Po jarnej hladovke som vedela, že si na jeseň chcem dať ešte jednu (prečo sa dočítaš tu) . Vtedy sa zas čistia iné orgány (na jar pečeň a žlčník a na jeseň pľúca a hrubé črevo).
Tu som na to šla inak. Po jarnej hladovke som si raz do týždňa dávala 1 dňovú hladovku. Čistá voda, alebo nesladený bylinkový čaj. Čiže medzi jarnou a jesennou hladovkou som mala približne 20 jednodňových hladoviek. Niekedy som vynechala, boli sme na dovolenke, alebo keď som vyslovene cítila, že tento týždeň nie.
Teraz bol môj plán bol 5, 7, alebo 10 dní, ako si telo povie. Ideálne po acidotickú krízu. V literatúre sa píše, že po prvej hladovke, už ďalšie hladovky nastupuje acidotická kríza (čo to je píšem tu) skôr, medzi 3.-5. dňom, vrcholí na 5. deň. Pri prvej hladovke je to medzi 6.-10.dňom, vrcholí na 10. deň, čo som aj zažila. Nešla som lámať rekordy, ani si škodiť, šla som na túto druhú hladovku s vedomím, že keď bude mať telo dosť, ukončím ju. Bolo tam obrovské lákadlo, psychická úľava, prečítaj si o tom tu. Také niečo sa mi ešte nestalo, Malachov o tom píše ako o uvoľnení psychocysty (informačno-energetické korene), to nie je žiadne woodoo, hladovky používali Grécki filozofi na zvýšenie duševného povedomia, používali sa na liečenie depresie, schizofrénie… A tak som začala. Keďže moja strava je čisto rastlinná a nízkotučná, nijak som si ju nemusela posledné dni pred hladovkou upravovať.

1. deň

Mali sme lietačky, ale viem, že prvý deň hladovky už veľmi dobre fungujem aj bez jedla, takže mi to vôbec neprekážalo. Pila som vodu alebo teplý nesladený bylinkový čaj, zázvorový ma parádne zahrial. Mala som svalovicu z predošlého dňa, takže som si dala pauzu s cvičením. Bola som vyvenčiť aj Huga na bicykli, proste úplne bežný deň.

2. deň.

Od rána som cítila dutiny, bolela ma z toho predná časť hlavy. Keď bolí hlava, najlepší liek pre mňa je, spať. Čo najviac som oddychovala, hoci energiu som mala. Nebolo to ako pri prvej hladovke, že som sa plazila ako korytnačka a výkon bol vôbec len ísť na záchod. Klystír sa mi ešte v tento deň robiť nechcelo, navyše som mala akurát začiatok mesačného cyklu, takže to sa mi dokopy, že vôbec nechcelo riešiť.

3. deň

Noc bola hrozná, mala som upchatý nos, nádchu a dutiny sa len stupňovali, plus povlak na jazyku. Vonku teplo a ja v čiapke. Sused, okolo ktorého chodím venčiť Huga, si musel myslieť, on v tričku a ja na hlave zimnú čiapku. No ale na poli fúka a chlad na zapálené dutiny je šialená bolesť. Ubúdalo mi energie, točila sa mi aj miestami hlava. V tento deň som oddychovala, kedy sa len dalo. Bola som poticho, deti sa čudovali, že na všetko hmkám. Šla mi prasknúť hlava. Nevládala som na nič pozerať, ani do žiadneho mobilného zariadenia, počúvať audioknihy, ideálne bolo ticho a zatvorené oči. Peťo prišiel skôr z práce, aby Jarku odviezol na tanec, čo mi dobre padlo, lebo šoférovať 15 km som ozaj nevládala. Stačilo mi odviezť Ondreja na futbal, čo máme takmer za rohom, aj to sa chaloši sťažovali, že sa vlečiem ako slimák. Všetky tri dni som chodila spať s deťmi, pekne o 19:00. Viem, že organizmus sa najviac lieči v spánku, a preto som oddychovala, čo to šlo. Zaujímavé bolo, že mi nebola nejak zima. Mala som ponožky a dlhý rukáv a tak bolo mi príjemne. Nemala som ľadové ruky, nohy, ako si pamätám pri prvej hladovke, čo bolo dosť nepríjemné, lebo som sa nevedela zohriať, len niekedy prišli náhle návaly tepla. Teraz sa mi to nedialo. Napriek tomu, že ma dutiny dosť trápili, nebola som vyslovene slabá, že zdvihnúť ruku som nevládala (ako na jar), netrápilo ma pálenie žáhy. Ani som nemala hrozné psychické stavy, ako prvé 3 dni na jar. Bola som nachystaná, čo ma prekvapí, ale psychika úplne v pohode.

4.deň

Ráno som sa zobudila v úplne inom tele. Totálne zdravom. Dutiny prešli lusknutím prsta, nebolela ma hlava, vstala som čerstvá ako rybička a plná energie. Spravila som si klystír, konečne som to stihla medzi 5:00-7:00 ráno ako sa má, vtedy sú hodiny hrubého čreva a to je ten čas na jeho očistu. Aj preto by sme mali skoro ráno vstávať, lebo vtedy je aktívne hrubé črevo a je to najlepší čas sa vyprázdniť. Od samej radosti som si dala rovno jogu. Nechcelo sa mi tomu nejak veriť, veď si pamätám, že mi skôr energie ubúdalo a ja som zrazu úplne vládala. Robila som v záhrade, cvičila som na klavíri. Nemala som svojich 100% energie ako obvykle, cvičiť som nevládala. Hlad žiadny, ten prešiel na druhý deň, to už poznám z mojich 36-42 hodinových hladoviek. Na prvý deň, okolo obeda, mi chvíľu dosť škvŕka v žalúdku a potom to jednoducho prejde. Celkovo som aj dosť pila, vôbec som sa nemusela do tekutín nútiť, čo pri jarnej hladovke nebolo. Tam som musela mať v ruke vodu, aby som si dala glg vody. Dnes už bol jazyk bez povlaku, ani v ústach necítim acetón ako naposledy, ale umývam ústnu dutinu aj tak 4krát za deň, aby som mala svieži dych, hoci sa nik nesťažuje. Pamätám sa ako pri prvej hladovke Peťo komentoval, že teda riadne to cítiť okolo mňa. No veď cez kožu sa toho dosť vyplavuje, tak som sa nečudovala, po 20 rokoch riadna hladovka, malo čo ísť von. Takisto som teraz nezpozorovala žiadne plytké dýchanie, tachykardiu, ale normálne som mohla hlboko dýchať.

No potom nastal zlom. Podvečer som začala byť veľmi hladná. Reku, zapijem to. Dala som si teplý zázvorový čaj, potom vodu. Nič. Idem spať. Lenže ja som od hladu nevedela zaspať! Na chrbte som nevedela ležať, ešte viac mi tak škvŕkalo v žalúdku. Tak som takto so sebou hodinu bojovala. Veď, spi! Ale taký hlad som ešte nezažila, to sa ozaj nedalo vydržať. Poznám hlad z tých 40 hodinových hladoviek, ale toto bolo niečo niekoľko násobne silnejšie. A len sa to stupňovalo. No, nič to. Toto je znamenie. Končím s hladovkou. Keďže som rátala, že minimálne ešte deň potiahnem, nemali sme doma žiadne pomaranče na šťavu. Našla som jeden vysušený citrón, tak som ho vytlačila, s teplou vodou a medom som ho takmer exla. Celá spokojná som si šla ľahnúť, veď bolo skoro 11 hodín večer! Ja zvyčajne už 2 hodiny dávno spím! Po 15 minútach znova. Vlčí hlad, tak ma skrúcalo, pretáčala som sa, hľadala som polohu na spanie, kde je hlad najmenej cítiť, ale nepomáhalo ani to. Rozmýšľala som. Do 3 dní možno hladovku ukončiť vlastne čímkoľvek rastlinným ako ovocie, zelenina, lebo trávenie nie je úplne vypnuté. Ak trvá hladovka 4-8 dní, ideálne je 2 dni piť riedené šťavy, až potom si dať ovocie, či varenú zeleninu.
Vedela som, že máme jablká, ale o polnoci odšťavovať sa mi nechcelo, respektíve som nikoho nechcela budiť. Tak si hovorím, nič to. Keď mám takýto hlad, znamená to, že trávenie funguje a dala som si jeden banán. A zaspala som! Žiadne žalúdočné kŕče, čo znamená, že som nič neprepískla, inak by sa telo ozvalo, že toto ešte sem nemalo ísť.

Prechod na tuhú stravu

Zobudila som sa plná energie, dala som si riedenú jablkovú šťavu a keď mi vytrávila, ovocný pohár, jablko, banán, figy.
V tento deň som nejedla nič komplikované, dusenú zeleninu, obilninu, alebo ovocie.
Nasledujúci deň si už dám moju kašu, akurát bez tahini, dva dni po pôste sa neodporúča jesť tuk, lebo ešte žalúdok nevie dobre tuk stráviť, len by mu to poškodilo (vlastne ani po jednodňovom pôste nie je dobré máť prvé jedlo s tukom).

V noci som mala akurát dva veľmi zvláštne sny, podľa Malachovej knihy, Dokonalá očista, to môže znamenať, že sa niečo aj v rovine vedomia uvoľnilo a odišli nejaké psychocysty, neviem. Nemám to extra naštudované (ak niekto o tom niečo viete, napíšte mi, budem rada). Alebo len to bolo to, že som jedla, na čo môj organizmus vôbec nie je zvyknutý. :)
Každopádne mám veľmi dobrý pocit z tejto hladovky, ukončila som ju nie kedy rozum chcel, ale ako som ozaj cítila. Vôbec mi neprekáža, že som nepotiahla ani do tých 5 dní. Teraz to jednoducho malo byť takto. Chcela som si prečistiť organizmus a jemu stačilo toľko.
Nekončila som, keď mi bolo zle, ale v tom najlepšom. Či to bolo po acidotickú krízu, alebo nie, neviem. Možno som si vrámci tých jedňodnoviek dosť vyčistila organizmus a tak prišla na 4. deň. Netuším.

Každopádne, ak vás to inšpirovalo a chcete začať s hladovkami, ideálne je začať s 12 hodinovým nejedením raz za týždeň (ak s tým má niekto problém tak citrónová voda s medom a postupne prejsť na čistú vodu), potom predĺžiť na 24 a časom na 36 hodín. A keď ich je niekoľko po sebe, potom si dať niečo dlhšie (3 dňové, dlhšie sa odporúčajú pod lekárskym dozorom), ak to tak niekto cíti.
Myslím si, že keby som si pred mojou 10 dňovou hladovkou dala niekoľko mesiacov takéto jedňodňovky, ako som mala teraz pred touto 4 dňovou, priebeh by bol oveľa lepší.

Teraz si dám na nejaký čas s dlhými hladovkami pokoj. Uvidím, ako to budem cítiť. Ale presvedčila som sa, že tie 36 hodinovky majú veľký zmysel a tie sú jednoduché, netreba na ne špeci podmienky (ako klystír, voľno a oddychovať), hoci zo začiatku nie sú ľahké. Stačí si deň pred hladovkou dať ako posledné rastlinné jedlo bez tukov a hladovku ukončiť takisto rastlinným jedlom (a v tom pokračovať pre plnohodnotné zdravie:)) a keď má človek takýchto 20-30 dní v roku (lebo nie každý týždeň sa podarí), tak to urobí svoje.

Ako píše dr. Vilma Partyková vo svojej knihe Hladovanie pre zdravie:
Lepšie krátke hladovky s dodržaním všetkých princípov, ako dlhšia s ich nedodržaním. Do 3 dní môže hladovať bez problémov takmer každý, nedochádza v organizme k podstatným zmenám.