Nemusíme ísť vždy na 100%

Vegánske lievance

Keď som sa prvý krát pokúsila chudnúť, hovorila som si: „Od zajtra cvičím každý deň, nejem sladké a budem jesť menšie porcie, nebudem sa prejedať.“ No nevydržala som ani jedeň deň. Dodržiavať všetky tieto nové predsavzatia naraz bolo nemožné. Bolo toho toľko, čo som chcela zmeniť zo dňa na deň, že sa mi môj plán pri uskutočňovaní samozrejme zosypal, ako domček z kariet. Keďže som si v hlave zakázala sladké, myslela som na neho od toho momentu, až kým som to nevydržala a doslova som sa ho nechutne prejedla, až mi bolo zle. Potom som nevládala ísť cvičiť a už to bolo.

A takto som so sebou pár rokov zametala. Buď všetko, alebo nič. Medzitým neexistovala žiadna možnosť. Chcela som naraz zmeniť všetko a keď prišlo prvé pošmyknutie, zavesila som to celé na klinec. Ak som si dala jeden zákusok, mávla som nad sebou rukou, že aj tak je to už jedno, už som si jeden dala, tak môžem zožrať teraz aj pol plechu, lebo akcia chudnutie je stratená. A tak som aj pol plechu zjedla.

Vegánsky čokoládový brownie

Myslela som si, že keď nejdem do toho na 100%, tak to nemá zmysel. Nevymyslela som si plán, ktorý som reálne vedela aj dodržať. Tak si dám ten koláč. Nemusím hneď robiť všetko naplno. Na rastlinnú stravu som prešla pozvoľna asi po 2 rokoch a NEPLÁNOVANE. Bola som dlhé roky vegetariánkou a bola som s tým spokojná. Milovala som syry a nemienila som sa ich nikdy vzdať. A tak som len okrem syrov vylepšovala stravu tak, aby mi to vyhovovalo. Kilá šli dole zrazu samé od seba. Ani som nevedela, že to môže ísť tak ľahko. Pochopila som, že dôležité je to, čo robím denno denne. A čo, že si dám 2 krát do týždňa syr? V tom čase sme žili s Peťom vo Francúzsku, kde sa výklady so syrmy prehýbali. Zjavne to fungovalo, lebo ani netuším, kedy bol ten môj poslednýkrát. Už to postupne prestala byť moja droga, jedla som ho menej a menej, až ma prestal lákať úplne.

Ak mi niekto hovorí, že miluje majonézový šalát a nedokáže sa ho vzdať, tak mu poviem, nech si ho dá! Organizmus sa s občasnými prehreškami dokáže veľmi dobre vysporiadať. Záleží čo jeme pravidelne na raňajky, obed, či večeru. To sú tie základné stavebné kamene nášho zdravia. Tie prehrešky by nemali byť prekážkou ku kvalitnejšiemu životu. Každý máme nejaké tie jedlá, ktorými zhrešíme. Ak je to sem-tam, tak nech. Bola by škoda kvôli občasnej chuti sa nedať na zdravší životný štýl, ak po tom túžime. Ja som to dlhé roky mala asi ako výhovorku, prečo nie. Síce som so svojím zdravím a vzhľadom nebola spokojná, ale myslela som si, že to vyžaduje toľko zmien, že sa mi nechcelo spraviť ani ten prvý krok.

Smoothie

V tom čase sme žili vo Francúzsku, kde je raj na čerstvé šaláty a zeleninu celkovo, tak som začala k obedu jesť čerstvý zeleninový šalát každý deň. Tak som potom postupne začala pridávať zdravšie potraviny do jedálneho lístka. Každú sobotu sme šli na trh a cez týždeň sme si ku “kvalitnému” junk foodu dali veľký pestrofarebný šalát. Vymýšľali sme si k tomu zálievky, ktoré ich robili ešte chutnejšie, aby sme ich aj zjedli.

Časom sa mi zmenili chute natoľko, že tá chuť na junk food odišla sama. Nepustila som ten zlozvyk ja, ale on mňa. Dávnejšie som čítala o mikrobióme, ako sa dokáže zmeniť. A z mojej skúsenosti to len môžem potvrdiť. Bývali tam baktérie, ktoré milovali vyprážaný syr s hranolčekmi, bryndzové halušky so slaninou. Teraz ma to jemne povedané vôbec, ale že vôbec neláka, už mi to ani nevonia. Keď to vidím, ohrniem nosom. Peťo po dvoch rokoch na čisto rastlinnej strave má podobnú skúsenosť. Do nedávna mu voňal vyprážaný rezeň, teraz už nie, rozplýva sa nad vegánskym burgrom. A tiež rastlinnú stravu dlhodobo neplánoval. Chcel to tuším vyskúšať na mesiac. No tým, že zmena návyku trvá asi mesiac, zvykol si na to, mal viac energie a začal sa mu meniť aj mikrobióm, lebo mu to zjavne chutilo, nerobil to nasilu, keďže pritom aj ostal.

Vegan junk-food

My sme síce úplne na rastlinej strave, ale to neznamená, že je to tá jediná najlepšia cesta. Nie je. Napríklad najzdravší národ Okinawčania neboli 100% vegáni, približne 96% ich stravy bolo rastlinnej, takže sem tam mali aj niečo živočíšne.

Ak sa necítite komfortne so 100% tak si dajte cieľ 80%. Akýkoľvek posun smerom k rastlinnej strave je plus pre zdravie. Ak aj začnete tým, že si k strave pridáte jedno jablko, či šalát denne, keď na ovocie a zeleninu nie ste zvyknutí, super! Výhra je to, že to budete jesť pravidelne. Ak sa dáme jedno jablko za týždeň, nemá to pre zdravie nejaký veľký efekt, ale ak niečo robíme dennodenne, tam vidíme rozdiel a dosť výrazný.