Prvý január je štandardne dňom začiatku novoročných predsavzatí. Schudnúť. Zdravšie jesť. Menej piť alkohol. Viac športovať. Čítať. Rozprávať sa. Pracovať. Zarábať. Alebo prejsť na rastlinnú stravu za 21 dní. Je toho neúrekom. Vždy som sa tomu vyhýbal. Veď 80 % novoročných predsavzatí neprežije 2. februárový týždeň! Prečo teda začínať 1. januára? Prečo nie nejaký iný termín? Začiatok môjho aktuálneho predsavzatia mi ale vyšiel práve na začiatok roka. A neplánovane…

Keď si totižto plánujem nejakú zmenu, alebo len činnosť, ktorú sa chystám robiť v najbližšej dobe, premýšľam nad ňou najprv nejaký čas. Kým dozrie. Potom ju začnem robiť. Mirku ide rozhodiť, že behám okolo horúcej kaše. Prečo nezačneš? Prečo si to odkladáš? Ja si to ale chcem pekne vizualizovať. Premyslieť si každý krok dopredu. Áno, potom to začnem neskoro, alebo nezačnem. Alebo nedokončím. V tom som expert.

Dnes, 1. januára, v duchu hesla “Ako na nový rok, tak po celý rok”, som si šiel zabehať. V poslednej dobe som tomu behávaniu moc nedával… málo, skoro nič. V rámci výklusu po Jelke som počúval znovu podcast s Davidom Gogginsom. David je stroj. Makač. Rozhovor s ním alebo o ňom vám beh hneď zrýchli. To, čo dosiahol on, je nie len obdivuhodné, je to hlavne motivujúce. Cítite sa pri ňom ako flákač, lajdák, darmožráč, ktorý v živote nič nechce robiť a večne niečo odkladá z pohodlnosti na neskôr. A tak mi vnukol nápad na moje ďalšie predsavzatie.

S mojim predsavzatiami to bolo vždy také štandardné. Niečo som si naplánoval, nakúpil potrebné vybavenie a začal. Nikdy som ale nič nedokončil. Až kým som sa nezačal na svoje predsavzatia pozerať ako na návyky a hlavne až kým som si nepripravil to hlavné: dôvod, prečo chcem veci meniť, alebo robiť inak, či pravidelne. Odvtedy som prestal piť, fajčiť, dal som sa na čisto rastlinnú stravu, začal som behávať, pravidelne sa učiť nové veci. V posledných mesiacoch to ale išlo dolu vodou. Motivácia, výkon, spokojnosť. Zamýšľal som sa ako sa reštartovať?!

Chcem zabehnúť tento rok 1000 km.

Nejdem otáčať svoj život naruby. Dokonca nejdem ani začínať niečo, čo som doteraz už nerobil. Chcem ale dosiahnuť niečo, čo by mohlo ovplyvniť aj ostatné časti každodenného života. Chcem zabehnúť tento rok 1000 km. Prečo práve toľko? Netuším. V 2016 som zabehol takmer 820 km, no minulý rok len 550 km. Tak si vravím, musím dať viac ako kedykoľvek predtým. Ale hlavne, musí to byť progres. Niečo, čo ma niekam posunie. Tisícka je takmer dvojnásobok minulého roka. A také okrúhle číslo.

 

Ako dosiahnuť 1000 km v 2018?

1. Verejný záväzok. Ak niečo pustím takto do éteru, mal by som to dodržať. Nerád to robím. Doteraz som sa pochválil vždy až po. Tentokrát ale potrebujem motiváciu aj externú. Také to klasické podpichovanie… Ako si na tom? Koľko máš za sebou? Stíhaš? Atď.
2. Plánovanie. Nemusí sa to zdať veľa, ale predsa len je to takmer 20 km týždenne. Behávam minimálne 5-6 km. To znamená ísť behať aspoň 4x týždenne. Po celý rok! Na to už treba aj prípravu. Víkendy sú ok, dá sa ľahko vybehnúť ráno, resp. podľa počasia aj poobede/večer. No pracovný týždeň bude makačka. Tam som doteraz zlyhával, tam zlyhávajú aj ostatní. Ísť ráno? Ak sa nedá ráno (lebo už tam je naplánované niečo iné), môžem poobede? Po práci? Ako to ovplyvní rodinu? Budem mať chuť?
3. Reportovanie. Prirodzený ďalší krok po bodoch 1 a 2. “Tak ako ti to ide s tým behaním?”

 

Ako mi to celé môže pomôcť k lepšiemu ja?

1. Cieľavedomosť. Povedzme, že viem byť cieľavedomý. No nie vždy správne. Mohol by som sa však konečne naučiť ako správne odhadovať svoje možnosti a naplánovať si ich reálne. Byť zároveň zodpovedný za plnenie plánu a reportovanie (sebe, rodine, komunite?).
2. Vytrvalosť. Moja najväčšia slabosť. Niečo začať? Pche! Dajte mi to, začnem vám to. Niečo robiť pravidelne? Nedajbože dokončiť to? Vyhnite sa mi oblúkom. Na to sú tu iní (ako Mirka napríklad).
3. Plánovanie. Nemyslím tým len nahodenie do kalendára, alebo spísanie zoznamu úloh a roztriedenie. Ale reálne plánovanie tak, aby to sedelo, aby bol čas na nepredvídané okamihy, aby sa mi nestávalo, že je niekto vždy o 5 minút predo mnou.
4. Zdravie. Klišé, ale je to tak. Ako môžem byť na rastlinnej strave a nebyť zdravý? Nepropagujeme predsa niečo iné? Nuž… každý životný štýl môže byť aj škodlivý. Stačí večerať tesne pred spaním alebo nepravidelne. Málo spať. Málo sa hýbať. A už to ide… Najšťastnejší a najdlhšie žijúci ľudia sú tí, ktorí si doprajú veľa pohybu. Veľmi veľa v porovnaní s tým, čo stváram niekedy ja (dom>auto>kancelária>auto>stretnutie>auto>obchod>auto>dom).
5. Sebaobjavenie. Presne ako z motivačnej knihy. Keď niečo spravíš, čo sa ti zdalo predtým ako nemožné, už to nie si ty. Si zmenený. Prestať piť? To sa predsa nedá. Byť iba na rastlinnej strave? Čo som krava alebo kôň? Všetko toto ale zmení kompletne tvoj pohľad na seba a na okolie. A ovplyvní aj ostatné súčasti života.

 

JA: Takže poďme do toho. Prvé kilometre mám za sebou. Už len 994. Sledujte na instagrame a držte palce!
Moje druhé JA: Och, do čoho som sa to zas namočil?!