Obchody, to bol môj čas samej so sebou. Cez obed som uspala obe deti a už som štartovala auto a šla do nejakého obchodného centra. Nakúpiť potraviny a poprechádzať sa medzi ľuďmi. Prísť na iné myšlienky, jednoducho sa vyvetrať. Keby mi niekto povedal, že o pár mesiacov budem chodiť nakupovať s deťmi a bude ma to navyše baviť, tak mu neverím. Lebo nakupovať s deťmi? Kto to kedy videl? Keďže mám dva kusy, tak si predstavujem, že každý ide iným smerom, zastaví sa pri niečom inom, čo chcem ja. A ja letím najprv jedným, potom druhým smerom, aby sa nestratili, dirigujem a hučím po nich, aby si pohli a išli za mnou, lebo ja viem, čo treba kúpiť.

Takýto scenár? Nie, ďakujem. Viem, prečo chodím nakupovať sama.

Ale ani to nebolo ono, lebo vždy som sa ponáhľala. Rýchlo nakúpiť potraviny, potom sa trochu poprechádzať a rýchlo naspäť za deťmi. Väčšinou som bod programu číslo dva aj tak vynechala, veď prídem na návštevu k rodičom a rovno zdrhnem, keď deti zaspia. Po čase jednoducho možnosť ich niekde odložiť už nebola a keďže potraviny sme potrebovali, tak mi neostalo nič iné, ako ísť so sprievodom.

Ale spravila som si plán a zmenila som stratégiu. Spravili sme si z toho s deťmi výlet.

Prvýkrát v obchode som s nimi strávila 3 hodiny. Bolo to niečo nové a všetko sme teda potrebovali obdivovať. Keďže som vedela, čo ma bude čakať, šli sme ráno, keď tam ešte nik nebol. Najprv sme tlačili asi hodinu v Hypernove košíky. Raz autové s volantom, potom malé detské košíky. S oboma typmi som si prešla celý obchod, ktorý vôbec nie je malý. A to podotýkam, že tie autové vozíky boli samozrejme dva, každý sedel v jednom. Tlačiť dve také hebedá vedľa seba teda nie je žiadna zábava. Tak som si v duchu ďakovala, že sme tam ráno, lebo s ďalšími vozíkmi by sme sa do tých uličiek nezmestili.

Potom si všimli detský kútik, ďalšia polhodina. Ale aspoň som nič netlačila. Oddych pre mňa. Super! Vedľa dm drogéria a tam majú takisto farebné malé košíky. Áno, aj tie sme tlačili, tiež asi pol hodinu. A keďže som tam potrebovala aj niečo kúpiť, tak som si to aj pekne nosila. Lebo tie detské košíky boli taká novinka, že som do nich nič nesmela dať. Žiadny nákup! Okrem toho, že som niesla ešte dve motorky, tak som si nosila aj nákup.

Keď sme išli nakupovať druhýkrát, opäť som bola ovešaná motorkami, ale tentoraz som ich aspoň mohla naložiť do veľkých košíkov. No a teraz? Teraz to je už malina! Motorky čakajú v kufri a my vieme, že v obchode je veľa vozíkov a košíkov, ktoré nemá kto vyvenčiť!

Ak nemám chuť ísť do detského kútika, lebo sa mi tam nechce stráviť hodinu či dve, tak jednoducho ideme inou trasou, aby ho ani nevideli. Veď keď už idem na ihrisko, idem tam kvôli deťom, takže rátam s tým, že tam môžeme byť ozaj dlho, mám so sebou vodu, jedlo a pre mňa niečo na čítanie. A tak sme všetci spokojní.

A keď sa niekedy ozaj ponáhľam? Už vedia, že sa tam vrátime, takže dohodnúť sa dá. Ale aj tak máme vždy časovú rezervu, keby bolo niečo veľmi zaujímavé a museli sme to obdivovať. A ja som predsa na materskej dovolenke, nikam sa neponáhľam :).

Neverila by som, ale ozaj ma nakupovanie s deťmi baví. Nielen že mi pomáhajú (myslím naozaj, vedia čo kupujeme a dávajú to do košíka), ale aj oni majú z toho veľkú zábavu a to ma teší ešte viac.