Ako to všetko stíham
Odkedy som spustila svoju stránku, viacero mamičiek sa ma pýtalo, ako to všetko stíham. Kedy stíham cvičiť, chystať recepty na stránku, robiť torty na objednávky a popri tom byť na materskej s dvomi detičkami a variť či nevariť, obrábať záhradu.
Mám také tri zásady, ktorými sa riadim:
- Mať vždy veľa energie
Alebo prečo si nepotrebujem sadnúť vyložiť nohy a piť kávu
Táto zásada je asi najdôležitejšia, lebo bez nej nefungujú tie ostatné. Potrebujem veľa energie. Chcem vládať robiť veľa nie z donútenia, ale preto, že chcem. Preto je pre mňa veľmi dôležitá strava a pozitívne myslenie. To sú asi dva kľúčové faktory. Lebo darmo by som jedla aj tú najlepšiu stravu, keby som pol dňa prefrflala, ako je toto a tamto nanič, lebo mi to nevyšlo… Čo sa podarí, super, teším sa, a čo nie? Asi to tak malo byť, nič to, podarí sa inokedy. Úprimne kedysi som bola tvrdohlavá a keď som si niečo zaumienila, tak to muselo byť, aj keby sa mala zem začať točiť naopak… Ale to ste o mne už čítali v mojom blogu (Prečo som sa musela zmeniť). Takže ráno, ako prvú činnosť okrem vody či čaju pre deti, idem nazbierať zeleninu a ovocie na šťavu. Spravím asi liter a popri hraní sa s deťmi ráno pijeme tento elixír. Už aj Peťo si všimol, že to asi naozaj je zázračný nápoj, lebo vládzem celkom statočne. Takže už chystám aj jemu do práce, ale primixujem k šťave ešte nejaké ovocie, aby to bolo sýte a tým pádom má raňajky vybavené. Keď dopijeme šťavu, nakrájam ovocie do misiek, alebo pripravím sušené ovocie, podľa toho, na čo majú deti chuť. Toto je základ, živiny v šťave, potom ovocí či len tak v nakrájanej zelenine sú alfa a omega. K tomu orechy a semená, morské riasy, superpotraviny a je nám hej.
- Sústredím sa na dôležité veci
Nerobím nič, čo ma nikam neposunie alebo mi nič nedá, to sa týka vecí, činností aj ľudí.
Je zopár činností, ktoré sú pre mňa dôležité a tie robím.
Všimla som si, že ráno, kým sa deti preberú, stihnem zopár svojich vecí, napríklad cvičenie.
Už keď majú plné bruchá od čaju a šťavy a pred sebou misky s ovocím, tak takých 20 minút sa to dá. Zo začiatku som si to predstavovala tak, že deti sedia a čítajú si, ja si pustím hudbu, zapálim sviečku… ale nie nie, je to úplne inak! Moje cvičenie je veľmi zaujímavé a podložku, na ktorej cvičím, zrazu každý bytostne potrebuje. Takže popri skackaní či posilňovaní presviedčam deti, alebo sa tlačíme všetci traja na karimatke a cvičia so mnou.
V podstate som si zvykla už aj na to, že akurát keď cvičím, jeden potrebuje kakať, nájsť hračku alebo niečo preniesť z bodu A do bodu B… Ale lepšie aj takéto rozkúskované cvičenie ako žiadne. Občas chodím cez týždeň behať hneď po zobudení, medzitým sa Peťo stihne vychystať do práce.
Ak mám nejakú objednávku na tortu, robím ju skoro ráno. Už v tom mám celkom dobrý systém, čiže to ide pomerne rýchlo. Poobede už deti väčšinou vyžadujú, aby som sa venovala len im, takže také práce, ktoré vyslovene chcem a potrebujem stihnúť, musím robiť ráno.
V rámci hry s deťmi odpovedám na e-maily, riešim objednávky, administratívne práce, pri ktorých sa nepotrebujem až tak sústrediť a ktoré netrvajú dlho, a zároveň sa dokážem venovať aj deťom. Vďaka tomu mi veľa práce odpadne a cez obed, keď deti spia, alebo večer, píšem blogy, vymýšľam recepty, čiže také aktivity, pri ktorých sa už potrebujem viac sústrediť a nie každých 30 sekúnd odbiehať. Televízor nepozeráme, odkedy spolu bývame sme telku ani nemali, občas si však pozrieme film. V priemere pozeráme tak jeden film za týždeň či dva. Nepotrebujeme sa dostávať tak často do inej reality, sme spokojní aj v tejto :).
Čo sa týka domácich prác, to je niečo, čo je nutnosť, ak sa nechceme váľať v špine. Aby sme si to čo najviac spríjemnili, tak tieto práce robíme s deťmi spolu. Utieranie prachu, vysávanie, vešanie bielizne, už aj umývanie riadu ich začalo baviť… Niekedy to však už nebaví mňa… lebo ich to baví naozaj dlho – tečie voda, jedna miska, fíha, tá je ale krásna, tú oplachuje každý 20-krát. Potom jéj, aká lyžica, poďme aj tú poriadne umyť, a ja tam len tak stojím, lebo potopu doma nechceme, čiže jemne sa snažím regulovať, aby sa ozaj umývalo v dreze a nie inde. Ostatné domáce práce sú super. Keď vyhlásim, že idem utierať prach, beriem ďalšie dve handričky a čistíme spolu. Deti to síce po 5 minútach prestane baviť a s handričkami si vymyslia inú zábavu, ale ja aspoň môžem v pokoji utrieť všade prach.
To isté je aj s vysávaním. Najprv vysáva Jarka, potom drží tyč Ondrej a nakoniec sa k tomu dostanem ja. Keď takto so mnou začnú upratovať, akoby si splnili úlohu, alebo ako to nazvať, a potom sa potrebujú zas vybehať či pohrať chvíľu sami. Zo začiatku som chcela robiť všetko sama, že to bude rýchlejšie, ale potom som si povedala, že kedy zas potom bude vhodný čas, aby mi pomáhali? Potom už budú zvyknutí, že to robím len ja a ťažko im vysvetlím, že teraz už ste veľkí, už môžete. Veď som ich od mala odháňala, že teraz upratujem ja. Takto, keď sa niečo vysype, sami to pozbierajú, či utrú. Áno, trvá to dlhšie, ale my sa nikam neponáhľame. Takže takto to celkom ide aj s upratovaním. Nerobíme všetko v jeden deň, ale raz vysávame, iný deň perieme, aby nás domáce práce neprevalcovali a aby sme my zase udržali na uzde neporiadok. Darí sa nám to vždy? Rozhodne nie. Prekáža nám to? Rozhodne nie. Nie je to tá najdôležitejšia vec na svete.
- Plán
Každý deň si dám nejaké úlohy, aby som sa posunula ďalej
Niekedy si úlohy zapíšem, inokedy mám len v hlave, čo potrebujem stihnúť doma, v záhrade, v rámci práce… Podľa denného režimu detí už viem, kedy si asi môžem dovoliť niečo porobiť a kedy chcú deti viac pozornosti. Podľa toho sa aj riadim. Keď sa prispôsobím deťom, do toho sa zmestia aj moje činnosti a všetci sme spokojní, ako napríklad zbieranie buriny na raňajšiu šťavu.
Samozrejme, nie vždy to je takéto ideálne. Niekedy nemám vôbec chuť niečo robiť pre domácnosť či v záhrade, tak sa celý deň len venujem deťom, vymyslíme si výlet, ideme niekoho pozrieť, spolu nakúpiť alebo sa poprechádzať. Keď vymyslím výletový plán, tak si presne povieme, čo budeme robiť, kedy sa zobudíme, oblečieme atď. Majú to radi, naháňajú ma, aby sme náš plán dodržali. Keď máme bežný deň doma, aj tak si robíme aký taký harmonogram, čo kedy budeme robiť, aby sme ho mohli dodržať a porušiť, ako sa nám zachce :).
