Je veda nejasná ohľadom odporúčania typu výživy?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Výživa nie je nejasná. Posledných 80 rokov máme celkom dobrú predstavu o tom, čo je vhodné a čo nie, vďaka vede. Žiaľ, niekedy je veda ovplyvnená zainteresovanými stranami. A vtedy je dôležité sa obrátiť na vedcov, ktorí zasvätili svoj život a kariéru pre lepšie pochopenie komplexnosti a nuansí stravovania a jeho vplyvu na ľudské zdravie. To sú novodobí bojovníci, ktorí vyvracajú mýty a bojujú za pravdu.
🧐
Walter Willet, MD, DrPh – profesor epidemiológie a výživy na Harvadskej univerzite
“Tieto dáta a závery predstavujú najväčšie do neba volajúce zneužitie dôkazov, čo som kedy videl.”
🧐

David L. Katz, MD, MPH – ustanovujúci riaditeľ na Yale univerzite, Griffinove centrum výskumu prevencie “Všetko ohľadom týchto publikácií je chybné, aj s ich načasovaním. Akokoľvek to znie poburujúco, čo šíria sociálne média, ozaj nemajú nič, čím by spochybnili uznávaný súhlas vedy: pre zdravie ľudí a planéty, obmedzte hovädzie/červené mäso a minimalizujte, alebo vylúčte konzumáciu spracovaného mäsa.”
🧐

Tim Hey, PhD – profesor jednotky epidemiológie rakoviny na Oxfordskej univerzite
“Sú jasné dôkazy, že spracované mäso môže spôsobiť rakovinu čreva. Až natoľko, že ho WHO (svetová zdravotnícka organizácia) klasifikuje od roku 2015 ako karcinogén. Dnešné výsledky publikácii majú rovnaký záver, no dopad sa opisuje veľmi odlišne, čo je v rozpore s všeobecným súhlasom medzi expertami na výskum rakoviny.”
🧐

Frank Hu, PhD – profesor výživy a epidemiológie, predseda oddelenia výživy na Harvardskej univerzite
“Z verejného pohľadu na zdravie, je nezodpovedné a neetické vydať výživové smernice, ktoré propagujú konzumáciu mäsa, aj keď tam je stále nejasnosť ohľadom sily dôkazov.”

Originálny post v angličtine od vedcov špecializujúcich sa na Alzheimera👉👉Team Sherzai M.D.

Kedy a ako si popri 3 deťoch nájdeme čas sami na seba?

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Čím máme viac detí, tým viac si vieme čas lepšie zorganizovať a byť aj sami dvaja. Naša potreba byť len vo dvojici napriek tomu, ako to máme doma zorganizovné, je naplnená.
Máme jednu veľkú posteľ, kde sme nasáčkovaní všetci piati, školopovinné deti sú na domácom vzdelávaní a tretí nie je v škôlke, čo znamená, že sú všetci trája stále so mnou. Nemáme stráženie detí, som s nimi 24 hodín denne, ak ma teda Peťo nevystrieda. Aj napriek tejto skutočnosti, si bez problémov s Peťom nájdeme na seba čas.
Mám pocit, že sme s Peťom viac na seba naladení. Viac si rozumieme, ako kedykoľvek predtým. Pochopili sme, že hádanie je zbytočná strata času a že smiech je ten správny smer, tak sa spolu často a radi smejeme a menej a menej hádame.
Ako to teda máme vyšpekulované? Keď je Peťo v práci a má čas medzi stretnutiami, voláme si. Len tak, nie preto, že niečo treba kúpiť, vybaviť, nachystať. Nie, zavoláme si, len tak, kto ako vstal, ako sa máme, čo robíme a možno to znie ako fráza, ale povieme si aj , že sa ľúbime. Dlho som to Peťovi vysvetľovala, že ja to rada počujem, že aj to samotné vyznanie je pre mňa dôležité, hoci viem, že ma ľúbi. No a nejak si Peťo na to tak zvykol, že niekedy rozmýšľam, či toho zas nie je priveľa! Haha, nie, lásky podľa mňa nikdy nie je dosť.
Navyše si cez deň píšeme. Len tak si pošleme dákeho smajlíka, nejaký vtip, na ktorom by sa nik iný nekosil, ale my dvaja sa na ňom ideme rozpučiť a podobne.
Toto nás veľmi zbližuje a napriek tomu, že sa celý deň nevidíme, vlastne o sebe vieme.
Fyzický dotyk je tiež pre nás veľmi dôležitý, kedy sa dá, sa objímame, ako hovorí Peťo, makosíme. Pri každom filme ma Peťo škrabká, alebo masíruje, ja jeho nie, lebo on to nemá rád. Akože, kto nemá rád masáž?! Ale nestažujem sa, práve naopak.

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Keď zas Peťo príde domov, rozprávame si, kto mal aký deň, hoci nás sem tam, vlastne stále, deti prerušujú, lebo aj oni sa chcú zapojiť, logicky. Skôr to vyzerá ako na fotke. Až keď oni povedia, čo zaujímavého zažili, prichádzame na rad my. Nie je to každý deň, niekedy sa s Peťom prestriedame pri deťoch, treba odviezť na tréning, alebo vyzdvihnúť, ale hľadáme kedy to len ide, mať aj spoločnú idylku. Deti dávame skoro spať, takže každý večer máme dve-tri hodiny, kedy máme dom sami pre seba. Keď treba robiť, sedíme za pc a makáme, pozeráme spolu film (Peťovi to minule dosvaklo, že mne ide o tú masáž hlavne a kašlem na film, lebo vždy mu odsúhlasím, čo chce pozerať on), čítame si. Alebo máme toho toľko, čo si chceme povedať, že kým sa rozhodneme, že už teda robiť niečo iné, ubehlo toľko hodín, že ideme spať.

Minule sme sa všetci šli na čln. Môj brat si spravil kapitánsky preukaz, tak sme sa prišli povoziť. Bola tam aj naša zlatá švagrinka a ponúkla nám, že postráži deti, nech sa ideme sami dvaja romanticky počlnkovať.
S Peťom sme sa na seba kukli a obaja sme si mysleli to isté. Načo? My máme toľko romantiky, že tu sme chceli byť s deťmi a sledovať ich, ako sa z toho tešia oni.

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Napriek tomu, že som s nimi stále, nemám potrebu ich pravidelne odkladať, aby som šla s kamoškami, alebo s Peťom sama niekam. Kým som nemala deti, nechápala som kamošku, čo dobrovoľne na lyžovačku brala aj deti a nešla len sama s mužom. Tvrdila, že s deťmi je oveľa väčšia zábava. A konečne tomu dnes rozumiem. Na tom člne bola fakt oveľa väčšia sranda s deťmi. Furt niekto chcel niečo iné sledovať, bolo treba byť v strehu. Jednoducho s nimi nikdy nie je nuda, lebo sa stále niečo deje.
No a popri tom neustálom dianí si nejak celkovo my dvaja nájdeme čas na seba. Ale je zas pravda, že sme naladení na tú istú strunu. Rozumieme si veľakrát bez slov a je to oveľa intenzívnejšie, akoby som aj 10 hodín denne bola s Peťom, čo ma nechápal, nechcel sa rozprávať, jeho predstava o voľnom čase bola s kamošmi v krčme a podobne. Takto nás to baví spolu viac. Možno je to tým, že obaja veríme na spriaznené duše a myslíme si, že sme sa našli. Každopádne sme zistili, že to nie je až tak o strávenom čase osamote, ale o tom, či sme si blízki, máme si čo povedať a že na to treba dvoch, aby vzťah fungoval.

Moderné eko, bio matky, čo študujú na google univerzite.

Polievka z červenej kapusty a šošovice

Moderná formulka zvaná: Google univerzita.
Mnohí používajú túto formulku na niečo, s čím nesúhlasia: “To je jasné, to je google univerzita. Moderné bio matky, čo študujú na google univerzite.”
Peťo mi z kuchyne kričí, že mám sem napísať, že on je google architekt a google programátor. Ani jedno z toho neštudoval na škole, ale v praxi sa jedným živí a druhé je síce jeho hobby, ale v realite to znamená, že máme doma veľmi šikovného itečkára.
Cez uja google nájdeme ozaj všetko, cez brak až po vejerne dostupné vedecké štúdie, prednášky doktorov, online knihy, webináre. Záleží na zdroji, aký si nájdeme. Ak niekto ozaj vie, čo je internet, zhodneme sa, že je to obrovský zdroj všetkého možného. Aj braku, ale aj kvality.
Koľko som našla na nete inštruktážnych videí ja, alebo Peťo. Nemuseli sme strácať čas chodením do knižnice, kníhkupectva zháňaním literarúry, odborníkov, kde by sme možno akurát to špecifické, čo hľadáme, ani nenašli. Takto za počítačom sme v pohodlí domova hľadali v obrovskej banke dát a vždy sme našli, čo sme potrebovali!
Našli sme produkt, ktorý sme si objednali z druhého konca zemegule, lebo tu nebol! Vďaka netu, už dva roky cvičím jogu, ku ktorej by som sa inak nedostala, lebo by som nemala kedy ísť do štúdia si každý deň ráno zacvičiť a stále by to bolo v rovine, že nemám ako a kedy. A internet mi to umožnil.

Moderné eko, bio matky, čo študujú cez google univerzitu

Termín “google univerzita” som už začula aj vrámci debaty o výžive. Ozajstný doktor predsa študuje 6 rokov na ozajstnej škole a dostane ozajstný titul.
Ja nemám žiadny medicínsky titul, to je fakt a asi vrámci výživy môj titul “ing. arch.” mi je zbytočný.
Áno, je to tak.
Lenže, ja sa nepasujem za žiadnu doktorku. Píšem o našej skúsenosti a menujem zdroje, z ktorých tieto informácie získavam. Posúvam odborné články, ktoré napísali študovaní doktori, ktorí sa venujú výžive desiatky rokov. Mám dve oči a viem čítať nielen po slovensky, ale aj po anglicky a francúzsky a tak si viem prečítať aj zahraničné štúdie, vedecké články, faktografické knihy napísané odborníkmi, zúčastniť sa webinárov, online prednášok. Ja nečítam blogy, to nie sú pre mňa relevantné zdroje. Naše zdroje si najprv preveríme, či stavajú na vedeckých základoch, až potom som si ochotná si ich naštudovať a o nich rozprávať.
A pre mňa je teda viac svetová kapacita, zvyčajne sú to doktori, ktorí majú vo výžive obrovské zázemie, ako tunajší doktor, ktorý už 30 rokov hovorí o výžive to isté. Hovorím o spojení výživy a choroby. Ich špecializáciu zďaleka nevyvraciam, to by som si nikdy nedovolila! Takí chirurgovia, či akútna medicína zachraňujú životy na bežiacom páse, ja som za nich neskutočne vďačná!
Lenže, ak mi niekto povie, že verí len doktorovi ohľadom výživy, ktorý študoval 6 rokov, pre mňa to žiaľ nemá výpovednú hodnotu. Prečo?
Z rôznych dôvodov.
Veda ide neskutočne dopredu, každým rokom sa robia nové štúdie, publikujú nové výskumy. Zdravie veľmi úzko súvisí s výživou, čo dám dnu, z toho si budujem organizmus, na to asi netreba byť jadrovým fyzikom, aby sme chápali túto súvislosť. Je mi podozrivé, ak sa desiatky rokov ešte stále predpisujú lieky na nedostatok železa, keď už veda dokázala, ako sa ho dá doplniť v prirodzenej forme, bezpečnejšie, efektívnejšie a bez vedľajších účinkov. A ešte podozrivejšie mi je, keď počujem, ako strava absolútne nesúvisí s chorobami.
Z akých skrípt sa teda 6 rokov učia o výžive? Sú to najnovšie výskumy? Prednášajú im svetoví odborníci v oblasti výživy?
Koľko hodín prednášok o výžive majú? Chodia po konferenciách, kde sa prednáša o nových štúdiach, od odborníkov, ktorí sa stravou a jej vplyvom na zdravie zaoberajú desiatky rokov?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Ak by som si čítala články, kde niekto len prezentuje svoj názor bez relevantnej štatistiky, vedeckého výskumu, o ktoré sa opiera, nemá to váhu. Súhlasím na 100%. Je to povrchný článok. O také ani nezakopnem. Blogy ma nezaujímajú, tie si čítam so zámerom, ako niekto žije, aký má životný štýl, ale nie z hľadiska odbornosti. Tam mi ide čisto o niekoho vlastnú skúsenosť.

Moje zdroje sú odborné prednášky svetových kapacít, kde osobne by som sa nemala šancu dostať (časovo, finančne, lebo sú na opačnom konci sveta, niekedy len pre odbornú verejnosť), ale takto cez google, si môžem pozrieť odborných prednášok obrovské množstvo, navyše v pohodlí domova popri varení obeda, či cvičení. Vďaka tomu, že viem jazyky, si viem prečítať dostupné, staršie aj tie najnovšie publikované štúdie, ktoré nie sú preložené a kto nevie cudziu reč, sa k nimi jednoducho nedostane.
Aj toto je na googli. Teda aj toto ponúka google univerzita. haha :)
A my s Peťom si veľmi starostlivo vyberáme zdroje. Nečítam bulvárne časopisy, čo píšu o senzáciách.
Ja čítam odbornú literatúru, pozerám odborné prednášky doktorov, čo majú desiatky rokov za sebou, vo výskume, v praxi, ako Dean Ornish, Michael Greger, Joel Kahn, Kim Williams, Brenda Davis, T. Colin Campbell, Caldwell Esselstyn, Neal Barnard, Garth Davis, Michael Claper, Joel Fuhrman a ďalší. To nie sú obyčajní ľudia, čo majú blogy, to sú odborníci vo svojom fachu, čo majú za sebou vedu. Akurát vďaka googlu sa k nim viem dostať, viem si kúpiť ich knihu, viem si k jednej téme nájsť kopec štúdii, prednášok, kde sa dozviem viac a pochopím mechanizmus v tom, čo ma zaujíma.
Nie, neznamená to, že študujem na google univerzite, znamená to, že sa vzdelávam, lebo mi na zdraví záleží. Mám len jedno, viac v tomto živote mať nebudem, tak sa o neho chcem starať čo najlepšie.

Banánový chlieb s vlašskými orechami

Veda ide ďalej a ja s ňou chcem kráčať. Akoby sme verili niekomu, kto nám bude tvrdiť, že treba svietiť len sviečkami a čo je to za moderný výmysel, že elektrina. Nie, stará overená klasika. Sviečky!
A výživa je v tomto to isté. Prečo by som mala veriť starým modelom, keď je dostupných toľko štúdii, ktoré si môžem naštudovať, čo dokazujú niečo iné? A robiť to lepšie, zdravšie.
Moderná medicína dáva záplatu. Strava podporuje (alebo brzdí) organizmus v jeho schopnosti sa vyliečiť. Akoby som si búchala kladivom po prstoch. Moderná medicína ponúka lieky proti bolesti, obväz, aby som si zmiernila tú bolesť.
Doktori, ktorých si študujem ja, hľadajú príčinu, neliečia symptómy. Hľadajú to kladivo a ako ho zastaviť. Aby som nepotrebovala lieky proti bolesti, ani obväzy, ale odstránila príčinu.
Mám oči, viem čítať, prečo by som si nemohla študovať odbornú literatúru? To je len výsada doktorov?
Na Slovensku jednoducho nie sú finančné možnosti robiť také rozsiahle výskumy, ako je to v USA, či inde.
Google nie je ani zďaleka len bulvár. Je to obrovská databanka, z ktorej si však treba vedieť vybrať hodnotný zdroj informácii. Treba vedieť vyhľadať vieryhodné, overené zdroje. To je to, čím by sme sa mali zaoberať! Aký máme zdroj informácii. Či ten článok, prednáška, kniha, webinár je z overeného zdroja, za ktorým sú vedecké poznatky, štúdie, fakty. Nie, či som to našla na googli. Ak sa teda chceme rozprávať o nejakej téme na úrovni, musíme to mať naštudované.
A vďaka internetu je to dnes veľmi dostupné a jednoduché. Prečo by som to odsudzovala?!

Dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

Mám dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná. 😃
Nevidím, že mi tri deti hučia do ucha každý niečo iné a každých 5 minút niekto niečo potrebuje, stále je doma hluk, všade sú hračky, sem tam stúpim na autíčko, či kocku od lega. Stále je niekto hladný, treba vybaviť hádku, umyť zadok, uspávať, nosiť, spratať a dokola zas.
Usmievam sa, ako mi je veselo🥳 a som dojatá, že akurát ja mám to šťastie byť mamou troch detí. Potom mi zavolá Peťo cez deň len tak. To sme si zvykli, že volá medzi stretnutiami, aby sme cez deň počuli a ja sa rozplývam. ❤️😘Že ten chalan, ktorý sa mi od prvej chvíle neskutočne páčil, sa do mňa nielen zaľúbil, ale si ma aj zobral za ženu💑 a okolo mňa pobehujú naše tri deti👨‍👩‍👧‍👦👶🏼. Niekedy mi od dojatia tečú slzy. Pripadá mi to, ako sen, čo sa mi splnil.
Všímam si všetko. Že mám funkčné dve ruky, dve nohy a môžem vlastne čokoľvek robiť. Mám strechu nad hlavou🏠, jedlo🥗, žijem v krajine, kde je mier. Ako sa mám dobre.
Každý deň si pripomínam akékoľvek tri veci, za ktoré môžem byť vďačná.
Keď som vďačná🤩, nemôžem byť nahnevaná😡. To bolo jedno z hlavných posunov v mojom negatívnom vnímaní sveta, vďačnosť mi nejak prirodzene zobrala to durdenie sa na celý svet.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad a ako u nás triedime.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad? Pred pár mesiacmi sme začali seriózne triediť. Triedime už roky, ale teraz sme sa do toho pustili na 150%.
V kuchyni máme 5 nádob. Kompost, plast, papier, komunálny odpad a sklo.
Zrazu sa naše smetné koše vyprázdnili. Z čias, keď sme ledva zavreli veko na smetnej nádobe, sme komunálny odpad znížili na dva sáčky.
Takto vyzerá nás smetný kôš po dvoch týždňoch (u nás sa vynáša 1×2 týždne), tesne pred vynesením.
A šli sme ešte ďalej, začali sme chodiť do bezobalového obchodu, kde obilniny, strukoviny a olejnaté semená naberáne do sklených fliaš.
Ovocie🍐🍑 a zeleninu🥬🥦 už viac ako rok nakupujeme do plátených tašiek🛍.
Drogériu 🧴🧼si tiež chodíme čapovať, vyrábam alebo kupujem v skle, tam sme odpad minimalizovali dávnejšie.
Plast si všímam viac a viac.
Tých obalov na obilninu, strukovinu, či olejnaté semená nebolo tak málo.
A to som si o sebe myslela, akí sme extra ekologickí, že nejeme živočíšne produkty🌱. Áno, rastlinná strava je šetrnejšia k životnému prostrediu, ako živočíšna, ale vieme ísť ešte ďalej. Stále nájdem niečo, čo vieme spraviť lepšie. Postupne. Vymyslíme si systém, skúšame, obmieňame a čo sa nám osvedčí, pri tom ostaneme.
Tak sme v priebehu pár týždňov dokázali tú preplnenú smetnú násobu 🛢nenaplniť do prasknutia, ale takmer ju ani nenaplniť..

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú

Uplácanie detí

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú.

Koľko som ja dostala sladkostí, aby som zabudla na moje bolesti, či sklamania. Časom som si začala spájať čokoládu s riešením na problémy.
Keď dieťa spadne a buchne si koleno, príde rodič, starý rodič a dá mu čokoládu, alebo ho nejak chce zabaviť, aby odviedol pozornosť od toho, že dieťa niečo bolí.
Čo dieťa v tej chvíli potrebuje je, pofúkať koleno, objať, uistenie, že sa to zahojí.

Predstavme si, ako by to prebiehalo u dospelých. Kamoška mi zavolá, že má problém s mužom, že si chce prísť pokecať, lebo je z toho zronená a ja jej na to poviem, áááále kašli na to, poď dáme si zmrzku a pozrieme si film. Pomôžem jej?
Ani náhodou, potrebujeme prežiť a spracovať tie emócie, potom sa vieme posunúť dalej. Nie ich niekde zamknúť, potlačiť a tváriť sa, že nie sú. Ak sme to robili my, je veľká šanca, že to robíme aj našim deťom.
Je to rýchle a pohodlné. Načo sa v tom rýpať, radšej to obrátime na žart, dáme mu horalku, aby dieťa prestalo plakať. Alebo hľadáme vymyslené lietadlo na oblohe, aby sme ho zaujali a ono zabudlo, čo ho trápi.
Aj mňa niekedy láka povedať, veď sa nič nestalo, toto nie sú problémy, poďme ďalej. Ale vždy si kusnem do jazyka, podľa nich to problém je.
Keď sa niekto z našich troch sekol, neuplácala som ho, aby sa odsekol. Asi mal dôvod, tak sme ho spolu hľadali, až potom sme šli ďalej. Preto si dávam také veľké časové rezervy, aby sme mali čas na riešenie toho, čo sa objaví.
Ak nebudem mať čas teraz im pomôcť sa popasovať s ich negatívnymi pocitmi, nebudú vedieť si potom s nimi sami poradiť v dospelosti, pri zložitejších životných situáciach.
Ak ich však teraz naučíme, že nepríjemné pocity sú, treba počkať, spracovať ich, oni prejdú. Že netrvajú večne, no netreba ich ignorovať, zajedať. Myslím si, že je veľmi veľká šanca, že budú vedieť aj potom, čo s nimi. A nestanú sa z nich čokoholici.

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie s presným zoznamom…

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie..
Nižšie nájdeš denný zoznam, čo a koľko by mali naše porcie obsahovať na deň.
Pre mňa tento zoznam bol super v tom, že som pochopila, ako si mám nastaviť pomery jednotlivých skupín jedla (ovocie, zelenina, strukovina, obilnina, olejnaté semená). Zvykla som jesť veľa obilniny, strukoviny a trochu zeleniny. Dnes môj tanier vyzerá inak. Jem zeleninu, kde je sem tam obilnina a strukovina. Parádne ma to nasýti, navyše je to oveľa výživnejšie.

Obed napríklad vyzeral takto, špagety s paradajkovou omáčkou a postrúhaným tofu. Dnes, ako prvé varím veľkú porciu dusenej zeleniny a k tomu si dám zopár lyžíc obilniny, či strukoviny. Takisto som netušila, že ovocie a zelenina sa dajú rozdeliť do rôznych kategórii, podľa živín. Ale už viem, že sulforafán, či lignany sú niečo, čo mám jesť denne a tak viem, akú zeleninu, či olejnaté semená treba nakúpiť. Tento zoznam je fajn do obchodu, presne viem, koľko z čoho potrebujeme.
Neznamená to, že sa musíte stať vegánmi, aby ste jedli zdravšie. Len si môžete k svojím jedlám pridať čo to aj z tohto zoznamu a budú výživnejšie.

Strukoviny jeme na kilá, je potom u nás doma aj veterno?

Tu je zoznam podľa dr. Micheala Gregera:
Bobuľové ovocie (čučoriedky, jahody, černice, maliny) – 1/2 šálky
Iné ovocie (jablko, banán, hruška) – 3 kusy
Kapustová zelenina (kapusta, kel, brokolica, karfiol) – 1/2 šálky
Tmavolistá zelenina (rukola, ľadový šalát, friséé) – 1 šálka
Iná zelenina (paradajka, paprika, mrkva, tekvica, cukina) – 1 šálka
Ľanové semienka -1 pl
-Strukoviny – 1 1/2 šálky varenej
-Olejnaté semená a orechy (sezam, slnečnica, tekvica, vlašské orechy, lieskovce, mandle, arašidy, orechové maslá)-1/4 šálky orechov, alebo 2 pl orechového masla
-Korenie (kurkuma a iné korenie podľa chuti) – 1/4 čl
-Celozrnná obilnina (ovsené vločky, quinoa, amarant, pšeno, celozrnné cestoviny, celozrnný chlieb) – 1 1/2 šálky varenej obilniny, 3 krajce chleba

Micheal Greger k dennému zoznamu pridáva ešte toto:
-Voda (pramenitá, nesladená) – cca 2 litre
-Pohyb (šport, 90 minút jemnejšej aktivity ako jogy, chôdze, alebo 40 minút riadneho cvičenia, kde sa zapotíte)

Tu je k tomu video, s podrobnejším popisom zoznamu, ako ho navrhol náš obľúbený dr. Michael Greger.

Časom už sa mi to tak zautomatizovalo, nákupy nie sú (ani nikdy neboli) pre mňa nočná mora, aby som vždy dodržala na 100% celý zoznam. Beriem ho ako inšpiráciu a časom sme si to upravili doma tak, že to vlastne prirodzene dodržiavame a pritom sa už nemusím na ten zoznam ani pozrieť. Jedlo nemá byť stres, aj u nás sa stane, že máme výlet a sme celý deň mimo domu, tak nejeme presne úplne naj. Ale ráta sa to, čo robíme pravidelne, nie to, že raz za čas uletíme.

Kapustový šalát s vareným ovsom a cviklou

 

Čo hovoria ľudia, keď umierajú…najčastejšia odpoveď je..

Čo hovoria ľudia, keď umierajú...najčastejšia odpoveď je..

Keď čítam nejakú štúdiu, čo hovoria ľudia, keď umierajú, najčastejšia odpoveď je: “Ľútosť nad tým, čo neurobili, lebo sa to báli spraviť.”😳😢
Možno aj to je dôvod, prečo furt vymýšľame a skúšame s Peťom niečo iné. Lebo potom ľutovať je neskoro. 🤷‍♀️Keď je príležitosť, treba ju využiť teraz, lebo možno zajtra tu už nebude.
A tak, keď ma napadne nejaká konina, idem do toho. Chcem byť spontánna (a to milujem systém, všetko vopred naplánované), lebo vtedy sa cítim ako 20 ročná, že si stále môžem dovoliť robiť blbosti.🥳
Ak sa prehupnem do stavu, že som len vážna, budem sa so sebou nudiť a vtedy sa budem cítiť staro.🙅‍♀️🤦🏼‍♀️
Aj preto sa s Peťom rehoceme na hocičom, lebo život je vážny dosť. 🤣A ja som sa nafrflala až až. Na tri životy dopredu.
Preto sa len tak vyzujem uprostred ulice a ďalšie 2 hodiny chodím bosá a moji rodičia, čo idú so mnou, to ani nekomentujú. Možno si ťukajú za mnou na čelo, či mi ozaj už úplne šibe. Je to možné. 🤷‍♀️😁
Na tom nezáleží. Najviac sa cítime nažive vtedy, ak sú tam emócie. Viac sa nám to vryje do pamäti a dni nie sú také všedné, sú výnimočné. ❤️

Čo máme v chladničke okrem laku na nechty a horčice…

Čo máme v chladničke okrem laku na nechty a horčice

Mám rada, keď je naša chladnička prehľadná a čistá. S Peťom sa snažím zaviesť systém, že ju na striedačku budeme utierať, ale zatiaľ to mám na starosti len ja. A keďže ju používam denne aj niekoľkokrát, tak si JU aj môžem umyť. Peťova teória, haha. Škoda, že sa do toho nerátajú jeho večerné záťahy. 

Veľmi veľké percento tvorí ovocie a zelenina. Kopec ľudí mi vždy po takomto poste napíše, čo všetko z ovocia do chladničky nemám dávať. Ako napríklad jablká. Lenže v chladničke nie sú sypké a von vyložíme toľko, čo zjeme za deň, aby neboli studené. Nemáme komoru a takto nám to funguje veľmi dobre. Nerada vyhadzujem plesnivé ovocie, či zeleninu. Vlastne jedlo celkovo.
Aj banány tak skladujeme, ak ich nakúpime veľmi veľa a aby neboli zrelé všetky naraz, časť dám do chlaničky, kde sa proces výrazne spomalí.
Druhy ovocia a zeleniny sa unás striedajú počas ročného obdobia, kupujeme hlavne to, čo dozrieva u nás. V zime nekupujeme papriku, paradajky, broskyne, či hrozno. Teraz sa toho prejeme tak, že kápiu nebudem chcieť vidieť do ďalšieho roku, lebo ju už mesiac jem denno denne. Navyše kápia vypestovanej od susedov z vedľajšej dediny má sladkú chuť, na ktorú sa tá z obchodu nechytá a tá zimná, ju pripomína len vzhľadom.
Okrem ovozelu máme riadne zásoby tofu (do šalátov, na nátierky, do koláčov), raw tyčinky (naša sladkosť), sezamovú pastu tahini (na ovsenú kašu), sem tam nejaké junk foody (pre mňa spracovaná potravina) ako jogurty, klobásu, či párky, samozrejme všetko vegan. 
Jedlo z predošlého dňa nezvykneme skladovať, keď tak pre Peťovi nachystám deň vopred do práce obed. Okrem strukoviny (tú varím na dva dni), najradšej navarím presné množstvo. Varenie mi trvá do 20 minút (čo jeme za deň), nemám preto za potrebu variť na týždeň dopredu a najradšej jeme čerstvé potraviny. Varená zelenina sa veľmi rýchlo kazí, deti nikdy nemajú polievku z predošlého dňa. Takže okrem lakov na nechty, horčice, filmov do foťáku, máme v chladničke pohlcovač pachov a to mletú kávu. Tú samozrejme nik nepije.
Máme radi tekvicový olej, ale keďže sme tak zvyknutí na nespracované potraviny, zabúdame na neho a takmer vôbec ho nepoužívame. A pritom do tekvicovej polievky je taký úžasný!!! Teraz na jeseň, keď jeme tekvicu na kilá, si dám asi pripomienku na chladničku. Šťava z aloe je na detox, dostala som od kamošky, tak to pijem len ja. Ostatní sa boja, že ich to zje, či čo, hlavne Peťo.

Keďže chladničku raz za týždeň celú umyjem (zas nepreháňam to, šup šup 5 minút a je to), tak aj prejde kontrolou, čo tam môže byť a čo putuje do kompostu, či kačkám. Takto tam neskladujeme nič dlhodobo, čo by páchlo a nemá tam čo robiť. 

Krutá pravda o našom najobľúbenejšom kešu orechu

Krutá pravda o našom najobľúbenejšom kešu orechu

Keď som mala obdobie na raw strave, jedna zo základných potravín boli kešu orechy. Tie mi nahrádzali veľké množstvo jedál, ktoré som vďaka nim vedela spraviť.
Kupovali sme kešu na kilá, vyrábala som raw torty s kešu krémom, kešu majonézu, kešu syr, kešu jogurt. Deti jedli kešu len tak, na desiatu, či olovrant.
Všetko to bolo chuťovo vynikajúce, ale…
Veľmi ťažké. Orechy obsahujú veľké množstvo tuku a poskrývané vo všetkých možných jedlách len pridávajú na hmotnosti a tažko sa trávia.
Navyše s kešu je iný problém.
Kešu orech má dve vrstvy tvrdej škrupiny, medzi ktorýmu sú žieravé látky, ktoré môžu spôsobiť ťažké popáleniny.
Aby ich mohli spracovať, musia prejsť parou a varením. Ženy, čo ich lúpu (donedávna sa to robilo ručne, postupne sa automatizuje) mávajú trvalé poškodenia z tejto tekutej toxickej živice. Bežne im továrne neposkytujú ochranné rukavice. 
Ak sa orech neotvorí podľa istých štandardov, toxická živica sa dostane do styku s kešu orechom a je nejedlý.
S Peťom sme videli video (1, 2) ako sa lúpu kešu, aby sme ich my mohli jesť a odvtedy nás prešla na ne chuť. Je pravda, že som sa vo veľkom o tom zaujímala pred 3 rokmi, dnes sa to automatizuje, ale keďže sa v škrupine nachádzajú toxické látky, nás to odradilo tak či onak.
Všetky živiny čo obsahujú, vieme nájsť bez rizika inde, usúdili sme, že nie je dôvod, aby sme ich teda jedli.