O chvíľu to spolu odštartujeme, tak neváhajte a aj vy sa ku nám pripojte! O čom hovoríme? Predsa o našom novučičkom online kurze: 21-dňová zmena. Spolu to ide ľahšie, lebo my radi jeme, a vy? Priznám sa, takýto kurz som hľadala pred rokmi, keď som nevedela čo ako s čím jesť, respektíve prečo to jesť a podobne. Chcela som zmeniť stravu, ale šalát z čínskej kapusty a tofu ma teda neočaril. Ako čínsku kapustu ľúbim, ale nie vo fádnom šaláte. A tak ideme spustiť tento kurz, ktorý vás poriadne ohúri! Teda dúfame! Budeme vás sprevádzať na každom kroku s kompleť menu na 21 dní! Čo vy na to? Dobre teda a čo tá láska k jedlu? Tej sa tu nabažíte až až!

K jedlu máme romantický vzťah. Asi preto, aby sme prežili. Musíme mať radi jedlo. Aj my ľúbime jedlo. Ak mi niekto chcel kedysi zobrať určité jedlá, čo som milovala, bola som ako zúrivý pes. Boli to jedlá ako vyprážaný syr s hranolčekmi, bryndzové halušky so slaninou, či čokoláda. Potom som našla svoje PREČO a postupne som sa ich vzdala dobrovoľne.

Peťo žil s nami v jednej domácnosti desať rokov a stále jedol mäso. Až keď našiel on svoje prečo, prešiel na rastlinnú stravu. Kedysi sa mi to nezmestilo do hlavy, ako je možné, že ľudia reagujú tak, akoby som na nich útočila, veď im len chcem povedať, čo a ako.

Nedávno som počula jeden rozhovor, kde presne toto rozoberali, ako pochopiť ľudí. Páčili sa mi tie dôvody, že je to taký tanec, kde treba nájsť to, na čom sa zhodneme a ladíme, inak si šliapeme na nohy. Lebo jedlo je láska. A samozrejme, niet divu, že sa cítia, že na nich útočíme, veď im hovoríme, že tá ich láska je zlá. Môžem si dovoliť takto na niekoho útočiť? Nie!

Bola som presne taká istá! Nebola som na rastlinnej strave od narodenia, aj ja som veselo jedla tlačenku, slaninu, kopy syra. A tak som sa po čase upokojila, prestala som na ľudí útočiť, poúčať vždy, keď som mala príležitosť. Nechala som to tak. Aj ja som mala svoju cestu, trvalo mi to 16 rokov, kým som sa stala vegetariánkou. A tak som pochopila, že tú cestu máme každý inú. Niekto tú lásku možno nepustí nikdy, lebo je príliš silná. Je to jeho voľba. Niekto si pozrie nejaký dokument o tom, ako chovanie zvierat ničí našu planétu a prehodnotí túto svoju lásku. Je to ako s cigaretami, ak nájdeme niečo iné, tých 20 kamošiek v krabičke od cigariet prestaneme potrebovať. Ale nemôžem niekoho nútiť, aby niečo nielen neľúbil, ale dokonca mu to zhnusím. Preto nemáme problém sedieť za jedným stolom s ľuďmi, kde sú okrem nášho vegánskeho šalátu vyložené rezne, či losos. Možno okrem toho pachu, priznám sa, nevonia mi to, ale inak nie.

Čo som sa naučila je, že sa snažíme hľadať to, čo nás s ľuďmi spája. Je to každého osobná vec, čo si dáva trikrát denne do úst. Jediné čo môžem urobiť je, ísť príkladom. Nerobíme nikomu prednášky, ak sa nás s Peťom vyslovene niekto neopýta. Nezačíname s Peťom rozhovory, že za tento rezeň položila jedna kravička svoj život. To vysvetľujem našim deťom, aby vedeli, že rezeň nerastie na strome, ale ako naberie tú formu akú má. Lebo ja som to ako dieťa nevedela. Chceme, aby naše deti vedeli odkiaľ je jedlo, čo je na stole. Ale za nikoho iného zodpovední nie sme. A tak rešpektujeme každého lásku, či je povznášajúca, či seba zničujúca.

My sme napríklad zistili, že naše staré lásky nás podvádzali. Chutili výborne, ale zvnútra nás ničili, navyše boli zničujúce na oveľa vyššom stupni ako naše zdravie a tak sme zistili, že o takú lásku nestojíme. Možno to podľa mňa prirovnať k dvojici, kde jeden mláti druhého, alebo je chorobne žiarlivý, napríklad. Darmo ľudia naokolo dohovárajú tomu mlátenému, že je to seba zničujúce, on toho druhého tak miluje, že je ochotný to trpieť, možno to tak ani nevníma. Možno to bude znášať pokorne celý život, možno ho ubije partner jedného dňa na smrť a možno nájde silu a odíde. Každý to máme inak, každý máme svoj čas, kedy si povieme: “A dosť, pohár pretiehol. Takto to ďalej nepôjde.”

A tak sme my tú našu lásku zo začiatku nahradili za podobnú, aby sme sa tak trochu oklamali a nesmútili za tou starou. V praxi to vyzeralo tak, že sme jedli rastlinné syry čo chutili presne ako tie živočíšne. Kupovali sme si kopec rastlinných salám, burgrov, jednoducho jedál, ktoré nám tú živočíšnu lásku pripomínali. Keďže nám to chutilo, nejak sme časom na tú starú zabudli. Navyše sme potom upustili aj od tých náhrad, už sa nám to nežiadalo. Zjavne aj tu platí, zíde z očí, zíde z mysle a už si na tie naše bývalé ani nespomenieme. Už by sme ich nechceli späť, nikdy, boli pre nás a pre okolie príliš zničujúce. Museli sme však na to prísť sami, nik nemohol spraviť to rozhodnutie za nás, ani za mňa ani za Peťa. Jasné, že som tajne dúfala, že sa jedného dňa a čím skôr už ku nám pridá, ale čakala som. A dočkala som sa! Uf! A tak aj všetkým ostatným želáme len to najlepšie na ich ceste, ktorú si vybrali, nech je akákoľvek.

Ak však rozmýšľate, že je čas sa niekam posunúť, ale neviete ako na to, máme niečo akurát pre vás, čo vás odštartuje. O pár dní spúšťame on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!