Omega3️⃣mastné kyseliny, odkiaľ ich berieme my? Odpoveď nižšie👇
Všetci vieme, že práve preto všetci jeme tie ryby🐟, nie?🤷‍♀️
Čítala som, že v priemyselne pestovanej rybe je viac vstreknutej ortuti do nášho tela ako 12 vakcín, čo obsahujú ortuť.

Ortuť je toxický kov pre dýchacie cesty, rozpúšťa sa v krvi, napáda obličky, mozog, nervový systém.
Pri tehotných ženách🤰🏼ortuť prechádza cez placentu až k plodu (asi preto sa neodporúča ich vtedy jesť). Dokonca aj materské mlieko môže byť kontaminované. 🤱🏼
Tento kov spôsobuje únavu, stratu pamäti, zvyšuje riziko infarktu, ťažko sa vylučuje z tela.😳
Takže áno, ryby🐟obsahujú veľké množstvo omega 3, ale je tak nakazená ortuťou, že to za to nestojí.
Na druhej strane, omega 3 v rastlinách🌱 (ľan, konopné, tekvicové semeno, kapustová zelenina, fazuľa, tekvica, bobuľové ovocie) nezabíjajú nikoho, obsahujú antioxidanty💪, vitamíny🤩, minerály😁 a vlákninu🥳 (čo žiadne živočíšne produkty neobsahujú).
Na fotkách je náš denný príjem omega 3: raňajky👉lievance s mletým ľanom, ovsené vločky s konope a bobuľovým ovocím
obed👉fazuľa, kapustová, zelenina (to máme takmer denne)
Koľko treba? Na pokrytie dennej potreby stačí 1-2 pl mletého ľanu. Obsahuje ich a ľan, či chia semienka.
A to nepíšem, v akých podmienkach sa chovajú, v akej vode🐟plávajú…
Ja len, že je si z čoho vybrať, ryby rozhodne nie sú jediný zdroj, sú aj iné a bez rizika.❤️

ps. My si pridávame mletý ľan každý deň do ovsenej kaše.

Ako môžu inštitúcie, vedci, lekári (čo sa zaoberajú stravou) tvrdiť, že je to vhodné stravovanie pre všetky skupiny obyvateľstva, keď treba dopĺňať popri tom B12?😱 Moja otázka je: V ktorej galaxii žijete? Lebo v tejto našej slnečnej sústave 🌕nám od narodenia odporúčajú dopĺňať synteticky vitamín D, lebo prirodzene, zo slnka 🌞, ho do seba nevieme dostať v potrebnom množstve. Znamená to, že sa mám presťahovať k inému zdroju slnka, aby som mala prirodzene vitamín D? 🤔
Pri vitamíne D tomu rozumieme. Žijeme v miestach, kde slnka toľko nesvieti počas celého roka, chodíme zahalení a podobne. Vieme, že so slnkom to vôbec nesúvisí, len my sme zmenili naše životné podmienky. A výsledok je, že musíme dopĺňať vitamín D, aby sme ho mali dostatok, lebo je pre zdravie kľúčový. Hotovo, nik nad tým nepolemizuje, je to proste fakt.

A to isté je aj s vitamínom B12: Technicky je to baktéria, ktorá vďaka nášmu sanitovanému životu sa ku nám prirodzene z pôdy 🌿už nedostane. Čo je na jednej strane fajn, lebo aspoň nemáme choleru a podobné chodoby súvisiace s nečistotou.
Nie je to chyba stravovania🥒🥬🥦🍑🍉. Je to dôsledok nášho sanitovaného spôsobu života. 👆👆👆
Rastlinná strava je jediný spôsob stravovania, ktorý bol preukázaný, že je schopný nielen zastaviť progres rôznych chronických chorôb (ako napr. srdcovocievne, cukrovka typu 2), ale ich aj zvrátiť.
Moje rozhodnutie je jednoduché🤷‍♀️, idem po tom, čo mi s najväčšou pravdepodobnosťou zaručí zdravie. A to je jednoznačne rastlinná strava.🥕🥑🍒🍋

Ak hľadáš jedálniček s objasnením všetkých mýtov a faktov o rastlinnej strave, náš online kurz 21-dňová zmena je práve pre teba!😉

Začnime s definíciu ortorexie:

Ortorexia je patologická závislosť od zdravého stravovania, či biologicky čistej stravy – t. j. stravy, ktorá nebola veľkovýrobne spracovaná, chemicky ošetrená či geneticky upravená.
Ortorexia znamená tiež chorobné vyhýbanie sa tzv. „éčkam“ – látkam predlžujúcim trvanlivosť, farbivám, konzervantom a mnohým ďalším.
Osoba, u ktorej sa rozvinula ortorexia, je doslova posadnutá zdravou výživou. Fixuje sa na potraviny, o ktorých si myslí, že sú čisté a zdravé. Znamená to, že vylučuje:
pridaný tuk, cukor alebo soľ, konzervanty, sladidlá, farbivá a ďalšie prídavné látky, živočíšne a mliečne produkty, potraviny, v ktorých môžu byť pesticídy.
Prejavuje sa patologickou závislosťou od zdravého stravovania, či biologicky čistej stravy –  stravy, ktorá nebola veľkovýrobne spracovaná, chemicky ošetrená či geneticky upravená.

Vedľa telesných problémov – úbytok na hmotnosti, deficit vitamínov, minerálnych látok či enzýmov – sa častokrát objavujú aj psychické a sociálne obmedzenia. Ortorektik sa vo svojej mysli neustále zaoberá zdravou stravou, a prestane rešpektovať ľudí, ktorí sa stravujú bežne. V extrémnych prípadoch môže táto túžba po zdravom živote viesť k sociálnej izolácii, depresii, úzkosti alebo neuróze.

Typický deň ortorektika:

Hlavnou náplňou života ortorektika je úzkostlivé plánovanie a príprava jedál. Svoj deň väčšinou nezačne bez toho, aby si nepremyslel, čo si dá na raňajky, desiatu, obed a večeru._
Ortorektik je na seba prísny, riadi sa striktnými pravidlami, a akýkoľvek prehrešok proti naordinovanej diéte je sprevádzaný silným pocitom viny. Kvôli honbe za zdravím sa ochotne vzdáva svojich obľúbených jedál, ak nespadajú do tzv. „čistého“ stravovania. Vyhýba sa všetkému spracovanému, dokonca odmieta zjesť čokoľvek, čo pripravil niekto iný.

Ja práveže dúfam, že som do istej miery ortorexička! Podľa mňa je skôr na hlavu postavené, že niekoho nezaujíma svoje zdravie, že do seba nahádže čokoľvek, čo sa predáva v obchode ako jedlo.
Definícia ortorexika je nie je trošku adekvátna, závislosť znamená niečo iné. Závislosť je niečo, čo nám z krátkodobého hľadiska spôsobuje potešenie a dlhodobého hľadiska nám škodí. Mne môj záujem o zdravú stravu zdravotne z dlhodobého hľadiska zjavne prospieva (dokazujú to aj moje krvné testy).
Čomu sa otorexik vyhýba by sa nemal len on, ale my všetci! Mám jesť cukor, geneticky modifikované potraviny, éčka (umelé látky, z ktorých je kopec veľmi zdraviu škodlivých), chemicky ošetrené potraviny (stačí si naštudovať, čo nám v tele robí tá chémia), keď viem, čo je to všetko za jed???? Čo je to za logiku?
Alebo jesť konzervanty, sladidlá, ktoré majú nulovú výživovú hodnotu? Načo by som to do svojho tela dávala?
Pozeráme sa na niekoho, kto tankuje do svojho diesláckeho auta len diesel, že ty si teda trochu posadnutý, nie? Veď si tam sem tam šupni aj niečo iné, nebuď taký upnutý len na ten diesel! NIE!
Všetci rozumieme, že toto palivo je na toto konkrétne auto. Nedáme tankovať dieťatu, ktoré by tam vybralo niečo, čo by malo ako prvé poruke, kamienky, vodu, trochu hliny. Že nie?
Prečo teda odsudzujeme tých, keď sa to týka stravy? Lebo, ide o chuťové poháriky a tam strácame zdravý rozum. Sme posadnutí jedlom, sme na ňom závislí a uráža nás to. Máme s jedlom milostný vzťah a niekto nám ho chce zobrať.

Prečo ma ide niekto odsudzovať, že mi záleží, aby som do svojho najcennejšieho a jediného motora na tento život dala to najkvalitnejšie, čo mám k dispozícii?
Myslím si, že to máme trochu pomýlené. Áno, sú psychické choroby ako bulímia, anorexia a učrite aj ortorexia. Ale to percento je mizivé. Choďte sa prejsť po meste. A zrátajme spolu, koľko vidíme ľudí s nadváhou, a koľko vychudnutých. Nadváha je vážny problém dnešnej doby, nie anorexia, či ortorexia. Lebo štatistika to nedokazuje.
Skôr by sme mali motivovať ľudí žiť zdravšie, ako haniť tých, čo sa snažia robiť osvetu.
Mám jesť pesticídy? To ozaj niekto napíše ako odborný popis? Potom tam ešte chýba arzén, formaldehyl, amfetamín, heroín a podobne. Veď, čo sme takí strikní! Heroín, aký je potom blažený stav? Tak si trochu vychutnáme život, nie? Nie, tam chápeme vážnosť situácie, ale pri jedle mávneme rukou, že jedny čipsy nás nezabijú. Ani jedna dávka heroínu nás nezabije….

Úzkostlivo si plánuje deň? Povieme o niekom, že je úzkostlivý, lebo má kalendár, kde si plánuje, čo bude cez deň robiť? Ani náhodou! Berieme to ako fakt. Veď je to praktické! Vie presne kedy čo má, kedy má voľno, kedy v práci začína, končí a podobne. Je tak predsa efektívnejší! Koľko rodín má kalendáre a na každé dieťa inú farbu, aby vedeli, kto má kedy krúžky. Plánovanie všeobecne je super, ale pri strave je to už choré????
Ja tak mám za 3 minúty odfajknuté, čo budeme cez deň jesť a nemusím sa tým viac zaoberať a môžem sa vrhnúť na iné činnosti. Pre mňa je jedlo pohonná hmota, nie život. Jem, aby som žila. A nie naopak, ako mnohí ľudia s veľkou nadváhou.
Mne sa nikdy nestane, že vyjem dva sáčky čipsov, alebo objednám pizzu, lebo nemám nič nachystané na jedenie a som taká hladná, že odpadávam. Zas, je to skôr praktické.

A že som na seba prísna? A v práci nemáme termíny, úlohy, čo treba dodržať? Alebo domáce povinnosti? To je práveže podľa mňa tá výhoda, že mám odhodlanie. Tak sa posuniem oveľa ďalej, ako niekto, kto len mávne nad sebou rukou a s 30 kg nadváhy si sadne k filmu s balením burákov. Prísna som bola na seba len zo začiatku, teraz ma už na čokoládu nik nenaláka, radšej si dám ovsenú kašu s banánom, datľami ako dezert. Dobrovoľne, jednoducho mám na to zdravšie väčšiu chuť! Zmenil sa mi mikrobióm.

Baktérie, ktoré žili na sladkostiach vystriedali tie, ktoré sa živia ovocím, zeleninou, strukovinou, celozrnnými obilninami, olejnatými semenami. Na ten fast food jednoducho nemám chuť. Nemusím sa premáhať!

Áno, niekedy nejem u ľudí, ktorí nevedia, čo jem a čo nie. Vy si nevyberáte svojho zubára? Svojho doktora? Tiež nejdeme k prvému, na ktorého natrafíme. Takisto si starostlivo vyberieme, kde si kúpime auto, práčku a podobne. Ale to berieme ako fundované rozhodnutie, premyslené, nie naivné.
Tak ja nie som naivná ani pri jedle. Tiež si vyberám. Pre mňa to znamená hlbokú lásku a úctu k môjmu telu. Moje telo nie je odpadkový kôš, na tento život mám len jedno a zaslúži si najlepšiu a najluxusnejšiu starostlivosť.

Čo sa týka tých ostatných zdravotných a sociálnych problémov:

Nie som izolovaná (skôr by som prijala viac času doma len s rodinou), neodsudzujem nikoho, kto sa stravuje inak, rešpektujem to.  Veď aj ja som tak kedysi jedla. Bolo by to odo mňa pokrytecké. Mne úbytok váhy nehrozí, vždy som musela byť skôr na pozore, aby zo mňa nebolo prasiatko. Podľa krvných testov deficity nehrozia. Moja gynekologička nechápala z hladiny môjho železa počas tehotenstva, že mám hodnoty ako chlap a nie ako tehotná, ktoré zvyčajne trpia anémiou. Moja obvodná doktorka ma na poslednej prehliadke chválila, že také vzorové výsledky už dávno nevidela. Nech jej poviem čo robím. Nech to môže odporúčať aj ďalej….

Takže teda šírim tú moju zdravú ortorexiu aj ďalej :)

Ak rozmýšľate, že by ste predsa zdravej strave dali šancu, ale neviete ako na to. Máme pre vás dobrú správu, všetko potrebné sa dozviete v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz, kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie, každý deň vás čakaá menu, k tomu nákupné zoznamy. Jednoduché a efektívne. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

Nikdy nemám ideálne podmienky. Vždy je niečo, čo nie je tak, ako si predstavujem. Najradšej by som cvičila ráno jogu🧘🏼‍♂️pri meditačnej hudbe🎼 v absolútnom tichu s vôňou esenciálnych olejov.
Keďže máme dvoch domácich školákov 👩🏼👦🏻a jedného neškôlkara👶🏼, táto idylka mi ráno nehrozí ani náhodou., Lukáš vstáva o 5:00 a kým spravím čaj a raňajky, sú hore všetci traja. Už je u nás riadny hluk, rozprávajú sa zážitky z predošlého dňa, sny, bláznia sa a podobne.
Takže som si moje ideálne podmienky musela jemne zmeniť. Esenciálne oleje ostali, no namiesto meditačnej hudby mám pustenú audio knihu, nech sa vzdelávam, keďže nie je ticho. 👍
Nedávno si Lukáš zo mňa spravil preliezačku, hoci si ma donedávna nevšímal a mohla som nerušene cvičiť. 🤷‍♀️Teraz sa mi šmýka po nohách, vylieza na chrbát a má z toho veľkú srandu. No budem ho odháňať? O chvíľu ho to prejde, tak mám teraz zvýšené nároky na rovnováhu a väčšiu záťaž. Veď to je vlastne plus.💪
Beriem skutočnosť aká je a kľučkujem, aby som si tam našla to, s čím viem robiť to, čo chcem. Ak by som čakala na ideálne podmienky, nikam by som sa za neposunula.

Najprv sa dalo vyhovoriť na prácu. Veď tam je človek zavretý od rána do noci, tak kedy si má čas nájsť na zdravý životný štýl, ako cvičenie a zdravé jedenie, vzdelávanie a podobne. Potom sa môžem vyhovoriť na deti. Veď ich mám 24 hodín denne na starosť. Skrátka, výhovorka sa dá vždy nájsť. Vždy. Nie je niečo, na čo by sme sa nevedeli vyhovoriť. To je to najjednoduchšie. Oveľa náročnejšie, je ich nehľadať, ale sústrediť sa na riešenia, možnosti, ako spraviť. A prečo robiť náročnejšie, keď sa dá ísť tou ľahšou cestou výhovoriek? Lebo by sme so sebou nič neurobili.

Ideálne podmienky jednoducho neexistujú. Život nám vždy prinesie niečo do cesty, aby nám to trošku okorenil. Otázka je, či to zoberieme ako výzvu, s ktorou sa popasujeme, alebo ako konečný stav. Rozhodutie je len a len na nás. Takisto aj dôsledky, s ktorými budeme žiť. Otázka je, aký život chceme žiť.❤️🤪

Čím máme viac detí, tým viac si vieme čas lepšie zorganizovať a byť aj sami dvaja. Naša potreba byť len vo dvojici napriek tomu, ako to máme doma zorganizovné, je naplnená.
Máme jednu veľkú posteľ, kde sme nasáčkovaní všetci piati, školopovinné deti sú na domácom vzdelávaní a tretí nie je v škôlke, čo znamená, že sú všetci trája stále so mnou. Nemáme stráženie detí, som s nimi 24 hodín denne, ak ma teda Peťo nevystrieda. Aj napriek tejto skutočnosti, si bez problémov s Peťom nájdeme na seba čas.
Mám pocit, že sme s Peťom viac na seba naladení. Viac si rozumieme, ako kedykoľvek predtým. Pochopili sme, že hádanie je zbytočná strata času a že smiech je ten správny smer, tak sa spolu často a radi smejeme a menej a menej hádame.
Ako to teda máme vyšpekulované? Keď je Peťo v práci a má čas medzi stretnutiami, voláme si. Len tak, nie preto, že niečo treba kúpiť, vybaviť, nachystať. Nie, zavoláme si, len tak, kto ako vstal, ako sa máme, čo robíme a možno to znie ako fráza, ale povieme si aj , že sa ľúbime. Dlho som to Peťovi vysvetľovala, že ja to rada počujem, že aj to samotné vyznanie je pre mňa dôležité, hoci viem, že ma ľúbi. No a nejak si Peťo na to tak zvykol, že niekedy rozmýšľam, či toho zas nie je priveľa! Haha, nie, lásky podľa mňa nikdy nie je dosť.
Navyše si cez deň píšeme. Len tak si pošleme dákeho smajlíka, nejaký vtip, na ktorom by sa nik iný nekosil, ale my dvaja sa na ňom ideme rozpučiť a podobne.
Toto nás veľmi zbližuje a napriek tomu, že sa celý deň nevidíme, vlastne o sebe vieme.
Fyzický dotyk je tiež pre nás veľmi dôležitý, kedy sa dá, sa objímame, ako hovorí Peťo, makosíme. Pri každom filme ma Peťo škrabká, alebo masíruje, ja jeho nie, lebo on to nemá rád. Akože, kto nemá rád masáž?! Ale nestažujem sa, práve naopak.

Keď zas Peťo príde domov, rozprávame si, kto mal aký deň, hoci nás sem tam, vlastne stále, deti prerušujú, lebo aj oni sa chcú zapojiť, logicky. Skôr to vyzerá ako na fotke. Až keď oni povedia, čo zaujímavého zažili, prichádzame na rad my. Nie je to každý deň, niekedy sa s Peťom prestriedame pri deťoch, treba odviezť na tréning, alebo vyzdvihnúť, ale hľadáme kedy to len ide, mať aj spoločnú idylku. Deti dávame skoro spať, takže každý večer máme dve-tri hodiny, kedy máme dom sami pre seba. Keď treba robiť, sedíme za pc a makáme, pozeráme spolu film (Peťovi to minule dosvaklo, že mne ide o tú masáž hlavne a kašlem na film, lebo vždy mu odsúhlasím, čo chce pozerať on), čítame si. Alebo máme toho toľko, čo si chceme povedať, že kým sa rozhodneme, že už teda robiť niečo iné, ubehlo toľko hodín, že ideme spať.

Minule sme sa všetci šli na čln. Môj brat si spravil kapitánsky preukaz, tak sme sa prišli povoziť. Bola tam aj naša zlatá švagrinka a ponúkla nám, že postráži deti, nech sa ideme sami dvaja romanticky počlnkovať.
S Peťom sme sa na seba kukli a obaja sme si mysleli to isté. Načo? My máme toľko romantiky, že tu sme chceli byť s deťmi a sledovať ich, ako sa z toho tešia oni.

Napriek tomu, že som s nimi stále, nemám potrebu ich pravidelne odkladať, aby som šla s kamoškami, alebo s Peťom sama niekam. Kým som nemala deti, nechápala som kamošku, čo dobrovoľne na lyžovačku brala aj deti a nešla len sama s mužom. Tvrdila, že s deťmi je oveľa väčšia zábava. A konečne tomu dnes rozumiem. Na tom člne bola fakt oveľa väčšia sranda s deťmi. Furt niekto chcel niečo iné sledovať, bolo treba byť v strehu. Jednoducho s nimi nikdy nie je nuda, lebo sa stále niečo deje.
No a popri tom neustálom dianí si nejak celkovo my dvaja nájdeme čas na seba. Ale je zas pravda, že sme naladení na tú istú strunu. Rozumieme si veľakrát bez slov a je to oveľa intenzívnejšie, akoby som aj 10 hodín denne bola s Peťom, čo ma nechápal, nechcel sa rozprávať, jeho predstava o voľnom čase bola s kamošmi v krčme a podobne. Takto nás to baví spolu viac. Možno je to tým, že obaja veríme na spriaznené duše a myslíme si, že sme sa našli. Každopádne sme zistili, že to nie je až tak o strávenom čase osamote, ale o tom, či sme si blízki, máme si čo povedať a že na to treba dvoch, aby vzťah fungoval.