Blížia sa Vianoce a tak som sa rozhodla napísať, ako to u nás je s darčekmi. A nielen na Vianoce, ale na všetky sviatky.

Veľmi rada som dostávala darčeky – na narodeniny, na meniny, na Vianoce. Peťo mi vždy dokázal vymyslieť niečo také úžasné, že už som nechápala, kde stále berie tie nápady, ako ma prekvapiť. Pre mňa však bolo vymýšľanie darov pre Peťa poriadna fuška. Peťo sa síce snažil vždy tváriť, že sa mu darček páči, ale keď dostal látkové vreckovky (naozaj som si myslela, že ich chce), tak som pochopila, že som sa ale vôbec netrafila… (dodnes si neviem spomenúť, prečo som mu ich vlastne kúpila).

Už ani neviem, kde sme to čítali, možno o tom písal Leo Babauta. A  začali sme premýšľať, prečo akurát v daný dátum treba vymyslieť niečo, čo sa bude prijímateľovi páčiť, aby to nešlo rovno po návšteve do koša a neboli to len vyhodené peniaze.

A tak sme si s Peťom povedali, že začneme od seba. Dary si kupujeme pre potešenie, nie je to nutnosť a navyše ušetríme. Veci sa nám len kopia, bývanie máme malé, tak to prišlo v najvhodnejší čas. Veď keď niečo potrebujeme, tak si to rovno kúpime a nemusíme čakať na nejaký sviatok. Navyše je to pre nás len niečo materiálne, pre nás sú dôležité iné hodnoty. A rovnako sme to začali robiť aj u detí. Podľa mňa sa deti nerodia s tým, že chcú dostávať darčeky, tento zvyk u nich vybudujeme.

Naši dvaja na narodeniny dostanú torty so sviečkami, na Vianoce dostanú niečo drobné, lebo vedia, že pod stromčekom sú darčeky. Takže niečo maličké si tam vždy nájdu. Keďže im hračiek kupujeme naozaj málo, tak keď sme niekde a povedia, že niečo potrebujú, tak im to kúpime. Myslím si, že keď deti zahltíme 30 darmi, nevedia s čím sa hrať skôr a ani si to nevážia. Príklad: Dostala som päť kamiónov, tak je jedno, či jeden rovno niekde rozbijem, mám predsa ďalšie štyri. Ale keď dostanem len jeden, ak ho rozbijem, nebudem mať nič. Zdá sa mi, že naši malí sa dokážu tešiť z maličkostí a to sa mi veľmi páči.

Princíp je v nevyhadzovaní peňazí za nepotrebné veci a nasilu vymyslené dary.

Pre nás sú to len veci. Tým nechcem povedať, že si veci nevážim, práve naopak…

Takto bez darov fungujeme s Peťom už tretie Vianoce. Úprimne, padol mi kameň zo srdca, lebo nemusím dva mesiace vymýšľať, čo by ho potešilo. Viac sa tešíme z atmosféry Vianoc či iných sviatkov, je to také oslobodenie. Zistili sme, že toho k životu veľa nepotrebujeme. Nepotrebujem päť svetrov a štvoro párov topánok a čo ja viem čo ešte. Som spokojnejšia s menším množstvom vecí. Myslím to tak celkovo. Kedysi som bola veľmi upätá na hmotné veci, ale podarilo sa mi oslobodiť sa od toho a je to pre mňa riadna úľava. Najprv som si myslela, aké to bude hrozné – Vianoce, narodeniny bez darčeka od Peťa, ale keďže sme sa na tom dohodli, vôbec mi to neprekážalo.

Začala som sa tešiť z úplne iných vecí. Aby mi Peťo dokázal, že ma ľúbi, na to mi nemusí kupovať šperky, kvety, autá ani domy.

Lásku, pozornosť a radosť, si dávame najavo inak, nie cez materiálne dary.