Špina a náš mikrobióm

My sa nebojíme neumytej zeleniny, či ovocia, jeme ich dokonca niekedy priamo v obchode. Neumytý šalát Ondrejovi vôbec neprekáža. A už ani mne. Kedysi by som zabalila tento šalát, čo je na fotke, do sáčku a po dôkladnom umytí, podala dieťaťu. Dnes už mám iné poznatky o hygiene a navyše, niet nad spokojné dieťa.

Prečo sme zmenili náš prístup? Veď treba zmyť tie baktérie z jedla, zmyť špinu z celého tela, aby sme náhodou nechytili nejaký vírus, plesne a podobne. Kedysi som s týmto tvrdením súhlasila na 100%. Baktérie, vírusy, či nebodaj plesne nie sú pre nás prirodzené a treba sa ich čo najskôr zbaviť. Umývať sa treba v čo najviac antibakteriálnych mydlách, vlasy drhnúť šampónmi, čo riadne penia (lebo len tak máme dôkaz, že sa poriadne umyjú), umyť ovocie a zeleninu v chlóre, aby sme náhodou nenašli v šaláte jednu mušku, či mrkvu od zeme a podobne. Lenže ako sme si s Peťom naštudovali, ono to je trochu inak.

Všeličo sme u nás zmenili. Tentokrát tie zmeny uvítal najviac Peťo a deti. Konečne menej práce s umývaním tela, zubov, umývania zeleniny, ovocia, či celkovej hygieny. Keď sme si vypočuli tento podcast Richa Rolla s Robynne Chutkan, gastroentrologičkou, expertkou na mikrobióm, zmenilo to naše vnímanie čistoty ako takej. Tu je odkaz na ten podcast, ak viete po anglicky, vrelo odporúčam. Hovorí o tom, že naše telo tvorí okolo 10 triliónov buniek.

Náš mikrobióm – všetky baktérie, vírusy a plesne, ktoré v našom organizme žijú, 10 násobne prevyšujú počet buniek. Mnoho mikroorganizmov je symbiotických a životne dôležitých pre naše zdravie. A napriek tomu, my sa ich denno denne snažíme zbaviť prílišnou hygienou.

Jej filozofia je: „live dirty, eat clean“ (buď špinavý, jedz čisto).

Baktérie v našom okolí sú pre nás prirodzené. Potrava pre tieto mikroorganizmy, čo žijú v našom čreve, je vláknina. Vláknina je prebiotikum, živná pôda pre ne a vďaka nej dostanú kvalitnú stravu. Avšak, ak jeme stravu chudobnú na vlákninu, tieto mikroorganizmy nemajú čo jesť, a tak začnú konzumovať hlien mucín, ktorý tvorí ochrannú vrstvu zažívacieho traktu medzi mikroorganizmami a našim imunitným systémom. Ak tento mucín mikroorganizmy začnú tráviť, náš imunitný začne tieto mikroroorganizmy rozpoznávať a napádať, pre neho sú to cudzorodé látky, ktoré treba zlikvidovať. Vzniká chronický zápal v tele, imunitný systém je stále v pohotovosti a vznikajú rôzne choroby, ako napríklad syndróm dráždivého čreva, crohnova choroba, mnoho ďalších, dokonca to môže viesť až k rakovine.

Mikróby nám pomáhajú s najdôležitejšími procesmi v tele. Pomáhajú stráviť jedlo, trénovať imunitný systém, zapínať a vypínať gény, syntetizovať dôležité vitamíny, ktoré si naše telo nevie samo vytvoriť, neutralizovať rakovinotvorné zlúčeniny a iné.

Gastroentrologička Robynne Chutkan tvrdí, že sprchovať sa stačí sem-tam, denne sa stačí umyť pod pazuchami, intímne partie a ruky, vôbec na to nepotrebujeme mydlá. Treba jesť jedlá bohaté na vlákninu, lebo to je vhodné jedlo pre baktérie žijúce v črevách. Veľa času trávime drhnutím zdraviu prospešných baktérii z našej pokožky. Používame antibakteriálne mydlá, jedlo plne chémie a umelých sladidiel, to všetko poškodzuje našu črevnú mikroflóru. Najhoršie v dnešnej dobe je nadmerné užívanie antibiotík a nevýživná strava. Zabíjame tak mikróby antibiotikami, a tie, čo ostanú, potom vyhladujeme nevýživnou stravou. Veľmi nás zaujali informácie o tom umývaní. Naše deti nám to už dlhšie naznačovali, že netreba sa umývať denne, a Peťo toto neumývanie uvítal všetkými desiatimi. Konečne to nie je pre neho výhovorka, ale vedecky podložený fakt, že prílišné umývanie škodí. A tak aj Peťo presedlal na vodu, prestali sme používať akékoľvek sprchovacie gély, mydlo na ruky má u nás tiež dlhú životnosť. Navyše tvrdí, že si príliš drhneme pokožku.

Zošúchame si tak povlak na koži, vitamín D sa ani nemôže vstrebať a opaľovacie krémy navyše blokujú vstrebávanie slnečných lúčov, ktoré nám dodávajú vitamín D.

Toto by ma nenapadlo, ale dáva mi to celkom logiku. Takže sa opaľujeme a neumývame. Ako je možné, že sa nespálime, keď sa ničím nenatierame, je iná kapitola. My totiž nepoužívame ani opaľovacie krémy. Čítala som zloženie týchto krémov a prišla som akurát na to, ako tvrdí doktor Mercola, že môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, obsahujú rôzne chemikálie, ktoré zabraňujú vstrebávaniu ultrafialových lúčoch A a B. Tieto lúče môžu byť absorbované pokožkou a kolovať v našich cievach.Najlepší zdroj vitamínu D je slnko. Nielen, že nám priame slnečné lúče poskytnú vitamín D, ale takisto sú spúšťačom pre našu pokožku, aby si ho prirodzene vytvorila. Doktor Mercola preferuje pobyt na slnku bez opaľovacieho krému. Ak sme vonku dlhšie, chránime sa vhodným oblečením, či slnečníkom. Na slnku sme skôr ráno, v najväčších horúčavách sa skrývame, rozhodne sa nevypekáme na slnku ako špekáčiky, ale takisto sa ho ani nebojíme. Ak to vyjde, že sme cez obed vonku, tak máme na hlavách klobúky. Ešte sa nám žiadne dieťa nepripieklo. Čo nemôžeme zjesť, si nedávame ani na pokožku.

Pri prvom dieťati sme nakúpili presný zoznam vecí, čo treba k výbave pre bábätko. Telový šampón, oleje po kúpaní, krémy na spareniny, vlhčené utierky, jednoducho to, čo bolo treba. Postupne som jednak z lenivosti a po druhé zo sedliackeho rozumu, prestala všetko používať a ostali sme len pri vode. Pri druhom a treťom dieťati sme nekúpili vôbec nič. Na pupok, ak sa mi zdal ružovejší ako by mal byť, som strekla materské mlieko, takisto aj na zadok, do nosa, do oka, na pokožku…a to nehovorím ani o tom, že ho nebolo treba kupovať a furt ho bolo dostatok a stále bol poruke. Materské mlieko sa mi osvedčilo ako všeliek. Výsledok sa dostavil vždy do pár hodín. Žiadne mydlo ani po malej, ani po veľkej potrebe. Ruky si tiež umývame hlavne vodou.

Náš najmenší Lukáš má rok aj niečo a prvý krát sa umýval (okrem inkriminovaných miest) tak po 3 mesiacoch. Doteraz to bola len voda, žiadny šampón ešte na sebe nemal a pár rokov mať ani nebude. A to ani nehovorím v akom nie sterilnom prostredí sa narodil. Nik z nás nemal sterilné rukavice, pri dverách, 2 metre od miesta, kde sa narodil, bolo trochu blata… A aký je zdravý, zjavne mu to vôbec neuškodilo. Aj Ondrejovi sme prvý krát umyli vlasy šampónom, keď mal tuším tri roky. Čítala som, že klasické šampóny vysušujú pokožku a tá potom tvorí nadbytočný maz. Keď ju nevysušujeme, nemastí sa. A celkom to funguje, deťom vlasy nesmrdia, nie sú mastné, majú ich lesklé a husté.

A tak je naša kozmetika, či drogéria minimalistická. Mám jeden olej na tvár, na umytie tváre hydrofilný olej (používam, keď si dám špirálu). Ako dezodorant používame od značky mylo Čistú pazušku. Balzam na pery máme Hurraw, jeden bezfarebný pre všetkých a jeden čerešňový, čo používame s Jarkou ako rúž. Zubnú pastu máme od Urtekram vždy s iným esenciálnym olejom, alebo ajurvédsku pastu samozrejme bez fluóru. Vlastne mám, u nás si pravidelne umývam zuby len ja, ale o tom som písala v inom blogu. S tým sa to u nás tiež nepreháňa.

Lak na nechty máme Suncoat na báze akrylu, na odlakovanie stačí teplá voda. Samozrejme, že nevydrží toľko, čo klasický lak, ale keďže u nás je na nechty maniačka Jarka, teší sa, že si lakuje nechty každý druhý deň. Na ruky používam bambucké maslo, ale to len v zime, a aj to veľmi zriedkavo, jedno 150 ml balenie mám už tri roky. Jedného dňa som prestala krém na ruky používať, lebo som ich už nemala suché, a to som bola typ človeka, čo nosil niveu aj v kabelke, aby som mala poruke vždy niečo mastné, lebo som mala pocit, že vyschnem, ak sa do 5 minút nenatriem. Vtedy sa mi potvrdilo, že keď si ruky nevysušujem mydlami, nemusím si ich potom krémovať.

Namiesto voňaviek som začala používať pár kvapiek esenciálneho oleja. Tým, že na mne stále visí nejaké dieťa, nemám potrebu sa voňavkovať. Používame čisté esenciálne oleje doTerra vhodné aj na vnútorné použitie. Dáme si do úst kvapku mätového, či citrónového oleja a to máme namiesto žuvačky. Navyše sú tieto oleje zdraviu prospešné. Takže sme si zadovážili aj difúzer a máme doma celý deň aj krásnu vôňu. Niekedy si len tak osviežime vzduch mätou, či citrónom, keď potrebujeme zahnať posilniť, zrelaxovať, tak tam nakvapkáme kadidlový olej, či iné zázraky. Prací prostriedok sme vymenili za prací gél eco, ktorý buď kúpime, alebo ho vyrábam doma. Namiesto aviváže dám zopár kvapiek levanduľového esenciálneho oleja a veci krásne voňajú.

Čím jeme kvalitnejšiu rastlinnú stravu, tým aj menej páchneme.

Je to taký začarovaný kruh, rastlinná strava spustí ozdravný mechanizmus v tele a ide to potom všetko, nevylieči len jeden neduh, ale ide rad radom a vylieči celé telo.

Je to celkom sranda pozorovať, ako kedysi sme žuli žuvačky, lebo to teda nebola žiadna vôňa, ako nám pot zapáchal, a tak sme používali dezodorant, či voňavku a teraz to už jednoducho netreba. Keď som sa veľa potila, nosila som v taške dezodorant, prípadne voňavku, teraz tam mám náhradnú plienku, hm. A teraz to pozorujeme na Peťovi, ako zmenil stravu, tak prestal jeho pot zapáchať, menej sa potí a náš účet za kozmetiku a drogériu sme výrazne znížili. Ja jednoducho milujem tento náš životný štýl.