Ako žijú ľudia, čo sa dožívajú nad 100 rokov v plnom zdraví?

Neraz som v debate o výžive počula poznámku, ktorou mi vždy chceli ľudia vyvrátiť, že na strave nezáleží: „Môj dedko pil, fajčil, jedol denne kus slaniny a aj tak sa dožil osemdesiat rokov.“

A tak už dlhšie hľadám na túto vetu lepšiu odpoveď ako: „Výnimka potvrdzuje pravidlo.“ Lebo táto odpoveď neuspokojila v prvom rade mňa. Áno, sú ľudia, ktorí sa ozaj dožijú vysokého veku, a pritom si denne humpľujú organizmus, ako sa len dá. A teraz som tú odpoveď konečne našla.

Vďaka Danovi Buettnerovi mi to docvaklo. Je to cestovateľ a spisovateľ, ktorý študuje národy dožívajúce sa nad 100 rokov v plnom zdraví. Cestuje po svete a hľadá recept na dlhovekosť tak, že sleduje populácie, ktoré žijú najdlhšie a zisťuje, aký majú životný štýl. A presne mi odpovedal na moju nevyslovenú otázku, čo si myslí o tom, keď číta článok o niekom, kto sa dožil vysokého veku. V článku tento človek dáva recept, čo robil, že sa tak dlho dožil. Ako zje tri vajcia na raňajky, vyfajčí zopár cigariet a pije alkohol. Dan Buettner hovoril, že to je zavádzajúce, lebo tento človek vyhral genetickú lotériu. On žije tak dlho napriek tomu, čo robí, nie vďaka tomu, aký má životný štýl. Ešte raz. Ten človek žije tak dlho napriek tomu, aký má životný štýl, nie vďaka nemu.

Na dĺžke života okrem iných biologických faktorov sa podiela 20% genetika a 80% životný štýl. Životný štýl je súbor viacerých faktorov, strava, práca, prostredie, v ktorom žijeme, vzťahy, pohyb, pocit šťastia, spolupatričnosti, zmysel života a iné. A ten človek, čo je 3 vajcia na raňajky nie je návod, ako by sme to mali robiť, lebo on napriek tomu všetkému, čo svojmu telu robí, ako ho ničí, sa dožil vysokého veku.

Dan Buettner hovoril, že ak by sme to chceli študovať riadne, prečo sa niekto dožije veľa rokov, tak treba nájsť celú populáciu, nie jedného človeka. A keď už nájdeme takú populáciu, tu je zaujímavé zisťovať, ako žijú. Vtedy to už začína mať svoju váhu. Keby sme hľadali, určite nájdeme tučného človeka, ktorý nemá cukrovku, či srdcovocievne problémy. To je však takisto akurát ten, čo vyhral genetickú lotériu. Štatisticky to žiaľ tak nevychádza. Nadváha je spájaná s cukrovkou a srdcovocievnymi chorobami.

Dan Buettner našiel tieto populácie, kde sa ľudia dožívajú nad 100 rokov v plnom zdraví, nie o paličke, nie s dvakrát operovanámi kĺbami, bez alzheimera. Sú to aktívní ľudia. Športujú, behajú maratóny, surfujú, myseľ im funguje na 100%. Veľa starých ľudí sa aj u nás dožije 80 rokov a ľudia chvália, koľko sa dožili. Ale ja neviem, čo je to za kvalitu života, keď už nepoznajú blízkych, bez barlí neprejdú ani pár krokov, krívajú a zjedia za igelitku liekov na týždeň. Skôr ma fascinujú tieto “Modré zóny” (Blue zones), ako ich Dan Buettner nazval.

Počas vysokej školy sa ma z času načas niekto podpichol, či ma potom bude musieť zraziť auto, keď sa chcem toľko dožiť. A ja som im na to hovorila to, čo hovorím dnes: „Vôbec netuším koľko sa dožijem, ale nechcem, aby to bola moja chyba. Chcem mať aktívny život dokonca. Nechcem, aby ma niekto musel kŕmiť, chodil mi nakupovať, lebo nebudem vládať, nepoznať vlastné deti. Nechcem prežívať, ale žiť naplno.”

Ak to znamená, že dokonca života si nedám žiadnu cigaretu, slaninu, či iné jedlá, lebo mi to nielen predĺži, ale skvalitní môj život, tak nech! Ja sa zmien nebojím. Lebo, ak nejaká populácia okolo 140 000 ľudí sa dožíva extrémne vysokého veku (100 rokov v plnom zdraví sa mi teda extrémne celkom zdá), tak asi robia niečo dobre a mňa zaujíma, čo to je.

Tu je 8 tipov, čo tieto populácie “Modré zóny” majú spoločné. Nenájdete tu šialené diéty, drsné cvičenie, ale skôr jednoduché návyky, ktoré dávajú zmysel a sú ich prirodzenou súčasťou ich života.

1. Prirodzený pohyb. Buďte aktívni bez toho, aby ste o tom vedeli (diaľkový ovládač odložte čo najďalej, kúpte si bicykel, metlu, vystúpte o 3 zastávky skôr). Prechádzajte sa, všetci storoční každý deň chodili veľa pešo.
2. Znížte kalórie o 20%. Najedzte sa do 2/3. Naložte si, všetko odložte a potom jedzte. Používajte menšie taniere, misky. Sústreďte sa na jedlo, nejedzte po stojačky, v aute, pri chladničke.
3. Rastlinná strava. Čím viac ovocia a zeleniny budete jesť, tým lepšie. Aby boli jedlá sýtejšie pridajte strukoviny, tofu.
4. Životný cieľ. Zadefinujte si, prečo každé ráno vstávate. Napíšte si svoje poslanie. Dajte si novú výzvu, či učte sa nový jazyk.
5. Spomaľte. Doprajte si čas na uľavenie od stresu, oddychujte, meditujte. Chodievajte všade 15 minút vopred, aby ste neboli v zhone. Vypnite hluk, obmedzte čas pri televízori, rádiu, počítači.
6. Začleňte sa niekam, do spirituálneho spoločenstva, či komunity.
7. Rodina na prvom mieste. Vytvorte si rodinné rituály (rodinné prechádzky, čaj o piatej, nedeľné obedy)
8. Vyberte si správnu skupinu. Ľudia, čo máte okolo seba, ovplyvňujú vaše zdravie. Obklopte sa ľuďmi, ktorí majú hodnoty ako tí, čo žijú podľa “Modrých zón”. Buďte milí!

Znie to jednoducho? Jednoduché však neznamená ľahké. Nechcite zmeniť všetko naraz, ale skúste to po 2-3 bodoch. Je dokázané, že ak niečo robíme viac ako 6 týždňov, vybudujeme si tak návyk, mali by sme schopní to už dodržiavať do konca života.

Dan Buettner so svojím tímom zistili, že dlhovekosť súvisí aj s tým, ako sme šťastní. Nešťastný človek sa nedožije toľko, čo šťastný. Existujú vraj tri druhy šťastia, ktoré by mali byť v rovnováhe.

• Radosť, či pozitívna skúsenosť z niečoho, čo prežívame.
• Cieľ, zmysel, či robíme v živote niečo zmysluplné.
• Byť hrdý, spokojný tak celkovo so svojím životom.

„Ak by pocit šťastia bol recept na koláč a prísady by boli: Mať dobrú prácu, oženiť sa/vydať sa za správneho človeka, byť zdravý, zarobiť dostatok peňazí, tou najdôležitejšou prísadou v tomto koláči je prostredie, v ktorom žijete.” Dan Buettner

Zjavne tých faktorov na dlhovekosť a pocitu šťastia je viacero. Zjavne mám na čom popracovať, a to je fajn, to je vlastne jeden bod, stále niečo nové sa učiť. Najväčšia výzva v oblasti šťastia sa začínala u mňa nejak takto: „Radosť k nám príde hneď, ako sa naučíme rovnako sa tešiť z búrky, ako sa tešíme z dúhy.“ To bol môj odrazový mostík ku šťastiu. Prestať na všetko frflať, všetko kritizovať, ale snažiť sa na všetkom nájsť to pekné. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké, ale po nejakom čase, som zmenila tento môj frfľoský prístup za milý. Týmto novým postojom sa mi zmenil pocit šťastia o 360 stupňov. Zrazu začal byť ten svet oveľa, ale oveľa krajší a ja som mala chuť zrazu začleniť do života aj ďalšie body spomenuté vyššie, čo prispievajú k dlhovekosti.