Nikdy nemám ideálne podmienky. Vždy je niečo, čo nie je tak, ako si predstavujem. Najradšej by som cvičila ráno jogu🧘🏼‍♂️pri meditačnej hudbe🎼 v absolútnom tichu s vôňou esenciálnych olejov.
Keďže máme dvoch domácich školákov 👩🏼👦🏻a jedného neškôlkara👶🏼, táto idylka mi ráno nehrozí ani náhodou., Lukáš vstáva o 5:00 a kým spravím čaj a raňajky, sú hore všetci traja. Už je u nás riadny hluk, rozprávajú sa zážitky z predošlého dňa, sny, bláznia sa a podobne.
Takže som si moje ideálne podmienky musela jemne zmeniť. Esenciálne oleje ostali, no namiesto meditačnej hudby mám pustenú audio knihu, nech sa vzdelávam, keďže nie je ticho. 👍
Nedávno si Lukáš zo mňa spravil preliezačku, hoci si ma donedávna nevšímal a mohla som nerušene cvičiť. 🤷‍♀️Teraz sa mi šmýka po nohách, vylieza na chrbát a má z toho veľkú srandu. No budem ho odháňať? O chvíľu ho to prejde, tak mám teraz zvýšené nároky na rovnováhu a väčšiu záťaž. Veď to je vlastne plus.💪
Beriem skutočnosť aká je a kľučkujem, aby som si tam našla to, s čím viem robiť to, čo chcem. Ak by som čakala na ideálne podmienky, nikam by som sa za neposunula.

Najprv sa dalo vyhovoriť na prácu. Veď tam je človek zavretý od rána do noci, tak kedy si má čas nájsť na zdravý životný štýl, ako cvičenie a zdravé jedenie, vzdelávanie a podobne. Potom sa môžem vyhovoriť na deti. Veď ich mám 24 hodín denne na starosť. Skrátka, výhovorka sa dá vždy nájsť. Vždy. Nie je niečo, na čo by sme sa nevedeli vyhovoriť. To je to najjednoduchšie. Oveľa náročnejšie, je ich nehľadať, ale sústrediť sa na riešenia, možnosti, ako spraviť. A prečo robiť náročnejšie, keď sa dá ísť tou ľahšou cestou výhovoriek? Lebo by sme so sebou nič neurobili.

Ideálne podmienky jednoducho neexistujú. Život nám vždy prinesie niečo do cesty, aby nám to trošku okorenil. Otázka je, či to zoberieme ako výzvu, s ktorou sa popasujeme, alebo ako konečný stav. Rozhodutie je len a len na nás. Takisto aj dôsledky, s ktorými budeme žiť. Otázka je, aký život chceme žiť.❤️🤪