Ako sa chránime pred ostrým slnkom a aké opaľovacie krémy používame?

Prichádza jar a s tým aj kopec slnka. My sa tomu veľmi tešíme a sme vonku kedy sa len dá. Na záhrade môžeme konečne porobiť čo potrebujeme. Ako sa postupne oteplí, zhadzujeme vrstvy a zistíme zrazu, že sme len v tričkách, tielkach a potom deti pobehujú len v gaťkách. A tak prichádza otázka ako sa pred silným slnkom chránime. Natierame sa opaľovacími krémami, alebo sme celé dni v tieni? Kedže som už trochu tak vyberavá v tom, čo si dáme do úst, to isté platí aj v prípade, čo si natrieme na seba a na deti. U mňa veľmi neprejde, keď mi niekto povie, že takto to mám robiť. Máme toľko toho načítaného, že nás nik už neopije rožkom. Navyše veľa informácii je inak, ako nám bežne ponúka mainstream. A tak si ideme svojou cestou aj v iných oblastiach (rodenie detí, povinná školská dochádzka..). Pokožka je orgán, cez ktorý sa dostane do organizmu niečo, čo na ňu natrieme. Začala som si zisťovať, čo znamenajú tie zložité názvy v zložení opaľovacích krémov. To, že krémy niekedy aj bio obsahujú hrozné zložky pre zdravie v podstate nie je žiadne prekvapenie. Bio nie vždy znamená to najlepšie pre zdravie. Ponúkajú aj bio mäso, bio vajcia a teda zdraviu to len škodí, či je bio alebo nie.

Čo ma však viac prekvapilo, bolo, keď som sa dočítala, že opaľovacie krémy môžu spôsobiť rakovinu kože. Čo je to za blud? Veď predsa opaľovacími krémami tejto chorobe predchádzame. Opaľovacie krémy blokujú žiarenie UVB, vďaka ktorému sa tvorí vitamín D. Do kože stále preniká UVA, ktoré je škodlivejšie. Áno, vďaka blokovaniu UVB žiarenia sa nespálime. Problém však je nedostatok vitamínu D, čo je vlastne steroidný hormón, ktorý získame z vystavovaniu sa slnku, jedla, či výživových doplnkov. Receptory na vitamín D sú v každom type ľudskej bunky, od mozgu až po kosti. Jeho nedostatok práve zvyšuje riziko rakoviny kože a iných často sa vyskytujúcich typov rakoviny (rakovina prsníka, prostaty), ktoré sa oveľa viac vyskytujú ako rakovina kože, takisto ako aj iných chorôb ako cukrovky, srdcovo-cievnych chorôb, či osteoporózy. Pri rakovine kože je primárny problém dlhého slnenia, spálenia sa, nie rozumného vystavovania sa slnku. Kým sa vyhýbame spáleniu, zo slnenia zíkavame benefity.

Opaľovacie krémy navyše obsahujú chemické látky, ktoré sú škodlivé zdraviu. Cez kožu sa dostanú až do krvi a odtiaľ do celého organizmu a tak môžu priam zvyšovať riziko rakoviny kože. Tvrdí to laboratórna vedkyňa Elisabeth Proudle, Ph.D., ktorá viac ako 20 rokov pôsobila ako výskumníčka na harvardskej univerzite. Chemické látky v opaľovacích krémoch (najčastejšie dioxybenzone a oxybenzone, parabény, ftaláty) patria medzi najsilnejších tvorcov voľných radikálov známych pre človeka, narúšajú hormonálnu rovnováhu, spôsobujú reprodukčné problémy. Tieto toxické látky zabraňujú tvorbe vitamínu D a zvyšujú riziko melanómu (forma rakoviny kože). Ak chcete vedieť presne aké sú to zložky, nech sa páči tu je o tom veľmi podrobný článok (v angličtine). Jedna veľmi dobrá forma ochrany je strava bohatá na antioxidanty. Antioxidanty vytvoria ochranný filter voči slnečnému žiareniu, pôsobia ako prírodný opaľovací krém. Navyše strava bohatá na antioxidanty nie je dobrá len pre pokožku, ale celkovo pre zdravie. Ak máte chuť sa  o tom dozvedieť viac, ako sa stravovať tak, aby ste mali vo vašej strave plno týchto antioxidantov v prirodzenej forme, čo vlastne sú, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu.

Nám tieto informácie stačili na to, aby sme opaľovacie krémy vypustili zo zoznamu toho, čím sa chránime pred slnkom. Chránime sa tým, že máme na hlavách klobúky a nie sme dlho na priamom slnku, za to však veľmi často. Sme na priamom slnku aj cez obed (vtedy naberáme vitamín D, lebo slnečné lúče dopadajú pod určitým uhlom na zem), ale nie dlho, okolo 15 až 20 minút. Cez leto sme takmer stále vonku a ešte sa nik nespálil. Všetci sme opálení, ale nik nemá červenú, opuchnutú kožu, pľuzgiere, ani sa nešúpe. To isté platí aj keď sme v lete pri mori. Keď ideme na túru, kde sa nemáme ako priebežne skrývať, ideme v oblačný deň. Nerobíme zo seba špekačky. Máme však jednu fintu. Akonáhle vyjde na jar slnko, postupne sa opaľujeme. Takže keď je leto, už nie sme úplne bieli. A to platí, aj keď ideme k moru, naša pokožka nemá šok, lebo už prichádzame mierne opálení a tak sa nespálime. Vyhýbanie sa slnku navyše vraj spôsobuje skorú smrť. Dermatológ Richard Weller sa venuje tejto problematike niekoľko rokov. Tvrdí, že štúdie potvrdzujú, že riziko úmrtia na srdcové choroby je 800% vyššie ako riziko úmrtia na rakovinu kože. Slnečné žiarenie síce je rizikový faktor pre rakovinu kože, ale vyhýbanie sa slnku nesie so sebou oveľa vyššie riziko. Celkový benefit na zdravie človeka vďaka vitamínu D je dôležitejší ako možné zvýšenie rizika rakoviny kože. Tvrdí, že je tomu tak vďaka dvom hlavným dôvodom:

1. vystavovanie sa slnku zvyšuje produkciu oxidu dusnatého (nitric oxide) ktorý vie regulovať krvný tok v tele. Uvoľňuje a rozširuje cievy, čím dodáva viac kyslíka, znižuje krvný tlak. Krv je redšia a je tak menšie riziko upchatia ciev a tým pádom aj infarktu. Oxid dusnatý takisto zvyšuje imunitnú funkciu.
2. Červené a infračervené svetlo má výrazné zdravotné benefity na zlepšení mitochondriálnej funkcii.

Ak viete po anglicky na tomto ted talku dermatológ Richard Weller popisuje podrobnejšie, čo zistil.

Je pravda, že my neberieme slnko ako niečo, čoho sa treba báť, no máme k nemu aj patričný rešpekt. Vieme, že ho k životu potrebujeme denne a tak sa ho rozumne snažíme využívať vo svoj prospech. Keď niekam ideme, nikdy nezabudneme na klobúky, to je naša top ochrana, potom pijeme veľa vody (pokožka je pružnejšia a veríme, že lepšie plní svoju ochrannú funkciu ak sme hydratovaní) a náš šiši životný štýl s veľa antioxidantami.

Prajeme vám krásne slnečné dni!