Čo pripraviť na Štedrý deň? V Markíze už vedia.

Blížia sa Vianoce a tak som sa rozhodla napísať, ako to u nás je s darčekmi. A nielen na Vianoce, ale na všetky sviatky.

Veľmi rada som dostávala darčeky – na narodeniny, na meniny, na Vianoce. Peťo mi vždy dokázal vymyslieť niečo také úžasné, že už som nechápala, kde stále berie tie nápady, ako ma prekvapiť. Pre mňa však bolo vymýšľanie darov pre Peťa poriadna fuška. Peťo sa síce snažil vždy tváriť, že sa mu darček páči, ale keď dostal látkové vreckovky (naozaj som si myslela, že ich chce), tak som pochopila, že som sa ale vôbec netrafila… (dodnes si neviem spomenúť, prečo som mu ich vlastne kúpila).

Už ani neviem, kde sme to čítali, možno o tom písal Leo Babauta. A  začali sme premýšľať, prečo akurát v daný dátum treba vymyslieť niečo, čo sa bude prijímateľovi páčiť, aby to nešlo rovno po návšteve do koša a neboli to len vyhodené peniaze.

A tak sme si s Peťom povedali, že začneme od seba. Dary si kupujeme pre potešenie, nie je to nutnosť a navyše ušetríme. Veci sa nám len kopia, bývanie máme malé, tak to prišlo v najvhodnejší čas. Veď keď niečo potrebujeme, tak si to rovno kúpime a nemusíme čakať na nejaký sviatok. Navyše je to pre nás len niečo materiálne, pre nás sú dôležité iné hodnoty. A rovnako sme to začali robiť aj u detí. Podľa mňa sa deti nerodia s tým, že chcú dostávať darčeky, tento zvyk u nich vybudujeme.

Naši dvaja na narodeniny dostanú torty so sviečkami, na Vianoce dostanú niečo drobné, lebo vedia, že pod stromčekom sú darčeky. Takže niečo maličké si tam vždy nájdu. Keďže im hračiek kupujeme naozaj málo, tak keď sme niekde a povedia, že niečo potrebujú, tak im to kúpime. Myslím si, že keď deti zahltíme 30 darmi, nevedia s čím sa hrať skôr a ani si to nevážia. Príklad: Dostala som päť kamiónov, tak je jedno, či jeden rovno niekde rozbijem, mám predsa ďalšie štyri. Ale keď dostanem len jeden, ak ho rozbijem, nebudem mať nič. Zdá sa mi, že naši malí sa dokážu tešiť z maličkostí a to sa mi veľmi páči.

Princíp je v nevyhadzovaní peňazí za nepotrebné veci a nasilu vymyslené dary.

Pre nás sú to len veci. Tým nechcem povedať, že si veci nevážim, práve naopak…

Takto bez darov fungujeme s Peťom už tretie Vianoce. Úprimne, padol mi kameň zo srdca, lebo nemusím dva mesiace vymýšľať, čo by ho potešilo. Viac sa tešíme z atmosféry Vianoc či iných sviatkov, je to také oslobodenie. Zistili sme, že toho k životu veľa nepotrebujeme. Nepotrebujem päť svetrov a štvoro párov topánok a čo ja viem čo ešte. Som spokojnejšia s menším množstvom vecí. Myslím to tak celkovo. Kedysi som bola veľmi upätá na hmotné veci, ale podarilo sa mi oslobodiť sa od toho a je to pre mňa riadna úľava. Najprv som si myslela, aké to bude hrozné – Vianoce, narodeniny bez darčeka od Peťa, ale keďže sme sa na tom dohodli, vôbec mi to neprekážalo.

Začala som sa tešiť z úplne iných vecí. Aby mi Peťo dokázal, že ma ľúbi, na to mi nemusí kupovať šperky, kvety, autá ani domy.

Lásku, pozornosť a radosť, si dávame najavo inak, nie cez materiálne dary.

Pozývam vás na dva kurzy v Prešove: Vianočné sladkosti a Raw raňajky.

Teším sa na vás na kurze vianočných sladkostí v sobotu 20.12. o 15:00. Budeme chystať figové koláčiky, vianočnú roládu, čokoládové a kokosové guľky a k tomu ochutnáte majonézový šalát s rybími prstami.

V nedeľu 21.12. je kurz o 9:00, téma je raw raňajky, kde si budeme chystať smoothie, šúľance, rascový chlieb, avokádovo-cukinový dip, či musli.

Kurz trvá približne 3 hodiny. Cena jedného kurzu je 15 eur.

Oba kurzy sa budú konať v Trojruži, na Hlavnej 57 v Prešove.

Prihlásiť sa môžete na kacmarova@centrum.sk alebo telefonicky: Miroslava Vavreková 0903 483 573

Tentokrát sme mali kurz opäť v Senci doobeda. Detí bolo tenktokrát málo, takže bolo nezvyčajne ticho, až som zo začiatku bola nesvoja. Začali sme čokoládovo-kokosovou roládou, ktorú sme dali do chladničky stuhnúť a pokračovali sme perníčkami. Tie sa sušia, takže som vybrala nasušené a tie sme porozdávali. Pokračovali sme s čokoládovými kockami, ktoré tiež šli do chladničky, aby stuhli. Medzitým som vybrala roládu a nakrájala som na koštovku, aby sme sa len na tie koláčiky nepozerali, ale aj čo to pojedli. Figové koláčiky s čokoládou sa jedli hneď, i keď lepšie sú chladené. A nakoniec sme spravili makový koláč, ktorý trval najdlhšie, lebo má tri vrstvy. Doniesla som toho viac, aj narobené dopredu, aby som nabalila účastníkom domov balíčky. Tie sme chystali na záver, keď sme sa rozprávali o domácom vzdelávaní, pôrode doma a iných zaujímavých témach.

Bolo to veľmi príjemné doobedie, ako na každom kurze. Ďakujem všetkým účastníkom za super atmosféru.