strave.

Keď mi brali krv, bolo to celkom komické. Dali mi škrtidlo a hneď mi ho aj dávali dole, keďže krv tiekla prúdom, nestíhali vymieňať skúmavky, doteraz mám pamiatku na oblečení.  Keď videla doktorka zafarbenie krvi s úsmevom poznamenala, že teda rozhodne chudokrvná nie som. Hovorila som jej, aké som mala dobré hodnoty železa počas celého tehotenstva, čo ju zaujalo. Tak som povedala ako sa stravujeme. Milo skonštatovala, že zjavne to robím dobre, kedže som u nej viac ako 10 rokov nebola a prišla som len tak na preventívnu kontrolu. Nejak doktori podvedome stále asi očakávajú, že len na mäse môže byť človek zdravý, i keď ich preplnené ordinácie dokazujú skôr opak. Dobre mi padlo, že ma niekto nepresviedčal o opaku, nenútil jesť aspoň trochu mäsa, keď dojčím a podobne. Keď mi posielala výsledky so správou že sú perfektné, ešte ma pochválila, že len tak ďalej, zjavne nám stravovanie dobre funguje.

 

Tu je zopár základných parametrov z krvných testov:

Železo: 145 g/l (norma 120-155 g/l)

Vitamín B12: 371 pmol/l (norma 152-672 pmol/l)

Vitamín D: 112 nmol/l (optimálna hladina 75-200 nmol/l)

Krvný cukor: 3,8 mmol/l (norma 3,30-5,59 mmol/l)

Priznám sa, na odber krvi som nešla úplne nalačno. Nemám strach, že budem mať príliš vysoký cukor, cholesterol, alebo že to nejak ovplyvní krvné testy. Raňajkujem to isté každý deň, nedala som si nič, čo by som štandardne nejedla. Keďže som mala ovsenú kašu s datľami a jablkami, malo by to ovplyvniť krvný cukor, takže možno za normálnych okolností ho mám ešte o niečo nižší. Keďže dosť výrazne dojčím, jednoducho sa potrebujem poriadne naraňajkovať, do desiatej nevydržím o hlade ani náhodou.

Krvné testy

Je pravda, že odkedy máme deti si študujeme stále viac a viac o strave a vylepšujeme čo sa dá. Prečítali sme desiatky kníh, vedeckých publikácii. Nejdeme podľa najnovších trendov, blogov a našich pocitov. Čítame vedeckú literatúru. Keďže jedlo je ten hlavný zdroj, vďaka ktorému funguje náš organizmus, myslíme si, že je dôležité čo doň dáme. Ak mi niekto tvrdí, že na jedle nezáleží, ako je potom možné, že bez jedla by sme umreli. Asi teda predsa len na ňom záleží. Nie sme junk food vegáni, čo jedia hranolky s coca-colou. Aj keď si Peťo sem tam rád dá vegánsky burger, je to tak raz za mesiac. Denno denne jeme nízkotučnú celistvú rastlinnú stravu, ktorá sa skladá hlavne z ovocia, zeleniny, obilniny, strukovín a olejnatých semien. To je základ nášho stravovania. Čím viac druhov zeleniny, ovocia, hlavne lokálneho a v sezóne. Napriek tomu, že od februára deti básnia o tom, akú majú chuť na melón, jeme ho až keď je u nás v sezóne. Teraz v zime je to ovocie možno obmedzené hlavne na jablká a banány, ale zeleniny aj tej zimnej je až až. Nepotrebujeme v zime paradajky, papriky ani uhorky, tie pravidelne jeme v lete.

Jeme čo najmenej spracovaných potravín, okolo regáloch plných sladkostí, čipsov a iných pochutín ani nejdeme. Deti nielen že nevedia ako chutí horalka, ale ani nevedia čo to je. Ak to nemá výživnú hodnotu, nie je to pre nás jedlo. To, že sa niečo predáva v potravinách ešte neznamená, že to náš organizmus identifikuje ako jedlo. Jedlo pre nás znamená, že nás to vyživuje. Či sa o niečo ochudobňujeme? Aj heroin musí byť po šľahnutí asi turbo fasa pocit. Napriek tomu však vieme, že nám z dlhodobého hľadiska škodí a tak to neradíme medzi zdraviu prospešné látky. Je tak? Je. Takže, nie, neochudobňujeme, skôr sa oslobodzujeme od všetkých tých neduhov, čo nesprávna strava v našich telách robí, lebo nedovolí nášmu organizmu optimálne fungovať.

Ak potrebujete poradiť, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz o rastlinnej strave, kde veríme, že sa dozviete presne to, čo potrebujete.

21-dňová zmena - online kurz

Ako vyzeralo preskúšanie po prvom polroku na domácom vzdelávani?

Domáce vzdelávanie

Prvý polrok povinnej školskej dochádzky na domácom vzdelávaní za nami a tak sme dostali termín na preskúšanie. Posledné dni pred polrokom som sa snažila Jarku motivovať, nech trochu vypíše aj písanky s písaným písmom, i keď už nie je povinné. To ani jedného z našich dvoch pisárov nebavilo. Jarka sa nechala ukecať, i keď nerozumela načo píše jedno písmeno asi tridsaťkrát. To som jej ani ja nevedela veľmi odôvodniť. Či ho napíše päťkrát a či sto, nebol v tom krasopise extra rozdiel. A tak som ich ani nenútila robiť niečo čo ich nebaví. Len som chcela, aby sme mali čo ukázať komisii, tak som sem tam nadhodila, že si aspoň rozpíše ruku. Na čo mi ona povedala, že kreslí stále a tak si ju takisto uvoľňuje. Pravda. Ako teda vyzeralo naše vzdelávanie?

Čítali sme všetko, čo sa nám zdalo logické. Nápisy na potravinách, nadpisy na knihách, štítky v obchodoch, jednoducho to, čo sa nám aj každodennom živote zíde. Keď sme vykladali nákup, čítali nápisy na obaloch a podávali podľa toho, čo som ich poprosila. Zábava a učenie zároveň. Ja som nestrácala čas pri čítaní šlabikáru a poodkladali sme takto nákup a oni čítali. Keď púšťame v aute pesničky, tak čítajú názov každej, ktorá akurát hrá. Nič dlhé, vždy len pár minút, kým sa im chcelo. Píšem im, lebo Ondrej sa pridal k Jarke. Má síce len 5 rokov, ale baví ho to tiež a tak sa naučil čítať aj on. Príde nám nejaký leták do schránky a čítajú, na čo je aká akcia. Vidia obrázok, pod ním nápis a lúštia čo to tam je. Alebo mi príde správa od kamošky, kedy sa stretávame na ulici, a tak čítajú, čo píše. Jednoducho som ponúkala čítanie kade tade v rámci celého dňa, aby to nevnímali ako niečo čo musia, ale niečo, čo sa prirodzene a nenásilne naučia.

Domáce vzdelávanie

Písanie sme takisto nejak išli po našom. Keď sme šli do obchodu, písali obaja zoznamy potravín, čo potrebujeme nakúpiť. Písali vianočné pohľadnice, alebo to, čo sa im chcelo. Nešli sme podľa písmeniek. Videli ako sa píšu tlačené a tak písali, čo chceli aj keď niekedy si vymysleli ťažké slová, ale diktovala som im písmeno po písmenku a nejak to šlo. A tak sme vlastne mali aj diktáty. Tiež v rámci potrebných činností sme si vybavili niečo do školy. Super, odsýpalo nám to, ani sme nevedeli ako.

Počítanie ich bavilo nielen ako rátanie banánov, jabĺk, balení ovsených vločiek, či obilniny, ale aj tak v zošitoch. Nakreslila som im príklad vo forme jabĺk na sčítanie a neskôr na odčítanie a oni rátali. Pod nakreslené jablká napísali číslicu, zrátali, rovná sa a potom napísali výsledok. Mali dni, že ani nechceli ísť spať, kým nedorátajú celú stranu. Ondrej samozrejme takisto aj počítanie trénoval s Jarkou a tak máme vlastne všetko dvojmo.

Posledný predmet v prvej triede je prvouka . Ani tu sme sa učebnicou vôbec neriadili. Nejak som sa spoľahla na to, že keď ich niečo zaujíma, tak si o tom niečo prečítame. Takto ich v zime zaujala voda, sneh, ľad a mali sme tak zábavu na pár dní, kým sme vymenovali skupenstvá všetkého čo je okolo nás. Alebo keď pršalo, tak sme zisťovali, ako funguje kolobeh vody. Keď sa blýskalo, študovali sme ako vzniká blesk a hrom. Mesiac ich fascinuje už dlho a tak postupne stále obavujeme viac a viac z našej slnečnej sústavy. Ide to nejak prirodzene. Podrobnejšie sa dočítate ako to u nás prebieha v praxi tu.

Strašenie detí

A tak prišiel deň skúšok. Veľký deň plný očakávaní, ako to bude celé prebiehať.

V škole sme mali byť o 8:40 a tak sme vedeli, že z domu musíme vyraziť o 6:30, aby sme mali rezervu a v pohodičke všetko stihli.

Keďže sme išli skoro spať, ako každý večer, od radosti sme všetci vstali pred piatou. Nám zaspatie nejak nehrozí, u nás bežne vstávame medzi piatou a šiestou. Nachystali sme raňajky do auta, zobrali sme všetko, čo deti nakreslili, písali a počítali a vyrazili sme.

Lukáš v aute zaspal tesne pred príchodom do našej kmeňovej školy a tak Peťo s ním ostal v aute a my traja sme šli na preskúšanie. Ondrej sa pridal tiež, veď aj on pracoval celý polrok a tak bol zvedavý, ako to bude prebiehať.

Domáce vzdelávanie

Prišli sme do školy, kde nás nasmeroval nápis a tam ticho, nikde nikoho. Prišli sme k prvej triede a hovorím deťom: „Počujete pani učiteľku za dverami? Takto sa učí v škole, práve deťom niečo vysvetľuje. Poď, zdvihnem ťa a pozri sa cez to horné okienko, čo je nad dverami.“ A tak som zdvihla Ondreja a potom Jarku a obidvaja mi hovoria, že deti nevideli. Hm, zvláštne. A zrazu sa otvoria dvere a náš milý pán riaditeľ nás víta, že super ako ste trafili. Podali sme si ruky a rovno nás zavolali do triedy.

Prehodili sme pár slov a posadil nás k pani učiteľke. Prebiehalo to presne tak, ako nám pán riaditeľ spomínal, vlastne ešte lepšie. Všetci boli usmiati, vládla tam pokojná atmosféra. Jarka porozprávala aké boli Vianoce. Potom sme vybrali, na čom sme doma pracovali. Jarka náramne spolupracovala, vlastne ma to ani veľmi neprekvapilo, lebo Jarka je veľmi spoločenská a komunikatívna. Pri každom zošite vysvetľovala, čo sme robili. Prešli sme takto každý jeden predmet. Mali sme so sebou aj šlabikár, tak Jarka aj niečo prečítala. Ondrej sa chcel tiež predviesť, že aj on vie čítať, aby vedeli, že aj on pracoval celý polrok. Tým sme pani učiteľku celkom pobavili, lebo nečakala, že bude až tak dobre čítať. Ale Ojko je makač, keď ho niečo baví, tak číta všetko a všade, aj na záchode, každý deň. Sem tam sme si robili srandu, že on by mal ísť na skúšky, ako sa pripravuje.

Domáce vzdelávanie v praxi

Potom sme vybrali matematiku, ukázali sme sčítavanie, odčítavanie, Jarka mala chuť aj rátať, tak som jej napísala príklad. A to mi doma večer predtým tvrdila, že sa jej nebude chcieť nič hovoriť, aby som to za ňu povedala ja. To mi spomínal aj pár riaditeľ, že sa to môže stať, tak nech zoberiem všetky materiály z domu, lebo veď ani dospelým sa nie vždy chce. Aby sme tých prváčikov teda veľmi nestresovali. Tým, že tam bola taká uvoľnená atmosféra, Jarka sa osmelila a išla ako raketa.

Na záver sa nás ešte spýtali na angličtinu, ale to máme tiež nejak automaticky doma. Pár dní v týždni sa s nimi rozprávame niekoľko hodín len po anglicky a rozprávky pozerajú len v origináli. A tak aj to máme odfajknuté.

Celé preskúšanie trvalo asi pol hodinu. Rozlúčili sme sa, ešte sme na záver prehodili s riaditeľom nejaké organizačné pokyny a vyrazili sme na cestu domov. Takto by sa to aj mne páčilo ako dieťaťu. Všetci usmiati, trvalo to tak krátko, že sa ani nik nestihol nudiť a už sme aj šli.

Čo nám zabralo ale najviac času bolo niečo úplne iné. Nečakane totiž napadol sneh a naokolo Kremnice sú nádherné kopce. A tak sme pár minút po skúškach hľadali vhodné miesto na sánkovačku. Keď sme našli taký parádny kopec, hodinu sme tam lietali ako šarkany a spúšťali sa. Svietilo slnko, bolo trochu pod nulou, perfektne sa to šmýkalo, no úplne selanky.

Sánkovačka

Vysánkovali sme sa a keď sme boli totálne mokrí nasadli sme do auta a vyrazili sme. Mysleli sme si, že okolo obeda budeme doma. Ale už keď sme sa zdržali, tak sme sa ešte rozhodli, že v rámci socializácie prepadneme našich veľmi dobrých kamarátov, ktorých máme po ceste domov. Ten skúškový deň bol veľmi príjemný. Celodenný výlet s ďalšími dvomi parádnymi zastaveniami. Cestou v aute zaspali všetky tri kusy. Prišli sme domov neskoro popoludní a Jarka vyspatá do ružova si sadla rovno za stôl, že musí pracovať, lebo čoskoro budú ďalšie skúšky a potrebuje sa nachystať.

Rastlinná strava je niečo, čo nás všetkých poháňa, aby sme sa vedeli aj dobre sústrediť na prácu. Ak potrebujete s týmto trochu poradiť, práve sme sputili on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!

21-dňová zmena - online kurz

Je to ozaj len jedlo, alebo je za tým prežúvaním aj niečo viac?

O chvíľu to spolu odštartujeme, tak neváhajte a aj vy sa ku nám pripojte! O čom hovoríme? Predsa o našom novučičkom online kurze: 21-dňová zmena. Spolu to ide ľahšie, lebo my radi jeme, a vy? Priznám sa, takýto kurz som hľadala pred rokmi, keď som nevedela čo ako s čím jesť, respektíve prečo to jesť a podobne. Chcela som zmeniť stravu, ale šalát z čínskej kapusty a tofu ma teda neočaril. Ako čínsku kapustu ľúbim, ale nie vo fádnom šaláte. A tak ideme spustiť tento kurz, ktorý vás poriadne ohúri! Teda dúfame! Budeme vás sprevádzať na každom kroku s kompleť menu na 21 dní! Čo vy na to? Dobre teda a čo tá láska k jedlu? Tej sa tu nabažíte až až!

21-dňová zmena - online kurz

K jedlu máme romantický vzťah. Asi preto, aby sme prežili. Musíme mať radi jedlo. Aj my ľúbime jedlo. Ak mi niekto chcel kedysi zobrať určité jedlá, čo som milovala, bola som ako zúrivý pes. Boli to jedlá ako vyprážaný syr s hranolčekmi, bryndzové halušky so slaninou, či čokoláda. Potom som našla svoje PREČO a postupne som sa ich vzdala dobrovoľne.

Nepečená torta s avokádovo polevou

Peťo žil s nami v jednej domácnosti desať rokov a stále jedol mäso. Až keď našiel on svoje prečo, prešiel na rastlinnú stravu. Kedysi sa mi to nezmestilo do hlavy, ako je možné, že ľudia reagujú tak, akoby som na nich útočila, veď im len chcem povedať, čo a ako.

Curry miska s quinou (bez lepku, bez sóje)

Nedávno som počula jeden rozhovor, kde presne toto rozoberali, ako pochopiť ľudí. Páčili sa mi tie dôvody, že je to taký tanec, kde treba nájsť to, na čom sa zhodneme a ladíme, inak si šliapeme na nohy. Lebo jedlo je láska. A samozrejme, niet divu, že sa cítia, že na nich útočíme, veď im hovoríme, že tá ich láska je zlá. Môžem si dovoliť takto na niekoho útočiť? Nie!

Banánový chlieb s vlašskými orechami

Bola som presne taká istá! Nebola som na rastlinnej strave od narodenia, aj ja som veselo jedla tlačenku, slaninu, kopy syra. A tak som sa po čase upokojila, prestala som na ľudí útočiť, poúčať vždy, keď som mala príležitosť. Nechala som to tak. Aj ja som mala svoju cestu, trvalo mi to 16 rokov, kým som sa stala vegetariánkou. A tak som pochopila, že tú cestu máme každý inú. Niekto tú lásku možno nepustí nikdy, lebo je príliš silná. Je to jeho voľba. Niekto si pozrie nejaký dokument o tom, ako chovanie zvierat ničí našu planétu a prehodnotí túto svoju lásku. Je to ako s cigaretami, ak nájdeme niečo iné, tých 20 kamošiek v krabičke od cigariet prestaneme potrebovať. Ale nemôžem niekoho nútiť, aby niečo nielen neľúbil, ale dokonca mu to zhnusím. Preto nemáme problém sedieť za jedným stolom s ľuďmi, kde sú okrem nášho vegánskeho šalátu vyložené rezne, či losos. Možno okrem toho pachu, priznám sa, nevonia mi to, ale inak nie.

Cézar šalát s opraženým cícerom

Čo som sa naučila je, že sa snažíme hľadať to, čo nás s ľuďmi spája. Je to každého osobná vec, čo si dáva trikrát denne do úst. Jediné čo môžem urobiť je, ísť príkladom. Nerobíme nikomu prednášky, ak sa nás s Peťom vyslovene niekto neopýta. Nezačíname s Peťom rozhovory, že za tento rezeň položila jedna kravička svoj život. To vysvetľujem našim deťom, aby vedeli, že rezeň nerastie na strome, ale ako naberie tú formu akú má. Lebo ja som to ako dieťa nevedela. Chceme, aby naše deti vedeli odkiaľ je jedlo, čo je na stole. Ale za nikoho iného zodpovední nie sme. A tak rešpektujeme každého lásku, či je povznášajúca, či seba zničujúca.

Krémová karobová torta s mladým kokosom

My sme napríklad zistili, že naše staré lásky nás podvádzali. Chutili výborne, ale zvnútra nás ničili, navyše boli zničujúce na oveľa vyššom stupni ako naše zdravie a tak sme zistili, že o takú lásku nestojíme. Možno to podľa mňa prirovnať k dvojici, kde jeden mláti druhého, alebo je chorobne žiarlivý, napríklad. Darmo ľudia naokolo dohovárajú tomu mlátenému, že je to seba zničujúce, on toho druhého tak miluje, že je ochotný to trpieť, možno to tak ani nevníma. Možno to bude znášať pokorne celý život, možno ho ubije partner jedného dňa na smrť a možno nájde silu a odíde. Každý to máme inak, každý máme svoj čas, kedy si povieme: “A dosť, pohár pretiehol. Takto to ďalej nepôjde.”

Obložená bageta s opraženým párkom

A tak sme my tú našu lásku zo začiatku nahradili za podobnú, aby sme sa tak trochu oklamali a nesmútili za tou starou. V praxi to vyzeralo tak, že sme jedli rastlinné syry čo chutili presne ako tie živočíšne. Kupovali sme si kopec rastlinných salám, burgrov, jednoducho jedál, ktoré nám tú živočíšnu lásku pripomínali. Keďže nám to chutilo, nejak sme časom na tú starú zabudli. Navyše sme potom upustili aj od tých náhrad, už sa nám to nežiadalo. Zjavne aj tu platí, zíde z očí, zíde z mysle a už si na tie naše bývalé ani nespomenieme. Už by sme ich nechceli späť, nikdy, boli pre nás a pre okolie príliš zničujúce. Museli sme však na to prísť sami, nik nemohol spraviť to rozhodnutie za nás, ani za mňa ani za Peťa. Jasné, že som tajne dúfala, že sa jedného dňa a čím skôr už ku nám pridá, ale čakala som. A dočkala som sa! Uf! A tak aj všetkým ostatným želáme len to najlepšie na ich ceste, ktorú si vybrali, nech je akákoľvek.

Pravá mousse au chocolat alebo čokoládová pena

Ak však rozmýšľate, že je čas sa niekam posunúť, ale neviete ako na to, máme niečo akurát pre vás, čo vás odštartuje. O pár dní spúšťame on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!

Polievka z červenej kapusty a šošovice