Treba mať na všetko vlastný názor. Spoločnosť to časom od nás očakáva, že budeme sa vedieť vyjadriť k daným témam, okolnostiam, veciam, činnostiam a podobne. No lenže ja som dospela do štádia, že nemám na všetko názor. Ak som v spoločnosti a debatuje sa o problematike, o ktorej nemám šajnu a niekto sa ma opýta, čo si myslím, moja odpoveď je: Neviem. Nemám o tom dostatok informácii, aby som si mohla utvoriť názor.

To isté platí, ak ma niečo nezaujíma, nemám na to názor, lebo opäť nemám dostatok informácií, aby som to zhodnotila. Vyzerám hlúpo? Neviem. Je mi to jedno. Nezapratávam si hlavu niečím, čo mi tam netreba. Mám v hlave toľko toho, čo sledovať chcem, lebo ma to baví. A ešte myslím na to, čo musím, lebo sú to moje povinnosti. A ešte si tam mám vpratať niečo, čo ma absolútne nezaujíma, ale patrí sa mať na to názor?

Ak sa napríklad niekto pri mne pustí do politizovania, ja sa len usmejem a poviem, že my sa teda o politike určite nepohádame, lebo ja pomaly netuším ani kto je náš prezident. Mrzí ma to, vlastne nemrzí, ale nemrhám energiou na niečo, čo nie je pre mňa dôležité. Áno, pre každého z nás je dôležité niečo iné. Netvrdím, že sa netreba zaujímať o svetové, či dianie doma. Každý máme to svoje. A ja na niektoré oblasti jednoducho nie som. Tak, ako ja chápem, keď niekomu je napríklad strava totálne ukradnutá a nemá záujem o tom debatovať. A pritom ja si myslím, že je to základný kameň plnohodnotného života, lebo bez zdravia nemám nič. Ale niekto to má inak. Ja takisto mám oblasti, ktoré ma nezaujímajú, a pritom pre druhú stranu sú otázkou života a smrti.

Či ma to robí hlúpejšou, či nie, neviem. Kedysi som si myslela, že musím mať rozhľad. Lenže aj tak som si z toho nič nezapamätala. V podstate som len stratila čas niečím, čo mi o chvíľu aj tak vyfučalo z hlavy, lebo ma to nezaujímalo. A tak už nemrhám časom na zbytočnosti, sústredím sa na to, čo je v mojom živote dôležité. A nestrácam zbytočné energiu na niečo, čo je pre mňa plytvaním času. Pre niekoho môžem pôsobiť hlúpo, ale pre mňa je to šetrenie si energie na niečo dôležitejšie. No potrebujem sa vyčerpať nudnou debatou a potom nemať energiu na jogu, napríklad? Ani náhodou. Je to moja hlava a aj tak tam niekedy pestujem myšlienky, ktoré mi vôbec netreba. Toľko sa deje vo vonkajšom svete, všetko je rýchle. Za deň nám preletí hlavou okolo 60 000 myšlienok! Nebudem si pridávať ďalšie, skôr sa chcem naučiť, ako si tú hlavu vyčistiť ešte viac a držať v nej minimum vecí.

A tak už nesledujem to, čo nie je predmetom môjho záujmu. Tak neviem to a to. Ani si nemyslím, že by som mala o všetkom vedieť. Myslím si, že každý sme stvorení na niečo iné. A už vôbec si nemyslím, že by som mala mať na všetko názor. Mať názor pre mňa znamená mať o danej problematike niečo naštudované. Až potom sa k nej môžem vyjadrovať. Takto som sa naučila netliachať o všetkom len tak, aby reč nestála. Mám svoj svet, kde sa môžem slobodne rozhodnúť, o čom chcem vedieť a čo len prejde okolo mňa nepovšimnuté. Už nemusím, som veľká a rozhodujem sa sama za seba.