Prvý polrok povinnej školskej dochádzky na domácom vzdelávaní za nami a tak sme dostali termín na preskúšanie. Posledné dni pred polrokom som sa snažila Jarku motivovať, nech trochu vypíše aj písanky s písaným písmom, i keď už nie je povinné. To ani jedného z našich dvoch pisárov nebavilo. Jarka sa nechala ukecať, i keď nerozumela načo píše jedno písmeno asi tridsaťkrát. To som jej ani ja nevedela veľmi odôvodniť. Či ho napíše päťkrát a či sto, nebol v tom krasopise extra rozdiel. A tak som ich ani nenútila robiť niečo čo ich nebaví. Len som chcela, aby sme mali čo ukázať komisii, tak som sem tam nadhodila, že si aspoň rozpíše ruku. Na čo mi ona povedala, že kreslí stále a tak si ju takisto uvoľňuje. Pravda. Ako teda vyzeralo naše vzdelávanie?
Čítali sme všetko, čo sa nám zdalo logické. Nápisy na potravinách, nadpisy na knihách, štítky v obchodoch, jednoducho to, čo sa nám aj každodennom živote zíde. Keď sme vykladali nákup, čítali nápisy na obaloch a podávali podľa toho, čo som ich poprosila. Zábava a učenie zároveň. Ja som nestrácala čas pri čítaní šlabikáru a poodkladali sme takto nákup a oni čítali. Keď púšťame v aute pesničky, tak čítajú názov každej, ktorá akurát hrá. Nič dlhé, vždy len pár minút, kým sa im chcelo. Píšem im, lebo Ondrej sa pridal k Jarke. Má síce len 5 rokov, ale baví ho to tiež a tak sa naučil čítať aj on. Príde nám nejaký leták do schránky a čítajú, na čo je aká akcia. Vidia obrázok, pod ním nápis a lúštia čo to tam je. Alebo mi príde správa od kamošky, kedy sa stretávame na ulici, a tak čítajú, čo píše. Jednoducho som ponúkala čítanie kade tade v rámci celého dňa, aby to nevnímali ako niečo čo musia, ale niečo, čo sa prirodzene a nenásilne naučia.
Písanie sme takisto nejak išli po našom. Keď sme šli do obchodu, písali obaja zoznamy potravín, čo potrebujeme nakúpiť. Písali vianočné pohľadnice, alebo to, čo sa im chcelo. Nešli sme podľa písmeniek. Videli ako sa píšu tlačené a tak písali, čo chceli aj keď niekedy si vymysleli ťažké slová, ale diktovala som im písmeno po písmenku a nejak to šlo. A tak sme vlastne mali aj diktáty. Tiež v rámci potrebných činností sme si vybavili niečo do školy. Super, odsýpalo nám to, ani sme nevedeli ako.
Počítanie ich bavilo nielen ako rátanie banánov, jabĺk, balení ovsených vločiek, či obilniny, ale aj tak v zošitoch. Nakreslila som im príklad vo forme jabĺk na sčítanie a neskôr na odčítanie a oni rátali. Pod nakreslené jablká napísali číslicu, zrátali, rovná sa a potom napísali výsledok. Mali dni, že ani nechceli ísť spať, kým nedorátajú celú stranu. Ondrej samozrejme takisto aj počítanie trénoval s Jarkou a tak máme vlastne všetko dvojmo.
Posledný predmet v prvej triede je prvouka . Ani tu sme sa učebnicou vôbec neriadili. Nejak som sa spoľahla na to, že keď ich niečo zaujíma, tak si o tom niečo prečítame. Takto ich v zime zaujala voda, sneh, ľad a mali sme tak zábavu na pár dní, kým sme vymenovali skupenstvá všetkého čo je okolo nás. Alebo keď pršalo, tak sme zisťovali, ako funguje kolobeh vody. Keď sa blýskalo, študovali sme ako vzniká blesk a hrom. Mesiac ich fascinuje už dlho a tak postupne stále obavujeme viac a viac z našej slnečnej sústavy. Ide to nejak prirodzene. Podrobnejšie sa dočítate ako to u nás prebieha v praxi tu.
A tak prišiel deň skúšok. Veľký deň plný očakávaní, ako to bude celé prebiehať.
V škole sme mali byť o 8:40 a tak sme vedeli, že z domu musíme vyraziť o 6:30, aby sme mali rezervu a v pohodičke všetko stihli.
Keďže sme išli skoro spať, ako každý večer, od radosti sme všetci vstali pred piatou. Nám zaspatie nejak nehrozí, u nás bežne vstávame medzi piatou a šiestou. Nachystali sme raňajky do auta, zobrali sme všetko, čo deti nakreslili, písali a počítali a vyrazili sme.
Lukáš v aute zaspal tesne pred príchodom do našej kmeňovej školy a tak Peťo s ním ostal v aute a my traja sme šli na preskúšanie. Ondrej sa pridal tiež, veď aj on pracoval celý polrok a tak bol zvedavý, ako to bude prebiehať.
Prišli sme do školy, kde nás nasmeroval nápis a tam ticho, nikde nikoho. Prišli sme k prvej triede a hovorím deťom: „Počujete pani učiteľku za dverami? Takto sa učí v škole, práve deťom niečo vysvetľuje. Poď, zdvihnem ťa a pozri sa cez to horné okienko, čo je nad dverami.“ A tak som zdvihla Ondreja a potom Jarku a obidvaja mi hovoria, že deti nevideli. Hm, zvláštne. A zrazu sa otvoria dvere a náš milý pán riaditeľ nás víta, že super ako ste trafili. Podali sme si ruky a rovno nás zavolali do triedy.
Prehodili sme pár slov a posadil nás k pani učiteľke. Prebiehalo to presne tak, ako nám pán riaditeľ spomínal, vlastne ešte lepšie. Všetci boli usmiati, vládla tam pokojná atmosféra. Jarka porozprávala aké boli Vianoce. Potom sme vybrali, na čom sme doma pracovali. Jarka náramne spolupracovala, vlastne ma to ani veľmi neprekvapilo, lebo Jarka je veľmi spoločenská a komunikatívna. Pri každom zošite vysvetľovala, čo sme robili. Prešli sme takto každý jeden predmet. Mali sme so sebou aj šlabikár, tak Jarka aj niečo prečítala. Ondrej sa chcel tiež predviesť, že aj on vie čítať, aby vedeli, že aj on pracoval celý polrok. Tým sme pani učiteľku celkom pobavili, lebo nečakala, že bude až tak dobre čítať. Ale Ojko je makač, keď ho niečo baví, tak číta všetko a všade, aj na záchode, každý deň. Sem tam sme si robili srandu, že on by mal ísť na skúšky, ako sa pripravuje.
Potom sme vybrali matematiku, ukázali sme sčítavanie, odčítavanie, Jarka mala chuť aj rátať, tak som jej napísala príklad. A to mi doma večer predtým tvrdila, že sa jej nebude chcieť nič hovoriť, aby som to za ňu povedala ja. To mi spomínal aj pár riaditeľ, že sa to môže stať, tak nech zoberiem všetky materiály z domu, lebo veď ani dospelým sa nie vždy chce. Aby sme tých prváčikov teda veľmi nestresovali. Tým, že tam bola taká uvoľnená atmosféra, Jarka sa osmelila a išla ako raketa.
Na záver sa nás ešte spýtali na angličtinu, ale to máme tiež nejak automaticky doma. Pár dní v týždni sa s nimi rozprávame niekoľko hodín len po anglicky a rozprávky pozerajú len v origináli. A tak aj to máme odfajknuté.
Celé preskúšanie trvalo asi pol hodinu. Rozlúčili sme sa, ešte sme na záver prehodili s riaditeľom nejaké organizačné pokyny a vyrazili sme na cestu domov. Takto by sa to aj mne páčilo ako dieťaťu. Všetci usmiati, trvalo to tak krátko, že sa ani nik nestihol nudiť a už sme aj šli.
Čo nám zabralo ale najviac času bolo niečo úplne iné. Nečakane totiž napadol sneh a naokolo Kremnice sú nádherné kopce. A tak sme pár minút po skúškach hľadali vhodné miesto na sánkovačku. Keď sme našli taký parádny kopec, hodinu sme tam lietali ako šarkany a spúšťali sa. Svietilo slnko, bolo trochu pod nulou, perfektne sa to šmýkalo, no úplne selanky.
Vysánkovali sme sa a keď sme boli totálne mokrí nasadli sme do auta a vyrazili sme. Mysleli sme si, že okolo obeda budeme doma. Ale už keď sme sa zdržali, tak sme sa ešte rozhodli, že v rámci socializácie prepadneme našich veľmi dobrých kamarátov, ktorých máme po ceste domov. Ten skúškový deň bol veľmi príjemný. Celodenný výlet s ďalšími dvomi parádnymi zastaveniami. Cestou v aute zaspali všetky tri kusy. Prišli sme domov neskoro popoludní a Jarka vyspatá do ružova si sadla rovno za stôl, že musí pracovať, lebo čoskoro budú ďalšie skúšky a potrebuje sa nachystať.
Rastlinná strava je niečo, čo nás všetkých poháňa, aby sme sa vedeli aj dobre sústrediť na prácu. Ak potrebujete s týmto trochu poradiť, práve sme sputili on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!
Karfiolovo-fazuľová polievka s cviklou
/in 21-dňová zmena, Deň 3/by MirkaPísali sme to aj pri kelovo kapustovej polievke, ale ak ste to náhodou prehliadli, tak si to zopakujeme znovu, je to celkom dôležité, ako vyťažiť čo najviac ochranných živín pre naše zdravie z tejto zeleniny. Kapustová zelenina je naša obľúbená zelenina, kupujeme ju čerstvú, ak nie je, tak aj mrazenú. Prečo tak ľúbime túto kapustovú zeleninu ako brokolica, karfiol, kapusta, či kel? Aj pre sulforafán. Čo to je??? Je to prirodzene sa vyskytujúca organická zlúčenina síry, u ktorej boli preukázané silné protirakovinové účinky. Štúdie ukázali, že sulforafán spôsobuje apoptózu (teda programovanú smrť buniek) v hrubom čreve, prostate, prsníkoch, a tiež apoptózu rakovinových buniek pri rakovine pľúc, prsníka. Nanešťastie sa však deaktivuje varením. Ako teda aktivovať a znásobiť protirakovinové účinky kapustovej zeleniny? Keď budete jesť surový karfiol, prijmete len 12% z celkového obsahu sulforafánu. Jeho množstvo však dokáže znásobiť, ak si karfiol riadne pripravíte. Varením karfiolu na pare 3 až 4 minúty sa optimalizuje obsah sulforafánu tým, že sa odstráni bielkovina epithiospecifier (ESP), ktorá deaktivuje sulforafán, zatiaľ čo sa zachová enzým myrozináza, ktorý premieňa glukorafanín na sulforafán. Čiže potrebujeme aktivovať suforafán a potrebujeme k tomu enzým myrozinázu, bez ktorého by nevznikol žiadny sulforafán. Riešenia sú dve:
Prísady:
Počet porcií: 4, čas prípravy: 10 minút, čas varenia: 25 minút (s chystaním vopred)
Postup:
Večer predtým namočíme fazuľu, ráno vodu zlejeme a varíme na miernom ohni vo vode a soli, kým úplne zmäkne.
Zeleninu nakrájame nadrobno a dáme do hrnca okrem cvikle spolu s korením a necháme variť. V malom hnrci na 1 čl oleji opražíme pokrájanú cviklu na kocky, jemne posolíme a posypeme mletou rascou. Za stáleho miešania opražíme 5 minút a potom podlejeme asi pol sálkou vody, čím menej, tým lepšie, len aby sa nepripiekla a varíme. Keď je zelenina hotová, posypeme horčičným semenom, naložíme do tanierov, k tomu dáme 1-2 kopcové lyžice bielej fazule a ešte pridáme 1 kopcovú lyžicu uvarenej cvikle.
Tip
My zvykneme uvariť strukovinu na 1-2 dni, ale väčšinou večer čo večer namáčame hŕstku, cícer, fazuľu, šošovicu, bôb, aby sme to striedali. Ak máte pre zmenu chuť na ľahšiu polievku, jednoducho vynechajte strukovinu.
Dobrú chuť!
Banánový chlieb s vlašskými orechami
/in 21-dňová zmena, Deň 3/by MirkaTento banánový chlieb sme pôvodne piekli ako dezert, ale ujal sa hlavne na raňajky. Pripomínal nám neskutočne skutočnú vianočku! Celý bochník, ako je na fotkách, doslova zmizol do pár minút. Môžete si naň natrieť aj domáci džem, ale je dostatočne sladký aj sám o sebe. My sme ho jedli len tak a nič, vôbec nič mu nechýbalo. Toto musíte jednoducho vyskúšať.
Prísady:
Počet porcií: 12-15 kusov, čas prípravy: 10 minút, čas pečenia: 45 minút
Postup:
Zapneme rúru na 180 stupňov. V jednej miske zmiešame suché prísady (múku, vločky, ľan, prášok na pečenie, jedlú sódu, soľ), v druhej zmiešame mokré prísady (datľový sirup, mlieko, olej) s rozpučenými banánmi. Potom obe misky spojíme, vylejeme do vysokej vymastenej formy s rozmermi približne 10x 20 cm a posypeme vlašskými orechami. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 stupňov 45 minút. Keď vyberieme z rúry necháme vychladnúť, aby sa banánový chlieb dobre krájal.
Tip:
Múku môžete zameniť za bezlepkovú, ak potrebujete, predávajú aj bezlepkovú ovsenú (značka Provita), alebo inú. Semienka môžete vyskúšať aj viacero druhov, ale vlašské sa tam echt hodia. Ak ľúbite hrozienka, tak do cesta môžete primiešať tak 1/2 šálky a budete mať vianočku ajajaj!
Dobrú chuť!
Ako vyzeralo preskúšanie po prvom polroku na domácom vzdelávani?
/in Blog/by MirkaPrvý polrok povinnej školskej dochádzky na domácom vzdelávaní za nami a tak sme dostali termín na preskúšanie. Posledné dni pred polrokom som sa snažila Jarku motivovať, nech trochu vypíše aj písanky s písaným písmom, i keď už nie je povinné. To ani jedného z našich dvoch pisárov nebavilo. Jarka sa nechala ukecať, i keď nerozumela načo píše jedno písmeno asi tridsaťkrát. To som jej ani ja nevedela veľmi odôvodniť. Či ho napíše päťkrát a či sto, nebol v tom krasopise extra rozdiel. A tak som ich ani nenútila robiť niečo čo ich nebaví. Len som chcela, aby sme mali čo ukázať komisii, tak som sem tam nadhodila, že si aspoň rozpíše ruku. Na čo mi ona povedala, že kreslí stále a tak si ju takisto uvoľňuje. Pravda. Ako teda vyzeralo naše vzdelávanie?
Čítali sme všetko, čo sa nám zdalo logické. Nápisy na potravinách, nadpisy na knihách, štítky v obchodoch, jednoducho to, čo sa nám aj každodennom živote zíde. Keď sme vykladali nákup, čítali nápisy na obaloch a podávali podľa toho, čo som ich poprosila. Zábava a učenie zároveň. Ja som nestrácala čas pri čítaní šlabikáru a poodkladali sme takto nákup a oni čítali. Keď púšťame v aute pesničky, tak čítajú názov každej, ktorá akurát hrá. Nič dlhé, vždy len pár minút, kým sa im chcelo. Píšem im, lebo Ondrej sa pridal k Jarke. Má síce len 5 rokov, ale baví ho to tiež a tak sa naučil čítať aj on. Príde nám nejaký leták do schránky a čítajú, na čo je aká akcia. Vidia obrázok, pod ním nápis a lúštia čo to tam je. Alebo mi príde správa od kamošky, kedy sa stretávame na ulici, a tak čítajú, čo píše. Jednoducho som ponúkala čítanie kade tade v rámci celého dňa, aby to nevnímali ako niečo čo musia, ale niečo, čo sa prirodzene a nenásilne naučia.
Písanie sme takisto nejak išli po našom. Keď sme šli do obchodu, písali obaja zoznamy potravín, čo potrebujeme nakúpiť. Písali vianočné pohľadnice, alebo to, čo sa im chcelo. Nešli sme podľa písmeniek. Videli ako sa píšu tlačené a tak písali, čo chceli aj keď niekedy si vymysleli ťažké slová, ale diktovala som im písmeno po písmenku a nejak to šlo. A tak sme vlastne mali aj diktáty. Tiež v rámci potrebných činností sme si vybavili niečo do školy. Super, odsýpalo nám to, ani sme nevedeli ako.
Počítanie ich bavilo nielen ako rátanie banánov, jabĺk, balení ovsených vločiek, či obilniny, ale aj tak v zošitoch. Nakreslila som im príklad vo forme jabĺk na sčítanie a neskôr na odčítanie a oni rátali. Pod nakreslené jablká napísali číslicu, zrátali, rovná sa a potom napísali výsledok. Mali dni, že ani nechceli ísť spať, kým nedorátajú celú stranu. Ondrej samozrejme takisto aj počítanie trénoval s Jarkou a tak máme vlastne všetko dvojmo.
Posledný predmet v prvej triede je prvouka . Ani tu sme sa učebnicou vôbec neriadili. Nejak som sa spoľahla na to, že keď ich niečo zaujíma, tak si o tom niečo prečítame. Takto ich v zime zaujala voda, sneh, ľad a mali sme tak zábavu na pár dní, kým sme vymenovali skupenstvá všetkého čo je okolo nás. Alebo keď pršalo, tak sme zisťovali, ako funguje kolobeh vody. Keď sa blýskalo, študovali sme ako vzniká blesk a hrom. Mesiac ich fascinuje už dlho a tak postupne stále obavujeme viac a viac z našej slnečnej sústavy. Ide to nejak prirodzene. Podrobnejšie sa dočítate ako to u nás prebieha v praxi tu.
A tak prišiel deň skúšok. Veľký deň plný očakávaní, ako to bude celé prebiehať.
V škole sme mali byť o 8:40 a tak sme vedeli, že z domu musíme vyraziť o 6:30, aby sme mali rezervu a v pohodičke všetko stihli.
Keďže sme išli skoro spať, ako každý večer, od radosti sme všetci vstali pred piatou. Nám zaspatie nejak nehrozí, u nás bežne vstávame medzi piatou a šiestou. Nachystali sme raňajky do auta, zobrali sme všetko, čo deti nakreslili, písali a počítali a vyrazili sme.
Lukáš v aute zaspal tesne pred príchodom do našej kmeňovej školy a tak Peťo s ním ostal v aute a my traja sme šli na preskúšanie. Ondrej sa pridal tiež, veď aj on pracoval celý polrok a tak bol zvedavý, ako to bude prebiehať.
Prišli sme do školy, kde nás nasmeroval nápis a tam ticho, nikde nikoho. Prišli sme k prvej triede a hovorím deťom: „Počujete pani učiteľku za dverami? Takto sa učí v škole, práve deťom niečo vysvetľuje. Poď, zdvihnem ťa a pozri sa cez to horné okienko, čo je nad dverami.“ A tak som zdvihla Ondreja a potom Jarku a obidvaja mi hovoria, že deti nevideli. Hm, zvláštne. A zrazu sa otvoria dvere a náš milý pán riaditeľ nás víta, že super ako ste trafili. Podali sme si ruky a rovno nás zavolali do triedy.
Prehodili sme pár slov a posadil nás k pani učiteľke. Prebiehalo to presne tak, ako nám pán riaditeľ spomínal, vlastne ešte lepšie. Všetci boli usmiati, vládla tam pokojná atmosféra. Jarka porozprávala aké boli Vianoce. Potom sme vybrali, na čom sme doma pracovali. Jarka náramne spolupracovala, vlastne ma to ani veľmi neprekvapilo, lebo Jarka je veľmi spoločenská a komunikatívna. Pri každom zošite vysvetľovala, čo sme robili. Prešli sme takto každý jeden predmet. Mali sme so sebou aj šlabikár, tak Jarka aj niečo prečítala. Ondrej sa chcel tiež predviesť, že aj on vie čítať, aby vedeli, že aj on pracoval celý polrok. Tým sme pani učiteľku celkom pobavili, lebo nečakala, že bude až tak dobre čítať. Ale Ojko je makač, keď ho niečo baví, tak číta všetko a všade, aj na záchode, každý deň. Sem tam sme si robili srandu, že on by mal ísť na skúšky, ako sa pripravuje.
Potom sme vybrali matematiku, ukázali sme sčítavanie, odčítavanie, Jarka mala chuť aj rátať, tak som jej napísala príklad. A to mi doma večer predtým tvrdila, že sa jej nebude chcieť nič hovoriť, aby som to za ňu povedala ja. To mi spomínal aj pár riaditeľ, že sa to môže stať, tak nech zoberiem všetky materiály z domu, lebo veď ani dospelým sa nie vždy chce. Aby sme tých prváčikov teda veľmi nestresovali. Tým, že tam bola taká uvoľnená atmosféra, Jarka sa osmelila a išla ako raketa.
Na záver sa nás ešte spýtali na angličtinu, ale to máme tiež nejak automaticky doma. Pár dní v týždni sa s nimi rozprávame niekoľko hodín len po anglicky a rozprávky pozerajú len v origináli. A tak aj to máme odfajknuté.
Celé preskúšanie trvalo asi pol hodinu. Rozlúčili sme sa, ešte sme na záver prehodili s riaditeľom nejaké organizačné pokyny a vyrazili sme na cestu domov. Takto by sa to aj mne páčilo ako dieťaťu. Všetci usmiati, trvalo to tak krátko, že sa ani nik nestihol nudiť a už sme aj šli.
Čo nám zabralo ale najviac času bolo niečo úplne iné. Nečakane totiž napadol sneh a naokolo Kremnice sú nádherné kopce. A tak sme pár minút po skúškach hľadali vhodné miesto na sánkovačku. Keď sme našli taký parádny kopec, hodinu sme tam lietali ako šarkany a spúšťali sa. Svietilo slnko, bolo trochu pod nulou, perfektne sa to šmýkalo, no úplne selanky.
Vysánkovali sme sa a keď sme boli totálne mokrí nasadli sme do auta a vyrazili sme. Mysleli sme si, že okolo obeda budeme doma. Ale už keď sme sa zdržali, tak sme sa ešte rozhodli, že v rámci socializácie prepadneme našich veľmi dobrých kamarátov, ktorých máme po ceste domov. Ten skúškový deň bol veľmi príjemný. Celodenný výlet s ďalšími dvomi parádnymi zastaveniami. Cestou v aute zaspali všetky tri kusy. Prišli sme domov neskoro popoludní a Jarka vyspatá do ružova si sadla rovno za stôl, že musí pracovať, lebo čoskoro budú ďalšie skúšky a potrebuje sa nachystať.
Rastlinná strava je niečo, čo nás všetkých poháňa, aby sme sa vedeli aj dobre sústrediť na prácu. Ak potrebujete s týmto trochu poradiť, práve sme sputili on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!
Obložená bageta s opraženým párkom
/in 21-dňová zmena, Deň 2/by MirkaVeľmi obľúbené jedlo pre všetkých, čo potrebujú ešte tie klasické chute a klasické jedlá. Tu je jedno také, i keď vylepšené, s avokádom, čerstvým šalátom, paradajkami. Je to taká klasika hotová za pár minút, ktorú si ešte sem tam Peťo rád dá. Vtedy sa tvári akoby jedol tú najlepšiu vec na svete a pritom pár rokov dozadu to hovoril o pohronských cigarách. Boli to také úzke mastné klobásy. Našťastie sa Peťovi v tomto celkom rýchlo zmenili chute a nemusela som dlhé roky vetrať po jeho záťahu v kuchyni. Lebo táto obložená bageta priam vonia, tu vetrať netreba. Niekedy si ju dáme aj v zime so všetkými prísadami, kúpime cherry paradajky pestované na Slovensku zo skleníka (na počudovanie chutia fakt dobre) a ideme na to. V lete si k nej prihadzujeme čerstvú uhorku, červenú papriku.
Prísady:
Počet porcií: 2, čas prípravy: 7 minút
Postup:
Bagetu rozrežeme pozdĺžne na plovicu. Párky rozrežeme takisto vodorovne a opražíme nasucho na panvici z oboch strán. Avokádo ošúpeme, kôstku vyberieme a vidličkou roztlačíme v miske. Na jednu časť bagety dáme roztlačené avokádo, na druhú časť 1 pl majonézy, 1 čl horčice, na to dáme 2 listy šalátu a paradajky nakrájané na kolieska. Preložíme a podávame.
Tip
Prísady na túto večeru môžete mať pár dní doma. Pomocou jednoduchého triku bude bageta stále chutiť čerstvo a chrumkavo. Bagetu rozrežte pozdĺžne a dajte do mrazničky. Tak vydrží čerstvá a chrumkavá. Potom ju len na panvici opražíte nasucho, spolu s párkami (ktoré vydržia niekoľko týždňov, tie tiež môžete zakúpiť dopredu).
Dobrú chuť!
Kapustovo-kelová miso polievka so šošovicou
/in 21-dňová zmena, Deň 1/by MirkaKapustová zelenina je naša obľúbená zelenina, kupujeme ju čerstvú, ak nie je, tak aj mrazenú. Prečo tak ľúbime túto kapustovú zeleninu ako brokolica, karfiol, kapusta, či kel? Pre sulforafán. Čo to je??? Je to prirodzene sa vyskytujúca organická zlúčenina síry, u ktorej boli preukázané silné protirakovinové účinky. Štúdie ukázali, že sulforafán spôsobuje apoptózu (teda programovanú smrť buniek) v hrubom čreve, prostate, prsníkoch, a tiež apoptózu rakovinových buniek pri rakovine pľúc, prsníka. Nanešťastie sa však deaktivuje varením. Ako teda aktivovať a znásobiť protirakovinové účinky brokolice? Keď budete jesť surovú zrelú brokolicu, prijmete len 12% z celkového obsahu sulforafánu. Jeho množstvo však dokáže znásobiť, ak si ju riadne pripravíte. Varením brokolice na pare 3 až 4 minúty sa optimalizuje obsah sulforafánu tým, že sa odstráni bielkovina epithiospecifier (ESP), ktorá deaktivuje sulforafán, zatiaľ čo sa zachová enzým myrozináza, ktorý premieňa glukorafanín na sulforafán. Čiže potrebujeme aktivovať suforafán a potrebujeme k tomu enzým myrozinázu, bez ktorého by nevznikol žiadny sulforafán. Riešenia sú dve:
Prísady:
Počet porcií: 4, čas prípravy: 10 minút, čas varenia: 20 minút
Postup:
Zeleninu nakrájame nadrobno a dáme do hrnca spolu s ružičkovým kelom a korením a trochou vody. Stačí toľko, aby zelenina bola ako tak ponorená vo vode. Rýchlejšie sa uvarí, na záver prilejeme tak 2 šálky vody a vypneme. Keď sa polievka uvarí, na záver prídáme miso pastu. Aby neostali hrudky miso pasty, v pohári ho zmiešame s horúcou vodou a potom vylejeme do polievky. Naložíme polievku, posypeme horčičným semenom a kto má chuť si ešte môže posypať 1 pl lahôdkovým droždím.
Tip
Ak sa nebojíte farebnejšej polievky a chcete zvýšiť výživovú hodnotu, bielu kapustu zameňte ze červenú, obsahuje viac antioxidantov.
Dobrú chuť!
Smoothie nielen pre zelenáčov
/in 21-dňová zmena, Deň 1/by MirkaSmoothie je výborný mix čerstvého ovocia a neškrobovej zeleniny. Ľahko sa trávi, keďže je to zmixovaná zmes a zároveň veľmi chutná. Dodáte telu hneď zrána plno živín a budete prekvapení, koľko budete vládať. Približne pol litra je primerané množstvo, aby ste vydržali do obeda sýti. Síce je to zmixovaný nápoj, ale aj tak ho pijeme pomaly, ideálne slamkou. Prečo slamkou? Odporúča sa piť smoothie pomaly kvôli tomu, aby sme sa nasýtili, aby nám nevyletel krvný cukor. Kedže je to zmixovaný nápoj, dokážeme ho exnúť aj za pol minúty, ak sme veľmi hladní. Predstavte si, že máte pred sebou všetko to ovocie a zeleninu a teda za pol minúty to nemáme šancu zjesť ani náhodou. Mixovanie pomáha s trávením, mixér to rozomelie na krém, a tak nemusíme toľko prežúvať. A preto by sme mali mať na pamäti, aké je to množstvo a piť pomaly.
Prísady:
Porcie: 2 , čas prípravy: 5 minút
Postup:
Všetko spolu zmixujeme vo vysoko výkonnom mixéri 30 sekúnd až minútu, záleží od výkonu mixéra. Ak nemáme poruke vysoko výkonný mixér, datle si predtým namočte do vody na 1-2 hodiny. Ak si budete chystať smoothie do práce, tak dajte datle do vody večer a ráno len zmixujete.
Tip
Zo zeleného obľubujeme kučeravý kel, dá sa ľahko vypestovať aj v kochlíku, semienka na jar dostať v každom hypermarkete. Medzi zelené patrí aj brokolica, kel, ružičkový kel. Dôležité je nezabúdať obmieňať zeleninu. Potrebujeme jesť rôznorodú zeleninu a ovocie a tak sa nebojte si sem tam prihodiť niečo iné, prípadne zameniť za ovocie, ktoré je práve v sezóne. V zime sú výborné aj rôzne klíčky (slnečnicové, brokolicové, ľanové) . Dajú sa pestovať v izbe pri priemerne presvetlenej izbe a máte čerstvú doma vypestovanú listovú zeleninu.
Dobrú chuť!
Krémová polievka s fazuľovými lúskami, mrkvou a petržlenom
/in 21-dňová zmena, Deň 2/by MirkaNádherne farebná polievka, ktorej umeocot dodá výbornú chuť. Umeocot je slaný ocot z umeboshi sliviek. Umeocot je vyrobený zo slaných kvasených sliviek umeboshi (špeciálne slivky pochádzajúce z Ázie s vysoko liečivým účinkom). Má svetlo fialovú farbu a slano-kyslú chuť. Najčastejšie ním dochucujeme polievky, sem tam ho pridáme aj do zálievky na šalát. Používame ho už niekoľko rokov, takmer sme ho úplne nahradili jablčným octom, ten ostal v pozadí so svojou fádnou chuťou v porovnaní s umeoctom.
Prísady:
Počet porcií: 4, čas prípravy: 10 minút, čas varenia: 20 minút
Postup:
Zeleninu nakrájame nadrobno a dáme do hrnca spolu s korením a 1-2 šálkami vody. Keď sa polievka uvarí, časť polievky zmixujeme ponorným mixérom, tak aby tam ostali aj celé kúsky zeleniny. Možno bude treba priliať ešte vodu, aby to nebolo príliš husté, ale krémové. Prípadne 2-3 naberačky prelejeme do nádoby a zmizujeme dohladka a prelejeme potom naspäť ku zvyšku polievky. Dochutíme umeoctom, alebo citrónovou šťavou a podávame.
Tip
V lete môžete pridať nasekané listy jedlej buriny ako žihľava, mrlík, či portulaka.
Dobrú chuť!
Mkrvovo-jablková polievka so zázvorom
/in 21-dňová zmena, Deň 16/by MirkaPrísady:
Počet porcií: 4 porcie, čas prípravy: 5 minút, čas varenia: 20 minút
Postup:
Mrkvu poriadne umyjeme a nakrájame na kocky, cibuľu posekáme nadrobno. Jablko ošúpeme a nakrájame na kocky. Zázvor postrúhame a dáme do hrnca. Všetko spolu uvaríme v menšom množstve vývaru so soľou a korením, tak 1 šálka, varíme 20 minút a potom prilejeme zvyšok zeleninového vývaru, dochutíme a zmixujeme na hladký krém. Posypeme štipkou mletého muškátového orecha.
Tip:
Veľmi sa hodí k tomu posekaná čerstvá petržlenová vňať.
Dobrú chuť!
Polievka z červenej kapusty a šošovice
/in 21-dňová zmena, Deň 21/by MirkaPrísady:
Počet porcií: 4 porcie, čas prípravy: 7 minút, čas varenia: 30 minút
Postup:
Na oleji opražíme takých 5 minút pokrájanú červenú kasustu so soľou a mletou rascou. Zalejeme 3 šálkami vody, pridáme paradajkový pretlak a ostatné prísady. Znížime plameň a varíme okolo 30 minút a potom posypeme horčičným semenom.
Tip:
V sezóne odporúčame čerstvé paradajky spariť, ošúpať, zmixovať a tie použiť namiesto paradajkového pretlaku.
Je to ozaj len jedlo, alebo je za tým prežúvaním aj niečo viac?
/in Blog/by MirkaO chvíľu to spolu odštartujeme, tak neváhajte a aj vy sa ku nám pripojte! O čom hovoríme? Predsa o našom novučičkom online kurze: 21-dňová zmena. Spolu to ide ľahšie, lebo my radi jeme, a vy? Priznám sa, takýto kurz som hľadala pred rokmi, keď som nevedela čo ako s čím jesť, respektíve prečo to jesť a podobne. Chcela som zmeniť stravu, ale šalát z čínskej kapusty a tofu ma teda neočaril. Ako čínsku kapustu ľúbim, ale nie vo fádnom šaláte. A tak ideme spustiť tento kurz, ktorý vás poriadne ohúri! Teda dúfame! Budeme vás sprevádzať na každom kroku s kompleť menu na 21 dní! Čo vy na to? Dobre teda a čo tá láska k jedlu? Tej sa tu nabažíte až až!
K jedlu máme romantický vzťah. Asi preto, aby sme prežili. Musíme mať radi jedlo. Aj my ľúbime jedlo. Ak mi niekto chcel kedysi zobrať určité jedlá, čo som milovala, bola som ako zúrivý pes. Boli to jedlá ako vyprážaný syr s hranolčekmi, bryndzové halušky so slaninou, či čokoláda. Potom som našla svoje PREČO a postupne som sa ich vzdala dobrovoľne.
Peťo žil s nami v jednej domácnosti desať rokov a stále jedol mäso. Až keď našiel on svoje prečo, prešiel na rastlinnú stravu. Kedysi sa mi to nezmestilo do hlavy, ako je možné, že ľudia reagujú tak, akoby som na nich útočila, veď im len chcem povedať, čo a ako.
Nedávno som počula jeden rozhovor, kde presne toto rozoberali, ako pochopiť ľudí. Páčili sa mi tie dôvody, že je to taký tanec, kde treba nájsť to, na čom sa zhodneme a ladíme, inak si šliapeme na nohy. Lebo jedlo je láska. A samozrejme, niet divu, že sa cítia, že na nich útočíme, veď im hovoríme, že tá ich láska je zlá. Môžem si dovoliť takto na niekoho útočiť? Nie!
Bola som presne taká istá! Nebola som na rastlinnej strave od narodenia, aj ja som veselo jedla tlačenku, slaninu, kopy syra. A tak som sa po čase upokojila, prestala som na ľudí útočiť, poúčať vždy, keď som mala príležitosť. Nechala som to tak. Aj ja som mala svoju cestu, trvalo mi to 16 rokov, kým som sa stala vegetariánkou. A tak som pochopila, že tú cestu máme každý inú. Niekto tú lásku možno nepustí nikdy, lebo je príliš silná. Je to jeho voľba. Niekto si pozrie nejaký dokument o tom, ako chovanie zvierat ničí našu planétu a prehodnotí túto svoju lásku. Je to ako s cigaretami, ak nájdeme niečo iné, tých 20 kamošiek v krabičke od cigariet prestaneme potrebovať. Ale nemôžem niekoho nútiť, aby niečo nielen neľúbil, ale dokonca mu to zhnusím. Preto nemáme problém sedieť za jedným stolom s ľuďmi, kde sú okrem nášho vegánskeho šalátu vyložené rezne, či losos. Možno okrem toho pachu, priznám sa, nevonia mi to, ale inak nie.
Čo som sa naučila je, že sa snažíme hľadať to, čo nás s ľuďmi spája. Je to každého osobná vec, čo si dáva trikrát denne do úst. Jediné čo môžem urobiť je, ísť príkladom. Nerobíme nikomu prednášky, ak sa nás s Peťom vyslovene niekto neopýta. Nezačíname s Peťom rozhovory, že za tento rezeň položila jedna kravička svoj život. To vysvetľujem našim deťom, aby vedeli, že rezeň nerastie na strome, ale ako naberie tú formu akú má. Lebo ja som to ako dieťa nevedela. Chceme, aby naše deti vedeli odkiaľ je jedlo, čo je na stole. Ale za nikoho iného zodpovední nie sme. A tak rešpektujeme každého lásku, či je povznášajúca, či seba zničujúca.
My sme napríklad zistili, že naše staré lásky nás podvádzali. Chutili výborne, ale zvnútra nás ničili, navyše boli zničujúce na oveľa vyššom stupni ako naše zdravie a tak sme zistili, že o takú lásku nestojíme. Možno to podľa mňa prirovnať k dvojici, kde jeden mláti druhého, alebo je chorobne žiarlivý, napríklad. Darmo ľudia naokolo dohovárajú tomu mlátenému, že je to seba zničujúce, on toho druhého tak miluje, že je ochotný to trpieť, možno to tak ani nevníma. Možno to bude znášať pokorne celý život, možno ho ubije partner jedného dňa na smrť a možno nájde silu a odíde. Každý to máme inak, každý máme svoj čas, kedy si povieme: “A dosť, pohár pretiehol. Takto to ďalej nepôjde.”
A tak sme my tú našu lásku zo začiatku nahradili za podobnú, aby sme sa tak trochu oklamali a nesmútili za tou starou. V praxi to vyzeralo tak, že sme jedli rastlinné syry čo chutili presne ako tie živočíšne. Kupovali sme si kopec rastlinných salám, burgrov, jednoducho jedál, ktoré nám tú živočíšnu lásku pripomínali. Keďže nám to chutilo, nejak sme časom na tú starú zabudli. Navyše sme potom upustili aj od tých náhrad, už sa nám to nežiadalo. Zjavne aj tu platí, zíde z očí, zíde z mysle a už si na tie naše bývalé ani nespomenieme. Už by sme ich nechceli späť, nikdy, boli pre nás a pre okolie príliš zničujúce. Museli sme však na to prísť sami, nik nemohol spraviť to rozhodnutie za nás, ani za mňa ani za Peťa. Jasné, že som tajne dúfala, že sa jedného dňa a čím skôr už ku nám pridá, ale čakala som. A dočkala som sa! Uf! A tak aj všetkým ostatným želáme len to najlepšie na ich ceste, ktorú si vybrali, nech je akákoľvek.
Ak však rozmýšľate, že je čas sa niekam posunúť, ale neviete ako na to, máme niečo akurát pre vás, čo vás odštartuje. O pár dní spúšťame on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!