Vždy, keď čítam, že byť vegánom je extrém, cítim sa divne. Keď som prvýkrát počula slovo vegetarián, matne som tušila, čo to je. Neviem, či slovo vegán pred 15 rokmi vôbec existovalo. Pre každého som bola exot z inej planéty. Čo som počúvala najčastejšie bolo: “Ty kokos, ty sa poriadne nikdy nenaješ!”

“Čo si dnes dáš, pokosenú trávu, alebo ti idem natrhať púpavu? “Alebo: “Veď tie zvieratá sú na to chované, to je v pohode.” Najlepšia veta bola asi: „Fúha, nie je to trochu extrém, čo robíš?“

Extrém? Aha, čiže napchať do kuracieho análneho otvoru plnku, upiecť to a potom zjesť, je v poriadku? Ale, že ja si dám tofu, to už je extrém? Hmm.. Už 15 rokov mi to nedáva logiku. Tieto argumenty sú jednoducho mimo mojej zóny pochopenia. Pochopím, že nám niečo chutí. A veľmi. Aj ja sa veľmi rada chutne najem. Kto ma pozná vie, že moje jedlo musí nielen dobre vyzerať, ale ešte lepšie chutiť. Že nám niečo chutí a niečo zas nie, to beriem. Ale ak niekto za moju chuť položí život, nie je to pre mňa v poriadku. Ak je to navyše len o chuti, lebo už dnes to nie je o potrebe. Je nám ľuďom, zvieratám a Zemi lepšie bez tých živočíšnych produktov.

Videla som, ako tú kravu zaživa zavesia hore nohami a podrežú, aby sme sa my mohli najesť, lebo nám to chutí. To je podľa mňa extrém. Extrém je, ako ich inseminujú. Už ste to niekedy videli? Ja áno, odporúčam, pozerala som to nalačno a dobre som spravila. Je to nechutné, čo dokážeme pre chuť spraviť. My už len vidíme, ako to príde v peknom obale, nevidíme, čo je za tým. Tiež som roky nevidela, čo je za tým. Mala som klapky na očiach, lebo slanina bola taká dobrá a syr ešte lepší. Načo zisťovať odkiaľ je? Je to dôležité? Predsa to jedia všetci, načo to meniť? Ale potom som náhodou zistila, čo za tým všetkým je. A konzumovanie tých živočíšnych produktov sa stalo zrazu pre mňa extrémne.

A tak už sa len pousmejem, keď mi niekto povie, že som extrémistka. Hovorili mi to aj keď som porodila doma. Naštudujme si a porozprávajme sa. Bez argumentov je to len debata o pocitoch, ktorá nemá veľkú výpovednú hodnotu. Ak teda chceme debatovať, ako sa vraví, na úrovni. A teda tu by sme mohli. Keďže nejde len o nás, o naše zdravie, ale o život, reálne o životy miliónov zvierat denne. Áno, denne! Moria sú takmer vyplienené. A navyše ešte jedna drobnosť a to naša Zem. Nedávno, v priebehu jedného týždňa boli dva hurikány, ktoré sa objavujú raz za 500 rokov. Už nám musí byť jasné, že sa niečo vážne deje. Či iné alarmujúce klimatické zmeny, na ktoré vedci upozorňujú. Len tu je to dlhodobé, nevidíme tie zmeny hneď a je nám to jedno. Aj mne to bolo jedno, preto nikoho nesúdim. Urážalo ma, keď niekto chcel siahnuť na moju šunku, prípadne mi povedať, že jej nemám jesť toľko a striedať to s chlebom! Drzosť najväčšia. Prišiel však nejaký moment a niekto mi otvoril oči. Som za to nesmierne vďačná a už sa na to celé pozerám inak. Dovtedy som videla len tú jednu stranu. Potom som zrazu mala na výber, vidieť to tak, alebo onak. A už sa to nedalo odignorovať. A tak sa po čase pridal aj Peťo.

Tento výrok mám neustále na jazyku, keď niekto gúľa očami a povie mi, že to čo robím je trochu extrém. Uznávaný kardio chirurg Caldwell B. Esselstyn, ktorý sa niekoľko desiatok rokov venuje zvráteniu koronárnych ochorení pomocou celistvej rastlinnej stravy povedal:

„Niekto tvrdí, že rastlinná strava je extrém. Ročne si pol milióna ľudí nechá dobrovoľne otvoriť hrudník, zobrať cievu z nohy a dá si ju prišiť ku koronárnej artérii. Niekto by nazval extrémnym práve to.“

A ja s ním nemôžem súhlasiť viac.