Tu je 7 vecí, ktoré sa stanú, keď prestaneme jesť mäso

Uznávaná odborníčka, doktorka Michelle McMackenová vyzdvihuje 7 vecí, ktoré sa stanú, keď prestanete jesť živočíšnu stravu. Túto prednášku som počula pred niekoľkými rokmi a prepísala som si ju do poznámkového bloku, kde si zapisujem aj zaujímavé rozhovory, či poznámky ku knihám, čo som prečítala. Nedávno som zahliadla presne tú istú prednášku spísanú na stránke forks over knives. Hoci som už vtedy bola na rastlinnej strave, tá prednáška bola taká zaujímavá, že hneď ako som videla článok na forks ovec knives, vedela som presne, kto je autorkou.  A povedala som si, keď bola taká zaujímavá pre mňa, možno osloví aj vás.

 

1. Znížime si zápal v tele

Ak konzumujeme mäso, syr a spracované potraviny, pravdepodobne máme zvýšené zápalové faktory v tele. Kým krátkodobý zápal (po zranení) je normálny a potrebný, zápal, ktorý trvá mesiace, či roky, nie je. Chronický zápal  sa spája okrem iných s aterosklerózou, srdcovými infarktami, mozgovými príhodami,  cukrovkou, autoimunitnými ochoreniami.

 

2. Cholesterol v krvi prudko klesne

Zvýšený cholesterol je kľúčový faktor pri srdcovo-cievnych chorobách a mozgových príhodách. Nasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdeme hlavne v mäse, hydine, syre a iných živočíšnych produktoch, sú príčinou vysokej hladiny  cholesterolu. Štúdie dokazujú, že ľuďom, čo prejdú na rastlinnú stravu, klesnú hodnoty cholesterolu o 35%. Rastlinná strava znižuje hladinu cholesterolu, lebo má nízky obsah nasýtených tukov. Navyše rastlinná strava obsahuje viac vlákniny, čo tiež znižuje hodnoty cholesterolu.

3. V mikrobióme nastanú zásadné zmeny

Tri bilióny mikroorganizmov žijúcich v našich telách sa nazývajú mikrobióm. Sú pre nás zásadné, nielen že nám pomáhajú tráviť potravu, ale vyrábajú živiny, trénujú imunitný systém, zapínajú a vypínajú gény, udržujú naše tkanivá čisté, pomáhajú nás chrániť proti rakovine. Rastlinná strava pomáha tvoriť zdravý mikrobióm. Vláknina v rastlinnej strave (živočíšna strava neobsahuje žiadnu vlákninu) podporuje rast dobrých baktérií v našom čreve. Naopak strava chudobná na vlákninu (ako mliečne výrobky, vajcia, mäso) môže podporovať rast baktérií, ktoré šíria chorobu. Ak konzumujeme cholín a karnitín (nájdeme ich v mäse, hydine, rybách, vajciach a mliečnych výrobkoch), črevné baktérie tvoria látku, ktorá sa v pečeni zmení na toxickú látku TMAO (trimetylamín-N-oxid). TMAO vedie k zhoršeniu cholesterolových povlakov v našich cievach a zvyšuje riziko infarktu a mozgových príhod.

 

4. Zmeníme spôsob ako fungujú gény.

Vedci zistili, že životný štýl a prostredie môžu zapínať a vypínať gény. Napríklad, antioxidanty môžu zmeniť prejav génov, ktoré optimalizujú ako bunky opravia poškodenú DNA.

Chromozómy sú nositeľmi génov. Koncové časti chromozómov, teloméry, chránia dedičný materiál pred degradáciou a zamedzujú, aby sa chromozómy navzájom spájali. Čím sú teloméry dlhšie, tým dlhšie môžu byť chromozómy, a tým môžu aj bunky zostať funkčné dlhší čas. Počas života sa teloméry skracujú (pri každom delení buniek) a ich dĺžka sa v súčasnosti považuje za signalizátor biologického starnutia. Vďaka zmene životného štýlu si vieme predĺžiť teloméry.

 

5. Výrazne sa zníži šanca dostať cukrovku typu 2

Pri živočíšnej bielkovine, hlavne červenom a spracovanom mäse, bolo preukázané, že zvyšuje riziko cukrovky typu 2. Čo spôsobuje cukrovku typu 2? Nasýtený tuk, živočíšne (hémové) železo, endotoxíny, pokročilé produkty glykácie (AGEs), karnitín, cholín (premena na TMAO), toto všetko sa nájdeme v mäse. Čo nespôsobuje inzulínovú reakciu je vláknina, antioxidanty, čo sa nachádza v ovocí. Ovocie nezvyšuje riziko cukrovky. Jedlo, ktoré pomáha najviac znižovať riziko sú celozrnné obilniny (13%) a koreňová zelenina.

Ovocie, zelenina, strukoviny a celozrnné obilniny pôsobia ako prevencia a liek cukrovky typu 2.

6. Budeme jesť správny typ a akurátne množstvo – bielkoviny.

Za deň potrebujeme približne 0,75g/kg/deň, čo je asi 40-60g na deň.

Bielkovinu, ktorá je navyše, naše telo ukladá ako tuk, alebo sa vylúči ako odpad (obličkové kamene, zhoršená funkcia obličiek, rakovina, predčasná smrť). Živočíšna bielkovina má vysoký podiel na nadváhe, srdcovo-cievnych chorobách, cukrovke, zápale a rakovine.

Rastlinná bielkovina nás naopak chráni pred mnohými chronickými chorobami. Nie je dôvod brať výživové doplnky bielkovín, ak jete rastlinnú stravu. Ak jete dostatok kalórii, máte dostatok bielkovín.

 

Živočíšna bielkovina obsahuje aj: nasýtený tuk, cholesterol, hormóny, polychlórované bifenyly (PCB), otrtuť, iné toxíny, antibiotiká, baktérie, výkaly, pokročilé produkty glykácie (AGEs), heterocyklické amíny, hémové železo, polyaromatické uhlovodíky. A zvyšuje IGF1 (čo v dospelosti nepotrebujeme).

 

Rastlinná bielkovina (konopné semienka, strukoviny) obsahuje vlákninu, fytonutrienty, antioxidanty.

 

7. Budeme mať obrovský vplyv na zdravie našej planéty a jej obyvateľov.

Živočíšna produkcia je extrémne deštrukčná pre planétu. Je to jeden z najväčších prispievateľov skleníkových plynov a je hlavnou príčinou využívania pôdy a vody, odlesnenia, ničenia prírody a vyhynutia živočíšnych druhov.

Predpokladá sa, že približne v roku 2048 budú oceány bez rýb.

Na výrobu 0,5kg hovädzieho mäsa v USA treba okolo 7600 litrov vody. Terajší potravinový reťazec, založený hlavne na mäse a mliekarenskom priemysle, takisto prispieva k svetovému hladu. Väčšina polí vo svete sa používa na nakŕmenie dobytka, nie ľudí.

Všetky recepty na tieto šmakociny rastlinné nájdeš v našom online kurze 21-dňová zmena.