Cítite sa zaseknutí vo svojom živote? Máte pocit, že sa potrebujete niekam pohnúť vo svojom živote, ale netušíte, kde a ako začať? Potom čítajte dalej.

Chceli by ste toho toľko zmeniť, začať zdravšie jesť, pravidelne cvičiť, či zbaviť sa stresu. No vždy, keď sa na to dáte, je to po pár dňoch také náročné, že sa vrátite so starých koľají a ste tam, kde ste boli? Tak toto veľmi dobre poznáme. Obaja, aj ja aj Peťo. V dnešnej rýchlej dobe máme každý kopec povinností, čo musíme za deň stihnúť. Nie je to jednoduché len tak posunúť svoj životný štýl niekam inam. Hlavne nie zo dňa na deň. Žijeme v kolobehu povinností ako je práca, domácnosť, rodina.

Sami vieme, čo by sme chceli zmeniť no nevieme ako to spraviť, aby to fungovalo. Keď príde na lámanie chleba, je to zrazu nejaké ťažké. Boli sme tam, kopec krát sa nám to zosypalo ako domček z karát. A potom chuť začať znovu vyprchala. Môj obľúbený príklad je pojedanie sladkého. Od detstva som bola na sladké. Ovocie som veľmi nejedla, skôr koláče, tyčinky, keksíky. Takže v čase, keď mi začala prekážať moja nadváha, som mala celkom slušnú závislosť na cukre. A tak som si po každej oslave povedala, ako s tým seknem raz a navždy. Lenže keďže oslavy nie sú každý deň, ale približne raz za mesiac, neustála som to a na oslave som zjedla aj koláče za dni, čo som ich nejedla. Predsa aby som to dohnala. Tak som odchádzala z oslavy, že by som sa radšej odkotúľala a s predsavzatím, že v pondelok začínam znovu. A začnem tak, že nebudem jesť žiadne sladké, budem jesť menšie porcie a začnem športovať, lebo chcem schudnúť. A aby som schudla, potrebujem toho spraviť naraz veľa, aby sa výsledok dostavil čím skôr. Lebo to pretekajúce sádlo mi vážne liezlo na nervy. Vydržalo mi to asi deň, možno deň a pol, kým som sa zas poriadne nenajedla, či lepšie povedané neprejedla. A takto sa to opakovalo niekoľko rokov! Bez úspechu! Nemala som žiadnu pevnú vôľu. Niečo som si predsavzala, čo som ozaj veľmi chcela a aj tak som to nevedela dodržať.

Ale je to ozaj o pevnej vôli? Po tých rokoch viem naisto, že zo začiatku vôbec nie. Je to o niečom inom. Treba mať plán. A s pevnou vôľou som v mojom pláne vôbec nerátala, lebo na ňu sa spoľahnúť nedá. Keď príde náročný deň, tú energiu na pevnú vôľu jednoducho nemáme. Až vtedy sa mi to podarilo, keď som pochopila tento mechanizmus. V podstate sú to 4 jednoduché kroky.

1. Nastavenie prostredia

Sme veľmi ovplyvnení prostredím, v ktorom sa pohybujeme. Málo si to uvedomujeme, ale sme tým, čo nás obklopuje. Aby sme vedeli spraviť nejakú zmenu, musí byť to najjednoduchšie a najpohodlnejšie riešenie pre nás, inak nebudeme úspešní. Ak som napríklad chcela prestať jesť sladké, ale doma stále boli poruke nejaké čokolády, tyčinky, v čase núdze som ich samozrejme pojedla všetky. Lebo príde ťažký deň a celá pevná vôľa ide bokom. Na pevnú vôľu sa nedá spoľahnúť. Máme len určité množstvo energie na deň. Ak mám večer ešte mať energiu, aby som odolala tej čokoláde, čo sa na mňa v skrinke neskutočne usmieva, to by som musela mať za kýble pevnej vôle. A to som nemala nikdy. Ale ak som zmenila domáce prostredie a nenakúpili sme do zásoby rôzne sladkosti, tak tento problém nenastal, lebo doma nič nebolo. Takisto som prestala na určitý čas chodiť na oslavy, kde boli tie domáce koláče, ktoré boli to jediné, čo ma tam zaujímalo. A tak som sa nemala ako prejesť do popuku, lebo som pri tom zdroji ani nebola. Takto som si nachystala prostredie, aby som mala zaručene úspech a nemalo ma, čo pokúšať.

2. Potrebujeme si vybudovať jednoduchý návyk.

Akonáhle si vybudujeme návyk, prestávame sa na to sústrediť a robíme to automaticky. Ako čistenie zubov. Za detstva sme sa to naučili a teraz to už robíme tak prirodzene, že sa nad tým ani nezamyslíme. Máme to zžité s naším rytmom života. A takéto niečo potrebujeme aj pri budovaní nového návyku. Aby sme niečo vedeli dodržiavať, musí to byť jednoduché a ľahké. Ak je niečo príliš náročné a len začíname meniť svoj životný štýl, stojí nás to príliš veľa energie a ľahko nás to odradí. Ak sa napríklad ideme učiť jazyk, najprv začíname s jednoduchými vetami, nejdeme rovno čítať články o jadrovej fyzike. A tak to je aj s návykom. Aby sme sa s ním zžili, najlepšie je, ak je to niečo veľmi jednoduché. Teší nás, že sa to dá ľahko dodržiavať a my robíme to, čo sme si zaumienili. Je to náš úspech, ktorý nás motivuje v tom pokračovať. Napríklad som chcela začať zdravšie jesť. A tak som okrem bežného zjedla aj jedno jablko. Jedno jablko nie je nič, čo by sa nedalo dodržať, je to v podstate maličkosť a pritom jablko denne je kopec ovocia za taký mesiac. Zrazu som mala sladké z ovocia a už sa mi nezbiehali sliny tak na pečené koláče, či čokoládu. Bol to jednoduchý návyk, stačilo si to jablko len kúpiť, zobrať so sebou a zjesť.

3. Len jeden návyk.

Nedávajte si toho naraz veľa. Ak začínate s budovaním návykov, odporúčame sa sústrediť len na jednu vec. V dnešnej rýchlej dobe má každý množstvo povinností, čo musí za deň stihnúť. A preto je dôležité ísť na seba postupne. Sme príliš zaneprázdnení, žijeme v rýchlej dobe. Je priam nemožné z toho zo dňa na deň vykročiť iným smerom a zrazu sa naraz zmeniť. Preto pre udržateľnosť je najlepšie si osvojiť jeden návyk a keď si ho zautomatizujeme, ako napríklad to jablko denne, môžeme potom prejsť na ďalší návyk a pracovať na ňom.

4. Vybudovanie návyku trvá približne mesiac.

Na jeden návyk si doprajte 30 dní. Za ten mesiac si v mozgu vytvoríme nové nervové spojenie, novú dráhu, ktorým si daný návyk zautomatizujeme. Potom sa už na to nebudeme musieť tak sústrediť, lebo to pôjde jednoduchšie. Ako napríklad s tým jedným jablkom denne. Počas toho mesiaca som si to musela pripomínať, aby som na to nezabudla a dodržiavala to, ale potom to už bolo jednoduchšie. Po tom mesiaci som už automaticky dávala do košíka jablká. Stali sa súčasťou môjho dňa. Ideálne je nový návyk robiť aj v tú istú dobu, lebo tak si to lepšie budete zo začiatku pamätať, budete si to spájať s určitým miestom, či časom.

Keď si osvojíte budovanie jednoduchých návykov, môžete si pridávať náročnejšie výzvy. Alebo dokonca pracovať na odstránení návyku, ktorý vás obťažuje.