Čo sú to klíčky?

Sú to naklíčené semená, ktoré vznikajú, keď semeno začne rásť a meniť sa na rastlinu. Je to medzník medzi semienkom a rastlinou. 

Prečo klíčiť?

História konzumovania klíčkov siaha zhruba do tretieho tisícročia pred Kristom a medzi ich najväčších konzumentov patria obyvatelia Ázie. Nenaklíčené semienko rastliny má nižšiu nutričnú hodnotu ako klíčok a je horšie stráviteľné. Pri klíčení nastávajú enzymatické procesy a bunkové reakcie, ktoré majú za následok vznik rôznych telu prospešných látok. Klíčky pohánky obsahujú veľké množstvo energie, lyzín (dôležitý pre rast kostí), vitamíny (B, C), bielkoviny, minerály ako vápnik, fosfor, železo, horčík, draslík. Všetky tieto látky a ďalšie enzýmy sú potrebné pre rast novej rastliny.

Enzýmy sú základné katalyzátory takmer všetkých chemických procesov v živom organizme, bez nich sa nezaobídeme. Štiepia zložité látky stravy na jednoduchšie zložky, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu. Mnoho lekárov zaoberajúcich sa surovou stravou tvrdí, že každá potravina v prirodzenom stave obsahuje presne tie enzýmy a ich spolučinitele, ktoré potrebuje na rozloženie danej potraviny. Akonáhle sú zničené varením alebo iným spracovaním, musí telo vytvárať viac vlastných enzýmov potrebných na trávenie, aby sa toto jedlo mohlo riadne stráviť.

Keď rastlina vyrastie, obsahuje týchto látok menej. Preto sú klíčky najzdravšou etapou vývinu rastliny. Celý proces klíčenia efektívne semienko predtrávi – uľahčí nám jeho stráviteľnosť a využiteľnosť všetkých živín.

Postup

Lúpanú svetlú pohánku  (nie tmavú, tá je termicky lúpaná a už neklíči) namočíme do vody. Úplne ju ponoríme aspoň na 30 minút, ale môže byť aj dlhšie.

Po 30 minútach pohánku dáme do sitka. Sitko s pohánkou dáme pod tečúcu vodu a premývame, kým tečie číra voda. Sitko dáme do misky, aby mala kam odkvapkávať voda a takto premývame 2 krát za deň. V lete, keď sú horúčavy, premývam pohánku častejšie, inak môže splesnivieť. Ak nemáte čas v lete ju často premývať, dajte ju namočenú do chladničky, proces sa spomalí, ale aj tak bude klíčiť.

Za 1-2 dni je pohánka naklíčená, vidíme to podľa klíčkov, ktoré sú dlhé ako celé zrnko pohánky. Vtedy je pohánka hotová. Buď si ju takúto naklíčenú dáme do šalátu, alebo ju použijeme na prípravu nepečeného cesnakového chleba, či müsli. V chladničke vám vydrží čerstvo naklíčená 3-4 dni.

Ako suším pohánku 

V letný slnečný deň ju dám na papier na pečenie na plech a šupnem von na slnko. Ak suším v sušičke, takisto ju dám na papier na pečenie (otvory na sušičke sú veľké a inak by cez ne prepadla). Dám ju nariedko, aby sa takmer jednotlivé zrnká pohánky nedotýkali. Suším pri teplote 42 stupňov 4 hodiny. Po 2 hodinách ju poprehadzujem, aby sa rovnomerne vysušila.

Takto usušenú pohánku dám do sklenej nádoby a odložím do kuchynskej linky, nemusí byť v chlade. Takto ju skladujem aj mesiac. Používam ju na na slano, napríklad na rascový chlieb, alebo na sladko na biskupský chlebík, či čokoládové tyčinky.

Pohánku meliem v mlynčeku na kávu, alebo v mlynčeku na orechy a semená. Múku si pripravujem tesne pred použitím, ale len toľko, koľko spotrebujem. Dopredu neodporúčam mlieť pohánku na múku, lebo takto pripravená múka rýchlejšie oxiduje a sa aj skôr kazí. Kedže táto múka obsahuje celé zrno, stred, klíčok, aj obilku, obsahuje aj potrebné enzýmy a tuky na trávenie. Kedže táto múka má krátku trvanlivosť, nedá sa toľko skladovať.

Naopak múka, ktorú kúpite v obchode, je zbavená klíčku a obilky, a tak má oveľa dlhšiu trvanlivosť, ale neobsahuje potrebné enzýmy, aby ste ju strávili ako celok. Takže ak máte len trochu času a chuti, určite odporúčam si vyrobiť pohánkovú múku doma. Je to veľmi jednoduché a nezaberie to veľa času a to nehovorím o živinách, ktoré poskytnete svojmu telu.

Pôrod v nemocnici alebo doma? Krátka reportáž so mnou na Markíze v Reflexe.

Obchody, to bol môj čas samej so sebou. Cez obed som uspala obe deti a už som štartovala auto a šla do nejakého obchodného centra. Nakúpiť potraviny a poprechádzať sa medzi ľuďmi. Prísť na iné myšlienky, jednoducho sa vyvetrať. Keby mi niekto povedal, že o pár mesiacov budem chodiť nakupovať s deťmi a bude ma to navyše baviť, tak mu neverím. Lebo nakupovať s deťmi? Kto to kedy videl? Keďže mám dva kusy, tak si predstavujem, že každý ide iným smerom, zastaví sa pri niečom inom, čo chcem ja. A ja letím najprv jedným, potom druhým smerom, aby sa nestratili, dirigujem a hučím po nich, aby si pohli a išli za mnou, lebo ja viem, čo treba kúpiť.

Takýto scenár? Nie, ďakujem. Viem, prečo chodím nakupovať sama.

Ale ani to nebolo ono, lebo vždy som sa ponáhľala. Rýchlo nakúpiť potraviny, potom sa trochu poprechádzať a rýchlo naspäť za deťmi. Väčšinou som bod programu číslo dva aj tak vynechala, veď prídem na návštevu k rodičom a rovno zdrhnem, keď deti zaspia. Po čase jednoducho možnosť ich niekde odložiť už nebola a keďže potraviny sme potrebovali, tak mi neostalo nič iné, ako ísť so sprievodom.

Ale spravila som si plán a zmenila som stratégiu. Spravili sme si z toho s deťmi výlet.

Prvýkrát v obchode som s nimi strávila 3 hodiny. Bolo to niečo nové a všetko sme teda potrebovali obdivovať. Keďže som vedela, čo ma bude čakať, šli sme ráno, keď tam ešte nik nebol. Najprv sme tlačili asi hodinu v Hypernove košíky. Raz autové s volantom, potom malé detské košíky. S oboma typmi som si prešla celý obchod, ktorý vôbec nie je malý. A to podotýkam, že tie autové vozíky boli samozrejme dva, každý sedel v jednom. Tlačiť dve také hebedá vedľa seba teda nie je žiadna zábava. Tak som si v duchu ďakovala, že sme tam ráno, lebo s ďalšími vozíkmi by sme sa do tých uličiek nezmestili.

Potom si všimli detský kútik, ďalšia polhodina. Ale aspoň som nič netlačila. Oddych pre mňa. Super! Vedľa dm drogéria a tam majú takisto farebné malé košíky. Áno, aj tie sme tlačili, tiež asi pol hodinu. A keďže som tam potrebovala aj niečo kúpiť, tak som si to aj pekne nosila. Lebo tie detské košíky boli taká novinka, že som do nich nič nesmela dať. Žiadny nákup! Okrem toho, že som niesla ešte dve motorky, tak som si nosila aj nákup.

Keď sme išli nakupovať druhýkrát, opäť som bola ovešaná motorkami, ale tentoraz som ich aspoň mohla naložiť do veľkých košíkov. No a teraz? Teraz to je už malina! Motorky čakajú v kufri a my vieme, že v obchode je veľa vozíkov a košíkov, ktoré nemá kto vyvenčiť!

Ak nemám chuť ísť do detského kútika, lebo sa mi tam nechce stráviť hodinu či dve, tak jednoducho ideme inou trasou, aby ho ani nevideli. Veď keď už idem na ihrisko, idem tam kvôli deťom, takže rátam s tým, že tam môžeme byť ozaj dlho, mám so sebou vodu, jedlo a pre mňa niečo na čítanie. A tak sme všetci spokojní.

A keď sa niekedy ozaj ponáhľam? Už vedia, že sa tam vrátime, takže dohodnúť sa dá. Ale aj tak máme vždy časovú rezervu, keby bolo niečo veľmi zaujímavé a museli sme to obdivovať. A ja som predsa na materskej dovolenke, nikam sa neponáhľam :).

Neverila by som, ale ozaj ma nakupovanie s deťmi baví. Nielen že mi pomáhajú (myslím naozaj, vedia čo kupujeme a dávajú to do košíka), ale aj oni majú z toho veľkú zábavu a to ma teší ešte viac.