Prvý polrok povinnej školskej dochádzky na domácom vzdelávaní za nami a tak sme dostali termín na preskúšanie. Posledné dni pred polrokom som sa snažila Jarku motivovať, nech trochu vypíše aj písanky s písaným písmom, i keď už nie je povinné. To ani jedného z našich dvoch pisárov nebavilo. Jarka sa nechala ukecať, i keď nerozumela načo píše jedno písmeno asi tridsaťkrát. To som jej ani ja nevedela veľmi odôvodniť. Či ho napíše päťkrát a či sto, nebol v tom krasopise extra rozdiel. A tak som ich ani nenútila robiť niečo čo ich nebaví. Len som chcela, aby sme mali čo ukázať komisii, tak som sem tam nadhodila, že si aspoň rozpíše ruku. Na čo mi ona povedala, že kreslí stále a tak si ju takisto uvoľňuje. Pravda. Ako teda vyzeralo naše vzdelávanie?

Čítali sme všetko, čo sa nám zdalo logické. Nápisy na potravinách, nadpisy na knihách, štítky v obchodoch, jednoducho to, čo sa nám aj každodennom živote zíde. Keď sme vykladali nákup, čítali nápisy na obaloch a podávali podľa toho, čo som ich poprosila. Zábava a učenie zároveň. Ja som nestrácala čas pri čítaní šlabikáru a poodkladali sme takto nákup a oni čítali. Keď púšťame v aute pesničky, tak čítajú názov každej, ktorá akurát hrá. Nič dlhé, vždy len pár minút, kým sa im chcelo. Píšem im, lebo Ondrej sa pridal k Jarke. Má síce len 5 rokov, ale baví ho to tiež a tak sa naučil čítať aj on. Príde nám nejaký leták do schránky a čítajú, na čo je aká akcia. Vidia obrázok, pod ním nápis a lúštia čo to tam je. Alebo mi príde správa od kamošky, kedy sa stretávame na ulici, a tak čítajú, čo píše. Jednoducho som ponúkala čítanie kade tade v rámci celého dňa, aby to nevnímali ako niečo čo musia, ale niečo, čo sa prirodzene a nenásilne naučia.

Písanie sme takisto nejak išli po našom. Keď sme šli do obchodu, písali obaja zoznamy potravín, čo potrebujeme nakúpiť. Písali vianočné pohľadnice, alebo to, čo sa im chcelo. Nešli sme podľa písmeniek. Videli ako sa píšu tlačené a tak písali, čo chceli aj keď niekedy si vymysleli ťažké slová, ale diktovala som im písmeno po písmenku a nejak to šlo. A tak sme vlastne mali aj diktáty. Tiež v rámci potrebných činností sme si vybavili niečo do školy. Super, odsýpalo nám to, ani sme nevedeli ako.

Počítanie ich bavilo nielen ako rátanie banánov, jabĺk, balení ovsených vločiek, či obilniny, ale aj tak v zošitoch. Nakreslila som im príklad vo forme jabĺk na sčítanie a neskôr na odčítanie a oni rátali. Pod nakreslené jablká napísali číslicu, zrátali, rovná sa a potom napísali výsledok. Mali dni, že ani nechceli ísť spať, kým nedorátajú celú stranu. Ondrej samozrejme takisto aj počítanie trénoval s Jarkou a tak máme vlastne všetko dvojmo.

Posledný predmet v prvej triede je prvouka . Ani tu sme sa učebnicou vôbec neriadili. Nejak som sa spoľahla na to, že keď ich niečo zaujíma, tak si o tom niečo prečítame. Takto ich v zime zaujala voda, sneh, ľad a mali sme tak zábavu na pár dní, kým sme vymenovali skupenstvá všetkého čo je okolo nás. Alebo keď pršalo, tak sme zisťovali, ako funguje kolobeh vody. Keď sa blýskalo, študovali sme ako vzniká blesk a hrom. Mesiac ich fascinuje už dlho a tak postupne stále obavujeme viac a viac z našej slnečnej sústavy. Ide to nejak prirodzene. Podrobnejšie sa dočítate ako to u nás prebieha v praxi tu.

A tak prišiel deň skúšok. Veľký deň plný očakávaní, ako to bude celé prebiehať.

V škole sme mali byť o 8:40 a tak sme vedeli, že z domu musíme vyraziť o 6:30, aby sme mali rezervu a v pohodičke všetko stihli.

Keďže sme išli skoro spať, ako každý večer, od radosti sme všetci vstali pred piatou. Nám zaspatie nejak nehrozí, u nás bežne vstávame medzi piatou a šiestou. Nachystali sme raňajky do auta, zobrali sme všetko, čo deti nakreslili, písali a počítali a vyrazili sme.

Lukáš v aute zaspal tesne pred príchodom do našej kmeňovej školy a tak Peťo s ním ostal v aute a my traja sme šli na preskúšanie. Ondrej sa pridal tiež, veď aj on pracoval celý polrok a tak bol zvedavý, ako to bude prebiehať.

Prišli sme do školy, kde nás nasmeroval nápis a tam ticho, nikde nikoho. Prišli sme k prvej triede a hovorím deťom: „Počujete pani učiteľku za dverami? Takto sa učí v škole, práve deťom niečo vysvetľuje. Poď, zdvihnem ťa a pozri sa cez to horné okienko, čo je nad dverami.“ A tak som zdvihla Ondreja a potom Jarku a obidvaja mi hovoria, že deti nevideli. Hm, zvláštne. A zrazu sa otvoria dvere a náš milý pán riaditeľ nás víta, že super ako ste trafili. Podali sme si ruky a rovno nás zavolali do triedy.

Prehodili sme pár slov a posadil nás k pani učiteľke. Prebiehalo to presne tak, ako nám pán riaditeľ spomínal, vlastne ešte lepšie. Všetci boli usmiati, vládla tam pokojná atmosféra. Jarka porozprávala aké boli Vianoce. Potom sme vybrali, na čom sme doma pracovali. Jarka náramne spolupracovala, vlastne ma to ani veľmi neprekvapilo, lebo Jarka je veľmi spoločenská a komunikatívna. Pri každom zošite vysvetľovala, čo sme robili. Prešli sme takto každý jeden predmet. Mali sme so sebou aj šlabikár, tak Jarka aj niečo prečítala. Ondrej sa chcel tiež predviesť, že aj on vie čítať, aby vedeli, že aj on pracoval celý polrok. Tým sme pani učiteľku celkom pobavili, lebo nečakala, že bude až tak dobre čítať. Ale Ojko je makač, keď ho niečo baví, tak číta všetko a všade, aj na záchode, každý deň. Sem tam sme si robili srandu, že on by mal ísť na skúšky, ako sa pripravuje.

Potom sme vybrali matematiku, ukázali sme sčítavanie, odčítavanie, Jarka mala chuť aj rátať, tak som jej napísala príklad. A to mi doma večer predtým tvrdila, že sa jej nebude chcieť nič hovoriť, aby som to za ňu povedala ja. To mi spomínal aj pár riaditeľ, že sa to môže stať, tak nech zoberiem všetky materiály z domu, lebo veď ani dospelým sa nie vždy chce. Aby sme tých prváčikov teda veľmi nestresovali. Tým, že tam bola taká uvoľnená atmosféra, Jarka sa osmelila a išla ako raketa.

Na záver sa nás ešte spýtali na angličtinu, ale to máme tiež nejak automaticky doma. Pár dní v týždni sa s nimi rozprávame niekoľko hodín len po anglicky a rozprávky pozerajú len v origináli. A tak aj to máme odfajknuté.

Celé preskúšanie trvalo asi pol hodinu. Rozlúčili sme sa, ešte sme na záver prehodili s riaditeľom nejaké organizačné pokyny a vyrazili sme na cestu domov. Takto by sa to aj mne páčilo ako dieťaťu. Všetci usmiati, trvalo to tak krátko, že sa ani nik nestihol nudiť a už sme aj šli.

Čo nám zabralo ale najviac času bolo niečo úplne iné. Nečakane totiž napadol sneh a naokolo Kremnice sú nádherné kopce. A tak sme pár minút po skúškach hľadali vhodné miesto na sánkovačku. Keď sme našli taký parádny kopec, hodinu sme tam lietali ako šarkany a spúšťali sa. Svietilo slnko, bolo trochu pod nulou, perfektne sa to šmýkalo, no úplne selanky.

Vysánkovali sme sa a keď sme boli totálne mokrí nasadli sme do auta a vyrazili sme. Mysleli sme si, že okolo obeda budeme doma. Ale už keď sme sa zdržali, tak sme sa ešte rozhodli, že v rámci socializácie prepadneme našich veľmi dobrých kamarátov, ktorých máme po ceste domov. Ten skúškový deň bol veľmi príjemný. Celodenný výlet s ďalšími dvomi parádnymi zastaveniami. Cestou v aute zaspali všetky tri kusy. Prišli sme domov neskoro popoludní a Jarka vyspatá do ružova si sadla rovno za stôl, že musí pracovať, lebo čoskoro budú ďalšie skúšky a potrebuje sa nachystať.

Rastlinná strava je niečo, čo nás všetkých poháňa, aby sme sa vedeli aj dobre sústrediť na prácu. Ak potrebujete s týmto trochu poradiť, práve sme sputili on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!