V čase, keď ešte vegánstvo nebolo také rozšírené, som častokrát počula túto famóznu poznámku: „Treba jesť všetko s mierou.“ Zo začiatku ma to nesmierne vytáčalo, mala som si chuť vlasy vytrhať, potom som mala obdobie, že som sa šla hádať do krvi, a potom som bola zas ticho. Striedalo sa to a teraz ma to pobaví, usmejem sa popod fúz. Už nepotrebujem nikoho presviedčať, zistila som, že každý si zaslúžime rešpekt. Je to každého vec, čo si dá do svojho tela. Každý nesieme následky za svoje činy. Minule som videla parádne video, kde spomínali tento pamätný výraz a tak dobre som sa pobavila, že som rovno sadla a rozhodla som sa napísať o tom blog. Nadišiel čas…

Robiť veci s mierou je fajn pri niečom, čo nám neubližuje. Napríklad, dieťa miluje hrať na husle. Každý svoj voľný čas venuje hraním na husle. Niekedy hrá dlho do noci a ide neskoro spať a potom ide unavené do školy, nespraví si úlohy, lebo stále hrá a hrá. Vtedy príde rodič a povie: „Bolo by fajn cvičiť s mierou. Aby si sa dobre vyspal a oddýchnutý šiel do školy a stihol sa aj pripraviť.” Tam je miera veľmi fajn. Lebo hranie na husliach je v zásade pozitívna činnosť, len aby nezasahovala a nebola na škodu niečomu inému, tiež dôležitému.

Ale pri veciach, čo nám ubližujú to neplatí. Nik nepríde s otázkou: „Koľko by som si tento týždeň mal pichnúť heroinu?” Tam nie je miera, lebo vieme, že nám to škodí. Tam je miera nula. Žiadna tolerancia, nič, niente, nada. Ako pri cigaretách. Dnes už vieme, že sú zdraviu škodlivé, a tak sa tiež nepýtame: „Koľko cigariet by som mal tento týždeň vyfajčiť?“

Miera patrí len k niečomu, čo je pre nás prínosom. Hoci všetko strávime, neznamená to, že je to pre naše zdravie prospešné. Organizmus roky vydrží fajčenie, masívne množstvá alkoholu, jedla, či iných toxínov. To ale neznamená, že mu to prospieva. Ak nevidíme do piatich minút, čo to s nami spraví zvonku, neznamená, že sa vnútri nič nedeje. Pečeň nemá nervové zakončenia, roky nebolí a môže byť pritom dosť vážne poškodená, napríklad. Hoci v tej chvíli necítime, čo nám v tele robia nitráty (konzervatny), heme železo (prítomné len v živočíšnych potravinách), heterocyklické amíny (vznikajú pri vysokých teplotách), polycyklické aromatické uhľovodíky (vznikajú pri vysokej teplote a spaľovaním organických zlúčením s obmedzeným prístupom kyslíka), že je to ok. Nie je. A preto stále, už 15 rokov tvrdím, že nie, nejem všetko s mierou. Moje telo nie je na to uspôsobené, nemám drápy, rezáky na trhanie koristi a neviem vyvinúť takú rýchlosť, aby som ju chytila. Hoci ľudia vynašli luk a šíp, čím chytili zver, neznamená, že ju budem jesť, lebo je dostupná. Luk a šíp je nástroj. Takisto ľudia skonštruovali mixér, ktorý rozomelie klinec na prach. Neznamená to, že ten klinec budem teraz jesť, lebo je vo forme, ktorú dokážem dostať do tela.

Vážim si moje telo natoľko, že jednoducho nebudem tam dávať niečo, čím ho ničím. Zámerne, či vedome. Preto stále čítame, vzdelávame sa a na všetkom čítame zloženie. Ak nepoznáme nejakú prísadu v zložení, nekúpime to. Tých informácií je toľko protichodných, že to ľudí mätie. Na internete sa toho popíše veľmi veľa, je mnoho blogerov, čo píšu len svoje pocity, nie vedecky podložené fakty. S tým súhlasím, takých informácií je veľmi veľa, jedni hovoria tak a druhí inak.

Tak sa teda pozrime, čo na to hovorí  Svetová Zdravotnícka Organizácia. Čo je SZO? Svetová Zdravotnícka Organizácia SZO alebo WHO je medzinárodná organizácia systému OSN, vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Má približne 7000 zamestnancov pracujúcich v Ústredí Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve a v šiestich regionálnych úradoch SZO po celom svete. To by už mal byť dôveryhodný zdroj. Okrem toho je ešte kopec doktorov, čo majú roky a roky praxe, či výskumov za sebou ako napríklad Micheal Greger, Neil Barnard, Garth Davis, Colin T. Campbell, Caldwell B. Esselstyn, John McDougall, Dean Ornish, Michelle McMacken, Micheal Klaper a mnoho ďalších. Všetci tvrdia to isté. Pre zdravie nie je prínosom jesť všetko.

Vrámci Svetovej zdravotníckej organizácie SZO (WHO) je Medzinárodná skupina pre výskum rakoviny (Internation Agency for Research on Cancer – IARC). Táto skupina sa špecializuje výskumom rakoviny Bola založená v roku 1965. Je to multidisciplinárny výskumný inštitút s expertízou v epidemiológií, laboratórnych vied, bioštatistiky a bioinformatiky.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) má kategórie 1 až 4, kde definuje čo spôsobuje, či nespôsobuje rakovinu.

Skupina 1: spôsobuje rakovinu (napríklad azbest, tabak a aj spracované mäso) – WHO definuje spracované mäso ako mäso, ktoré bolo nasolené, sušené, fermentované, údené alebo inak spracované na zvýšenie chuti a trvanlivosti. Väčšina spracovaného mäsa obsahuje bravčové, hovädzie, ale takisto hydinu, vnútornosti, či vedľajšie produkty ako krv. Zahŕňa napríklad hot-dogy, šunky, klobásy, konzervované hovädzie mäso, mäso v konzerve, mäsové omáčky.

Skupina 2A : možno spôsobuje rakovinu (červené mäso) –  WHO definuje červené mäso ako svalové mäso cicavcov, kde patrí hovädzie, bravčové, konské, kozie, baranie, teľacie, jahňacie.

Skupina 2B: môže spôsobovať rakovinu

Skupina 3: nie je klasifikované ako príčina rakoviny

Skupina 4:  pravdepodobne nie je príčinou rakoviny.

Toto je delenie podľa svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Medzinárodná skupina pre výskum rakoviny (IARC) má 22 expertov v 10 krajinách sveta. Žiadny bloger, toto nie sú moje pocity, alebo niekoho iného, toto sú fakty. Bolo vyhodnotených viac ako 800 štúdií ohľadom rakoviny pri ľuďoch (niektoré štúdie poskytovali dáta pre oba typy mäsa, spolu viac ako 700 epidemiologických štúdií, poskytuje dáta o červenom mäsa a viac ako 400 štúdií poskytuje dáta ohľadom spracovaného mäsa. Ak niečo spôsobuje rakovinu a je v rovnakej skupine ako azbest, či tabak, má u mňa mieru konzumovania NULA.

Pri domácej čokoláde som ochotná viesť rozhovor, kde je miera. Nie je to, to, čo vyživuje telo, ale mu ani neškodí. Prísady čokolády nie sú klasifikované v 1. a 2. skupine, tam je priestor na určenie miery, či si dáme dva, alebo štyri kúsky, či celú. Ale ak bola zelenina upravovaná tak, že spadá do 1. skupiny (spôsobuje rakovinu) alebo 2. (môže spôsobovať rakovinu), je to takisto pre nás znamenie, že to nejeme. Nerozmýšľame, či máme na to chuť, jednoducho to nejeme, bodka. Keď mi spadne keksík a niekto mi naň stúpi a celý ho rozmrví, nebudem ho zoškrabávať zo zeme. Už to nie je jedlé. A tak sa aj my staviame k 1. a 2. skupine podľa delenia SZO. Nie je to pre nás jedlo.

Pri množstve jedla je miera fajn na to, aby sme sa neprejedali. Keď idem sem-tam v nejakom centre cez food-court okolo obeda, taniere sa prehýbajú od jedla, prejedáme sa. Tam miera nie je žiadna. A bola by určite namieste, kedže nadváha vrámci populácie len stúpa. Zdravé jedlo nám prospieva, ale ak ho zjem veľmi veľa, zaťažím svoj žalúdok, tak či onak. Deti ešte majú tú správnu mieru, kedy prestať. Môžu mať pred sebou tú najväčšiu mňamku, keď majú dosť, jedlo ich viac nezaujíma. Tomu hovorím miera. A kráľovská! Keď to zhrniem, ľudia jedia všetko a veľa, namiesto toho, aby jedli zdravo a málo.