Mám rada pohyb a tak mi pripadalo normálne cvičiť aj počas tehotenstva. Čakať dieťa nie je choroba, je to celkom prirodzená vec, tak nevidím dôvod, aby som sa na 9 mesiacov vzdala niečoho, čo patrí k mojim základným potrebám. Nelákala ma predstava, že po pôrode skončím s 10 kilami navyše a mľandravým telom. Moje plány sa však trochu zmenili, kedže 2. a 3. mesiac mi bolo dosť zle a žiaden pohyb neprichádzal do úvahy. No a dva mesiace sa ani nepohnúť je pre mňa sa vrátiť na bod nula. Odvykla som si od pohybu a už sa mi vôbec nechcelo začať. Rozhodla som sa ignorovať moje výhovorky a jednoducho si na ten bicykel sadnem.

Vedela som, čo ma čaká. Opäť si vybudovať návyk. Uf, to je to najťažšie, potom to už ide samo. Prvý mesiac bol čistá katastrofa. Normálne som si musela dávať budík na určitú hodinu, aby som nezabudla v ten deň cvičiť. Začínala som pilatesom, ľahkými cvičeniami a postupne, keď som sa trochu opäť dostala do stereotypu, že cvičím, som s cvičením pritvrdila. Začala som trénovať na stacionárnom bycikli. Predtým som chodievala behať, ale to sa mi s bruchom nedá. Najprv 15 minút, potom 5 km, slimačie tempo mi neprekážalo, bola som spokojná, že sa poriadne spotím a cítim svaly, že som sa hýbala.

Teraz v 8. mesiaci moje cvičenie vyzerá asi takto, takmer denne 6 km na stacionárnom bicykli v svižnom tempe. A potom ešte nejaké kliky alebo drepy. A sem tam to prestriedam pilatesom na chrbát, aby ma nebolel, kedže mám doma dve ďalšie deti, čo sa neskutočne radi nosia…

Mnohí sa ma pýtali, či to nie je nebezpečné, kardio v tehotenstve, že sa telo príliš prehreje. A čo v tých 35 stupňových tropických dňoch, veď to sme sa prehrievali všetci. Navyše som na pohyb zvyknutá, takže pre moje telo to nebolo žiadne prekvapenie, určite by som však nezačínala s takýmto pohybom počas tehotenstva, keby som naň nebola zvyknutá. Ale ja mám kopec energie, takže pre mňa je nutnosť si ju niekde vybiť a šport je pre mňa ideálna voľba.

A potom sa cítim tak dobre a mám hneď lepšiu náladu. Niekedy je to náročnejšie na organizáciu, ale deti vedia, že to je 20 minút, kedy za nimi neposkakujem. Prípadne, to niekedy musím skĺbiť s výrobou raw tort, takže niekedy z postele rovno idem cvičiť. Najlepšie sa mi cvičí ráno, potom už na to nemusím myslieť a som vybláznená. A endorfíny sú naj!