Často dostávam otázku ako to všetko za deň stíham. Máme doma tri deti, jedno je už rok školopovinné, toho roku pribudne ďalšie školopovinné. Máme ich na domácom vzdelávaní a najmenší trojročný Lukáš tiež nepôjde do školky. Popri deťoch mám na starosti domácnosť, záhradu. K tomu rada cvičím, vzdelávam sa, píšem blogy, recepty a trochu pracujem. Moje tajomstvo asi je minimalizmus. Myslím si, že to je kľúčom úspechu. Odstránila som zo života to nepodstatné a robím len zmysluplné veci. Samozrejme zmysluplné pre mňa.

Ako presne prebieha náš deň?

Ráno vstávam veľmi skoro. Najradšej som hore o 4 ráno, ale to sa mi poslednú dobu nedarí, lebo Lukáš má šiesty zmysel a nepustí ma. Okolo pol šiestej už vstáva aj on, takže najčastejšie vstávame my dvaja spolu. Áno, chodíme aj skôr spať, okolo 9:00 som už v posteli, deti podstatne skôr. Vtedy cítim únavu a pre nás sú rána čarovné. Všetci vstávame skoro a tak sme si to celé poposúvali. Keď vstanem o štvrtej, dám si veľký pohár vody, sadnem si a píšem si žurnál, za čo som vďačná. Uvedomila som si, čo vo svojom živote mám. Nie je to samozrejmosť a tak sa nezabudnem každý deň za to poďakovať. Potom si chvíľu čítam knihu. Máme celkom slušnú faktografickú literatúru z rôznych oblastí. Cez deň nemám hodinu či dve na čítanie. Som vďačná aj za 10-20 minút. Zistila som, že som za polroka takto prečítala 3-4 knihy. Nie je to žiadna beletria, ale faktami nabitá literatúra, niekedy nad jedným odsekom strávim aj pol dňa rozmýšľaním, kým si to natrepem do hlavy. Potom beriem karimatku a idem cvičiť jógu. Ak sú medzitým už deti hore, nachystám im vodu a mám približne pol hodiny na cvičenie. Oni sa za ten čas preberú, pohrajú a potom už chcú spoločnosť a raňajky. Už si zvykli, že ráno cvičím a volajú ma, ak je problém, alebo niečo veľmi dôležité, čo mi musia povedať.

Cez školský rok po raňajkách trielime von na ulicu. S kamošmi sa takto skoro denne ideme vyvetrať na také dve-tri hodiny. Keď sa vrátime rýchlo spravím obed. Buď je zelenina už do polievky nachystaná a len ju uvarím, alebo ju dám variť, až keď uspím Lukáša. Starší si medzitým čítajú, alebo hrajú nejakú hru, sem tam pozerajú rozprávky.

Pri jednoduchých činnostiach, ktoré sú nutné sa vzdelávam. Pri varení, či upratovaní si pustím audioknihu, alebo podcast s Richom Rollom, či vegánskou kuchárkou Chef AJ, aby som sa popri tom vzdelávala. Spájam viacero činností dokopy a stíham cez deň to, čo potrebujem.

Keď náš najmenší bublinko zaspí, starší dvaja jedia a ja cvičím pilates. Potom sedíme za stolom, cez rok sa učíme (tu je odkaz ako to prebieha). Cez leto hráme spoločenské hry, študujeme si, čo nás zaujíma. Robíme také činnosti, kde sa potrebujeme sústrediť. Prípadne pracujem, ak máme všetko vybavené a starší dvaja sa sami hrajú. Večer som už unavená a tak pracujem väčšinou cez deň, vtedy mi to páli podstatne viac a stihnem toho niekoľko násobne viac ako večer. Keď sa Lukáš zobudí, ideme na výlet, či na krúžok, v lete do záhrady, kúpať sa, alebo sme doma, ak sa nám nikam nechce ísť.

Máme základný plán na deň. K tomu si ráno pripíšem zopár činností, čo treba urobiť. Napríklad dať prať, vyvešať, povysávať, vytrhať burinu, zasadiť, poliať, či zbierať úrodu. A pomedzi tie hlavné činnosti dňa nejak vtesnám to, čo treba urobiť v ten deň. Možno nerobím veci úplne poriadne, ale mojím mottom je, že musia byť hotové. Mám kopec energie a tak robím aj veci šup šup, lebo tých úloh je aj veľa. Dom a záhrada vyžadujú starostlivosť. Pre nás má dom veľmi veľa výhod a k tomu patrí aj tá práca okolo toho. Nesťažujem sa koľko je okolo domu práce, rátam s tým. Veľa o tom nerozprávam, skôr to urobím. Možno aj preto sa niekomu zdá, že veľa stíham. Teraz sa napríklad veľa naťahujem, a tak popri rozprávaní sa s Peťom, či hraní kariet s deťmi sa naťahujem. Peťo si zvykol, že my dvaja v pokoji tak raňajkujeme, a cez víkend obedujeme. Inak popri rozprávaní umývam riad, varím, upratujem, či robím stojky. Mne sa nestane, že by som sedela s kávou v ruke pri telke. Nezapadá to do môjho minimalistického života. Ak to nie je zmysluplné, v mojom dennom rytme to nemá miesto. Nesťažujem sa, že má LEN 24 hodín, lebo mne je to akurát. Večer o šiestej všetci večeriame a o siedmej sú deti v posteli. Tak máme ešte večer s Peťom možnosť si povedať, čo kto zaujímavé zažil, posedieť, zasmiať sa, či byť v tichu.

Je pravda, že už máme s deťmi vyšperkovaný náš denný rytmus a sme zladení. Keď cvičím vedia, že je to môj čas a buď sa pridajú, alebo si ma nevšímajú. Ja zas viem, ako fungujú oni, že doobeda sa potrebujú vonku poriadne vyblázniť, aby sa lepšie sústredili na učenie, hru, lebo majú okysličené celé telo. Preto vtedy cvičím, či pracujem. A poobede sme zas spolu a bláznime sa. Odpozorovala som, čo im najviac vyhovuje a do toho sme zapasovali aj to, čo chcem stihnúť ja a veľmi dobre nám to takto funguje. Ja som spokojná, že mám aj čas pre seba vo forme cvičenia jógy a pilatesu. Potom mám lepšiu náladu, viac energie. Keď sme mali len Jarku nerobila som ani polovicu činností, čo robím teraz a sťažovala som sa koľko toho mám. Každopádne čím viac povinností, tým lepší menežment a ono to ide. Stačí len chcieť a asi aj vládať. Ja viem, že to stále opakujem dokola, ale za to, že toľko vládzem vďačím rastlinnej strave. Darmo by som mala plán, čo všetko chcem a potrebujem stihnúť, keby som ležala odpadnutá od únavy.