Čo jedia deti? To akože im ani sem-tam nedáš horalku či poriadnu klobásu (jedine túto :)) alebo nejaké normálne jedlo? To jete len ovocie a zeleninu?

Pokiaľ ide o rôznorodosť jedla, naše deti majú celkom slušný záber. Ale začnem od začiatku.

Keďže som sa počas oboch tehotenstiev a ešte dlho predtým stravovala vegánsky, máme doma dvoch malých vegánov. Logicky. Obaja sú stále dojčení, Jarka 4 roky a Ondrej 2,5. O materskom mlieku som veľa čítala a som presvedčená, že je to pre deti tá najlepšia možná potrava.

Svetový priemer je 4,5 roka a to nehovorím o tom, ako sa tí moji na to tešia. Máme úžasný spôsob na liečenie buchnutí alebo akéhokoľvek problému, nie je to pre nich len potrava.

Keďže pred rokom a pol som prešla na živú stravu, táto zmena ovplyvnila stravovací plán celej rodiny. Peťo si o strave neštuduje toľko ako ja (vlastne si neštuduje vôbec), tak sa spolieha na mňa, čo doma zavediem. Zároveň to rešpektuje a podporuje ma v tom. To je pre mňa veľmi dôležité a sympatické, lebo mi to veľmi uľahčuje. Nemusíme sa hádať, prečo nechcem dávať deťom pečivo a podobne. Prečítala som si knihu Život bez pšenice, Peťovi som to zhrnula asi v 5-minútovom monológu a súhlasil, že pečivo škrtáme z jedálnička. Peťo síce pečivo naďalej je, ale nie pri deťoch. Zvyk je železná košeľa, takže zo začiatku, keď sme šli okolo pečiva, tak ich to tam ťahalo a vysvetľovanie nemalo konca, niekedy sme im ho dokonca aj kúpili. Teraz? Ideme okolo a obaja len povedia, že toto my nepapáme, toto papá tato. Hotovo, závislosť prešla, už im je to fuk. Keďže sladkosti (horalky, keksíky, čokolády) nejedli nikdy, tak tieto oddelenia máme bezproblémové. Vedia, čo to je, pokukajú obrázky na obaloch, skonštatujeme, že tam je cukor, mlieko a iné konzervačné látky, ktoré nejeme a odložia to.

Čo jeme:

Deň začíname vodou alebo bylinkovým či ovocným čajom. Potom spravím šťavu a každý vypije približne 2 – 3 dcl. Chvíľu si na túto zmenu zvykali, keďže sme dlho raňajkovali obilninové kaše. Dočítala som sa, že to nie je ktovieako výživné, tak sme to zmenili. Doobeda prebieha čistiaca fáza v tele, takže nie je žiaduce ho zaťažovať jedlami z obilniny. Po šťave vyložím misky s čerstvým alebo sušeným ovocím a deti si vyberú, na čo majú chuť. Potom jedia orechy, alebo hutnejšie jedlá ako jablkovú, makovú štrúdľu, vianočku, alebo makové šúľance, či müsli, alebo chlieb po našom.

Ondrej ledva chodil a už vedel, kde v záhrade máme jahody, čupol si a či bola zrelá, nezrelá, nevadí, je to predsa jahoda! Zistila som, že deti majú radi jednoduchosť. To skôr my dospelí potrebujeme prečačkané jedlo s najrôznejšími koreninami. Oni si pochutia na pokrájanej uhorke, avokáde, karfiole s lahôdkovým droždím, na mungo klíčkoch, a keby mohli, zjedia balenie chlorelly denne . Sami vymysleli, že jedia ľan či sezam po lyžičkách, pomletý alebo nepomletý… Tomu som zas ja neprišla na chuť, ale keď to majú radi, prečo nie, je to výživné.

V lete robím na obedy a večere čerstvé šaláty, cukinové či mrkvové špagety, a to jeme spolu. Alebo len tak jednoducho, nátierka a k tomu nakrájaná paradajka, mrkva alebo kyslá kapusta, ale tá ide na chuť hlavne v chladnejších dňoch.

Jedno jedlo denne je vegánske, buď zeleninová, alebo strukovinová polievka. Prípadne uvarená bezlepková obilnina ako ryža natural, quinoa, amarant, pšeno, pohánka, občas bulgur či špaldová tarhoňa so zeleninou. K tomu vždy pridám morskú riasu na zvýšenie výživnej hodnoty, prípadne trochu chia semienok, čo mi príde pod ruku. Občas si dajú tofu, tempeh, či iné sójové výrobky.

Sladkosti, ktoré si robíme doma majú veľmi radi, snickers, bounty, makový koláč, vždy je niečo v zásobe, takže stačí to len vytiahnuť a jesť.

A čo nejeme?

Mäso, vajcia, mliečne výrobky (mlieko, syr, jogurty, smotanu…), cukor, múku. Takisto nejeme nič, kde sú nejaké konzervačné látky. Niektoré sa totiž tvária veľmi mierumilovne, ako taký oxid siričitý – E 220, s tým sa stretávam pomerne často. Používa sa pri sušenom ovocí, a teda nežiaducich účinkov je tam až-až (ničí vitamín B1, spôsobuje astmatické problémy a poškodzuje črevo).

Takisto nejeme žiadne mliečne výrobky, deti nikdy nepili kravské či iné živočíšne mlieko okrem materského. Nejedli jogurt z kravského mlieka ani vajce. Dospelým musím občas vysvetľovať, odkiaľ máme esenciálne aminokyseliny, vápnik, železo a podobne. Že sú naozaj v zelenine, semenách a orechoch zastúpené všetky aminokyseliny, ktoré telo potrebuje. Prípadne semienka goji či konopný proteín ich obsahujú všetky. V maku je 12-krát viac vápnika ako v kravskom mlieku. Napríklad v riasach je železo zastúpené 6 krát viac, v sezame takmer 2 krát viac ako v hovädzej pečeni. Dbám na pestrosť, takže striedame ľan, sezam, konope, avokádo, kokos, mandle, paraorechy, kešu, slnečnicu, tekvicu, chia či mak.

Takisto sa vyhýbame akciám, kde by mohlo byť niečo, čo nejeme, nechcem deti zbytočne provokovať. Ak však nemáme na výber a ideme na nejakú oslavu, beriem jedlo so sebou a dám deťom jesť predtým. Rozhodne nie som ten typ, že všetko s mierou, takže niekedy ma to stojí veľa vysvetľovania. Toto sú však výnimočné situácie, máme dosť kamarátov a známych, ktorí naše stravovanie rešpektujú, a keď prídeme na návštevu, tak vyložia jedlo, ktoré sa je aj u nás.

 

Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa mi chce stále čítať zloženie a zháňať nestriekané, organické potraviny. Áno, chce. Do auta tiež dávame pohonnú hmotu, ktorá tam patrí, a nie čokoľvek, čo máme poruke – malinovku, vodu…Čítame si návody, ako obsluhovať umývačku riadu, mixér, či iné zariadenia. A presne toto isté robím ja so zdravím, študujem si to a vzdelávam sa. Preto chcem deťom a nám dávať len to najlepšie. Nad slovným spojením „všetko s mierou“ sa len pousmejem. Pre mňa to znamená „Nechce sa mi, radšej do seba nahádžem všetko na čo mám chuť a potom zájdem k doktorovi, ktorý to napraví“. Ale rešpektujem to. Ja verím, že za svoje zdravie sme zodpovední sami a tak sa aj k tomu staviam. Iné telo v tomto živote nedostaneme, máme len toto jedno. Auto sa pokazí, vymeníme ho. Telesnú schránku nie. Mám jedinečnú možnosť byť tu a vážim si ju. A popri tom chcem žiť naplno, hrať sa s deťmi, vnúčatami, nie im vysvetľovať, že teraz musím oddychovať, lebo ma bolí koleno a už nevládzem. Nechcem chodiť o paličke, po doktoroch, či brať lieky na boľavé nohy alebo hlavu a zvaľovať to na starobu, či lekárov, že mi nevedia pomôcť. Ja chcem mať čas venovať sa pre mňa dôležitým veciam v plnom zdraví. A pre deti chcem presne to isté.

A nie je pravda, že jeme s deťmi len trávu, ako si mnohí myslia. Ja sa veľmi rada dobre najem, o mojej závislosti som napísala aj blog.  Stačí sa len naučiť chystať si zdravé a chutné jedlo. Receptov je naozaj veľa, obchodov so zdravou výživou tiež a nie nestojí to majland. Stačí len chcieť a spraviť zmenu. A hľadať spôsob ako to pôjde a nie výhovorky, prečo sa to nedá. Život je zmena.