;

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie s presným zoznamom…

Tipy ako si spraviť jedlo ešte zdravšie..
Nižšie nájdeš denný zoznam, čo a koľko by mali naše porcie obsahovať na deň.
Pre mňa tento zoznam bol super v tom, že som pochopila, ako si mám nastaviť pomery jednotlivých skupín jedla (ovocie, zelenina, strukovina, obilnina, olejnaté semená). Zvykla som jesť veľa obilniny, strukoviny a trochu zeleniny. Dnes môj tanier vyzerá inak. Jem zeleninu, kde je sem tam obilnina a strukovina. Parádne ma to nasýti, navyše je to oveľa výživnejšie.

Obed napríklad vyzeral takto, špagety s paradajkovou omáčkou a postrúhaným tofu. Dnes, ako prvé varím veľkú porciu dusenej zeleniny a k tomu si dám zopár lyžíc obilniny, či strukoviny. Takisto som netušila, že ovocie a zelenina sa dajú rozdeliť do rôznych kategórii, podľa živín. Ale už viem, že sulforafán, či lignany sú niečo, čo mám jesť denne a tak viem, akú zeleninu, či olejnaté semená treba nakúpiť. Tento zoznam je fajn do obchodu, presne viem, koľko z čoho potrebujeme.
Neznamená to, že sa musíte stať vegánmi, aby ste jedli zdravšie. Len si môžete k svojím jedlám pridať čo to aj z tohto zoznamu a budú výživnejšie.

Tu je zoznam podľa dr. Micheala Gregera:
Bobuľové ovocie (čučoriedky, jahody, černice, maliny) – 1/2 šálky
Iné ovocie (jablko, banán, hruška) – 3 kusy
Kapustová zelenina (kapusta, kel, brokolica, karfiol) – 1/2 šálky
Tmavolistá zelenina (rukola, ľadový šalát, friséé) – 1 šálka
Iná zelenina (paradajka, paprika, mrkva, tekvica, cukina) – 1 šálka
Ľanové semienka -1 pl
-Strukoviny – 1 1/2 šálky varenej
-Olejnaté semená a orechy (sezam, slnečnica, tekvica, vlašské orechy, lieskovce, mandle, arašidy, orechové maslá)-1/4 šálky orechov, alebo 2 pl orechového masla
-Korenie (kurkuma a iné korenie podľa chuti) – 1/4 čl
-Celozrnná obilnina (ovsené vločky, quinoa, amarant, pšeno, celozrnné cestoviny, celozrnný chlieb) – 1 1/2 šálky varenej obilniny, 3 krajce chleba

Micheal Greger k dennému zoznamu pridáva ešte toto:
-Voda (pramenitá, nesladená) – cca 2 litre
-Pohyb (šport, 90 minút jemnejšej aktivity ako jogy, chôdze, alebo 40 minút riadneho cvičenia, kde sa zapotíte)

Tu je k tomu video, s podrobnejším popisom zoznamu, ako ho navrhol náš obľúbený dr. Michael Greger.

Časom už sa mi to tak zautomatizovalo, nákupy nie sú (ani nikdy neboli) pre mňa nočná mora, aby som vždy dodržala na 100% celý zoznam. Beriem ho ako inšpiráciu a časom sme si to upravili doma tak, že to vlastne prirodzene dodržiavame a pritom sa už nemusím na ten zoznam ani pozrieť. Jedlo nemá byť stres, aj u nás sa stane, že máme výlet a sme celý deň mimo domu, tak nejeme presne úplne naj. Ale ráta sa to, čo robíme pravidelne, nie to, že raz za čas uletíme.

 

Čo hovoria ľudia, keď umierajú…najčastejšia odpoveď je..

Čo hovoria ľudia, keď umierajú...najčastejšia odpoveď je..

Keď čítam nejakú štúdiu, čo hovoria ľudia, keď umierajú, najčastejšia odpoveď je: “Ľútosť nad tým, čo neurobili, lebo sa to báli spraviť.”😳😢
Možno aj to je dôvod, prečo furt vymýšľame a skúšame s Peťom niečo iné. Lebo potom ľutovať je neskoro. 🤷‍♀️Keď je príležitosť, treba ju využiť teraz, lebo možno zajtra tu už nebude.
A tak, keď ma napadne nejaká konina, idem do toho. Chcem byť spontánna (a to milujem systém, všetko vopred naplánované), lebo vtedy sa cítim ako 20 ročná, že si stále môžem dovoliť robiť blbosti.🥳
Ak sa prehupnem do stavu, že som len vážna, budem sa so sebou nudiť a vtedy sa budem cítiť staro.🙅‍♀️🤦🏼‍♀️
Aj preto sa s Peťom rehoceme na hocičom, lebo život je vážny dosť. 🤣A ja som sa nafrflala až až. Na tri životy dopredu.
Preto sa len tak vyzujem uprostred ulice a ďalšie 2 hodiny chodím bosá a moji rodičia, čo idú so mnou, to ani nekomentujú. Možno si ťukajú za mnou na čelo, či mi ozaj už úplne šibe. Je to možné. 🤷‍♀️😁
Na tom nezáleží. Najviac sa cítime nažive vtedy, ak sú tam emócie. Viac sa nám to vryje do pamäti a dni nie sú také všedné, sú výnimočné. ❤️

Čo máme v chladničke okrem laku na nechty a horčice…

Čo máme v chladničke okrem laku na nechty a horčice

Mám rada, keď je naša chladnička prehľadná a čistá. S Peťom sa snažím zaviesť systém, že ju na striedačku budeme utierať, ale zatiaľ to mám na starosti len ja. A keďže ju používam denne aj niekoľkokrát, tak si JU aj môžem umyť. Peťova teória, haha. Škoda, že sa do toho nerátajú jeho večerné záťahy. 

Veľmi veľké percento tvorí ovocie a zelenina. Kopec ľudí mi vždy po takomto poste napíše, čo všetko z ovocia do chladničky nemám dávať. Ako napríklad jablká. Lenže v chladničke nie sú sypké a von vyložíme toľko, čo zjeme za deň, aby neboli studené. Nemáme komoru a takto nám to funguje veľmi dobre. Nerada vyhadzujem plesnivé ovocie, či zeleninu. Vlastne jedlo celkovo.
Aj banány tak skladujeme, ak ich nakúpime veľmi veľa a aby neboli zrelé všetky naraz, časť dám do chlaničky, kde sa proces výrazne spomalí.
Druhy ovocia a zeleniny sa unás striedajú počas ročného obdobia, kupujeme hlavne to, čo dozrieva u nás. V zime nekupujeme papriku, paradajky, broskyne, či hrozno. Teraz sa toho prejeme tak, že kápiu nebudem chcieť vidieť do ďalšieho roku, lebo ju už mesiac jem denno denne. Navyše kápia vypestovanej od susedov z vedľajšej dediny má sladkú chuť, na ktorú sa tá z obchodu nechytá a tá zimná, ju pripomína len vzhľadom.
Okrem ovozelu máme riadne zásoby tofu (do šalátov, na nátierky, do koláčov), raw tyčinky (naša sladkosť), sezamovú pastu tahini (na ovsenú kašu), sem tam nejaké junk foody (pre mňa spracovaná potravina) ako jogurty, klobásu, či párky, samozrejme všetko vegan. 
Jedlo z predošlého dňa nezvykneme skladovať, keď tak pre Peťovi nachystám deň vopred do práce obed. Okrem strukoviny (tú varím na dva dni), najradšej navarím presné množstvo. Varenie mi trvá do 20 minút (čo jeme za deň), nemám preto za potrebu variť na týždeň dopredu a najradšej jeme čerstvé potraviny. Varená zelenina sa veľmi rýchlo kazí, deti nikdy nemajú polievku z predošlého dňa. Takže okrem lakov na nechty, horčice, filmov do foťáku, máme v chladničke pohlcovač pachov a to mletú kávu. Tú samozrejme nik nepije.
Máme radi tekvicový olej, ale keďže sme tak zvyknutí na nespracované potraviny, zabúdame na neho a takmer vôbec ho nepoužívame. A pritom do tekvicovej polievky je taký úžasný!!! Teraz na jeseň, keď jeme tekvicu na kilá, si dám asi pripomienku na chladničku. Šťava z aloe je na detox, dostala som od kamošky, tak to pijem len ja. Ostatní sa boja, že ich to zje, či čo, hlavne Peťo.

Keďže chladničku raz za týždeň celú umyjem (zas nepreháňam to, šup šup 5 minút a je to), tak aj prejde kontrolou, čo tam môže byť a čo putuje do kompostu, či kačkám. Takto tam neskladujeme nič dlhodobo, čo by páchlo a nemá tam čo robiť. 

Krutá pravda o našom najobľúbenejšom kešu orechu

Krutá pravda o našom najobľúbenejšom kešu orechu

Keď som mala obdobie na raw strave, jedna zo základných potravín boli kešu orechy. Tie mi nahrádzali veľké množstvo jedál, ktoré som vďaka nim vedela spraviť.
Kupovali sme kešu na kilá, vyrábala som raw torty s kešu krémom, kešu majonézu, kešu syr, kešu jogurt. Deti jedli kešu len tak, na desiatu, či olovrant.
Všetko to bolo chuťovo vynikajúce, ale…
Veľmi ťažké. Orechy obsahujú veľké množstvo tuku a poskrývané vo všetkých možných jedlách len pridávajú na hmotnosti a tažko sa trávia.
Navyše s kešu je iný problém.
Kešu orech má dve vrstvy tvrdej škrupiny, medzi ktorýmu sú žieravé látky, ktoré môžu spôsobiť ťažké popáleniny.
Aby ich mohli spracovať, musia prejsť parou a varením. Ženy, čo ich lúpu (donedávna sa to robilo ručne, postupne sa automatizuje) mávajú trvalé poškodenia z tejto tekutej toxickej živice. Bežne im továrne neposkytujú ochranné rukavice. 
Ak sa orech neotvorí podľa istých štandardov, toxická živica sa dostane do styku s kešu orechom a je nejedlý.
S Peťom sme videli video (1, 2) ako sa lúpu kešu, aby sme ich my mohli jesť a odvtedy nás prešla na ne chuť. Je pravda, že som sa vo veľkom o tom zaujímala pred 3 rokmi, dnes sa to automatizuje, ale keďže sa v škrupine nachádzajú toxické látky, nás to odradilo tak či onak.
Všetky živiny čo obsahujú, vieme nájsť bez rizika inde, usúdili sme, že nie je dôvod, aby sme ich teda jedli. 

Čo si predstavujem ja pod vetou “všetko s mierou”?

Varené párky s horčicou

Veta, všetko s mierou, je taká všeobecná, ktorú sme si zaužívali používať pri všetkom.
Pri jedle, pri leňošení, pri športe, pri alkohole, pri kontakte s deťmi, pri vzdelávaní, pri nosení detí a podobne.
Otázka podľa mňa je: “Kedy nám tá miera prospieva a kedy nie?”
Miera je dobrá na niečo, čo nám prospieva. Ak napríklad mám dieťa, čo miluje hrať na violončele a chce hrať deň-noc, na to je dobrá miera. Usmerniť, že cez noc sa spí, sú nejaké povinnosti a potom je čas na milované violončelo. Tu je tá miera vhodná.
Ak však viem, že niečo škodí, kde je miera? Napríklad, aká je miera pri heroíne? Koľko si mám pichnúť, aby to bolo ok? Tam je miera nula. Všetci sa na tom zhodneme na 100%. Nik nikoho nepresviedča, že daj si jednu, to ťa predsa nezabije.
S cigaretami sa to už tiež dostáva do povedomia, že ideálna miera je nula cigariet. Žiadna nie je v náš prospech. Ani jedna, ani dve. Možno nás tie dve cigy denne nezabijú, ale všetci vieme, že ich prínos k zdraviu je nula. Tiež to trvalo, veď kedysi sa fajčilo v nemocniciach! Nebolo to zo dňa na deň.
A už sa niečo podobné dostáva do povedomia aj so stravou. Svetová zdravotnícka organizácia označila spracované červené mäso ako typ karcinogénu číslo jedna. Teda, aj tam je miera nula. Výskumy nás posúvajú ďalej. Pred 15 rokmi som síce mäso nejedla, ale neštudovala som si veľmi literatúru ohľadom tejto tematiky. Vtedy som na tento argument, všetko s mierou nevedela odpovedať. Dokonca som s ním súhlasila. Nemala som informácie a toto je také neextrémne trvdenie, dá sa do toho zahrnúť aj aj…Hoci, cítila som, prečo zvery nejem, ale argumentovať som teda nevedela vôbec. Dnes máme faktov a dôkazov plno. Dnes si už môj životný štýl viem veľmi dobre obhájiť. Naša domáca knižnica už neobsahuje beletriu, máme doma čistú faktografiu ohľadom životného štýlu.
Miera je fajn na prospešné veci, nie na to, čo nám blíži.

Najlepší vegan kotlíkový guláš, bez sóje, bez lepku, bez oleja

Kotlíkový bezlepkový guláš v rastlinnom prevedení, ktorí ozaj chutí každému. Mali sme niekoľko návštev a bez preferencií ho jedol každý. Nie je to guláš, kde plávajú mastné oká a po ktorom vás bolí brucho, lebo je taký dobrý, že si naložíte 3-krát.

Naložte, úplne pokojne. Je to fazuľa a zelenina. Tam ozaj nie je nič, čo vás privedie do kómy z jedla. Navyše je to ozaj jednoduchý recept, toto zvládne akýkoľvek kuchár, aj ten, čo varí bežne len čaj.

Okrem kotlíka, veľkej varechy a kuchtíka, budete potrebovať:

-zeleninu (zemiaky, cibuľu, cesnak, papriku, paradajky, mrkvu)

-fazuľu

-korenie 

Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

Vegan kotlíkový guláš

Prísady:

Počet porcií: 4 porcie, čas prípravy: 15 minút, čas varenia: 60-90 minút, namáčanie: cez noc

  • 2 šálky rôznorodej fazule (bielej, maslovej, strakatej)
  • 2 plus 3 zemiaky nakrájané na kocky (alebo batáty)
  • 1 posekaná cibuľa
  • 1 mrkva nakrájaná na kocky
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 1 červená paprika
  • 4 paradajky (alebo 250 ml pasírovaných paradajok)
  • 1 čl soli
  • 1 čl majoránky
  • 1 čl mletej rasce
  • 1 čl sladkej mletej papriky (alebo údenej)
  • mleté čierne korenie podľa chuti

Postup:

Fazuľu namočíme cez noc do vody, predtým, ako chceme variť guláš. Logicky, deň po by to bolo zbytočné :))). V kotlíku na troche vody opražíme, len toľko, aby sa nepripiekla, všetku zeleninu, 3 zemiaky odložíme bokom. Potom zalejeme vodou (tak 3-4 šálky) a pridáme namočenú fazuľu. Varíme, koľko treba a nezabúdame sem tam miešať. Po zhorenom guláši sme zistili, že ozaj treba pravidelne miešať. Keď je fazuľa mäkká, pridáme na kocky nakrájané zemiaky a ešte povaríme 10 minút. Zemiaky, ktoré sme dali hneď do gulášu, sa rozvaria na kašu a vďaka nim je guláš hustejší. Preto pridávame zemiaky aj na záver, tie už nechceme na kašu. Chceme ich tam cítiť a chrúmať. Vodu pridávame postupne, záleží od toho, aký chceme hustý guláš. Radšej menej a doliať, naopak to veľmi nefunguje.
Medzitým koštujte, prisypte, čo vám chýba, hlavne, nech je to dochutené podľa vás.
Vrelo odprúčame spolu s kváskovým chlebom.

Tip:

Ak sa vám pri kotlíku nechce stáť hodinu až hodinu a pol, máme mega fintu. Uvarte fazuľu doma a do kotlíka pridajte už uvarenú a len povarte všetko spolu 20 minút, nech fazuľa nasiakne všetky chute.

Namiesto zemiakov môžete dať aj sladké zemiaky, alebo odoberieme časť uvarenej zeleniny a zmixujeme dohladka a prilejeme naspäť ku gulášu, ak nechcete použiť zemiaky vôbec. V sezóne paradajok a paprík, pridávame hojne aj tie, prípadne cukinu, vlastne čokoľvek, na čo máme chuť. Sladkú mletú údenú papriku vrelo odporúčam, dodáva veľmi dobrú chuť do jedál a hlavne do tohto gulášu. Dobrú chuť!

Jednoduchý kváskový chlieb, ktorý si ľavou zadnou spravíte doma

Jednoduchý kváskový chlieb

Kváskový chlieb pečiem s prestávkami od roku 2015. Prečo, načo, začo je lepší kváskový chlieb ako ten kvasnicový, nájdete v tomto recepte na môj prvý kváskový chlieb. Keďže Peťo nebol ochotný žiť bez pečiva a začal na protest nosiť domov kváskové chleby, tak som znovu oprášila recept. Ako som ohlásila na sociálnych sieťach, že chcem znovu piecť, jedna veľmi dobrá duša mi poslala 6-ročný kvások a to je teda hotové zlato. Ak začínate s pečením, odporúčam si zohnať starší kvások, to je tá finta, vďaka ktorej vám narastie a bude presne taký, o akom snívate. Chrumkavý, nadýchaný, chutí ako koláč. Je výborný aj len tak, sám o sebe. A je veľmi jednoduchý, potrebujete len:

-kvások (čím starší, tým chlieb viac narastie)

-špaldový múku

-vodu

-korenie (soľ, mletá rasca)

Prísady na 2 kváskové chleby

Počet porcií: 2×750 g chleby, čas prípravy: 15 minút, čas kvasenia: 12+4+3 hodiny, čas pečenia: 40 minút

Rozkvas 1

  • 2 pl ražného kvásku
  • 300 g celozrnnej hladkej špaldovej múky
  • 300 ml vody

Rozkvas 2

  • rozkvas 1
  • 700 g celozrnnej špaldovej hladkej múky
  • 430 ml vody
  • 3 čl himalájskej soli
  • 1 čl mletej rasce
  • hrsť semienok, dobrovoľné (slnečnica, tekvica)

Postup:

Z chladničky vyberieme kvások, odoberieme 2 polievkové lyžice a dáme do veľkej misy. Kvások prikŕmime (40 g vody a 40 g múky, podľa toho aký máte kvások, ja mám ražný, takže pridávam ražnú múku), premiešame a dáme naspäť do chladničky.

Rozkvas 1

Pridáme všetky prísady, zmiešame a necháme na linke kvasiť 12 hodín. Tento krok robím zásadne večer, tak pečiem chlieb nasledujúci deň doobeda. Misku prikryjeme látkovou utierkou, či pokrievkou.

Rozkvas 2

Vo veľkej mise, kde máme už pekne vyrastený rozkvas 1, ktorý za 12 hodín zdvojnásobí objem (vidno aj bublinky, tak vieme, že pekne pracuje), pridáme všetky ostatné prísady a poriadne premiešame. Ja sa veľmi s miesením cesta nekašlem, pre mňa je hotovo, keď je to riadne premiešané, čo mi trvá tak 2 minúty. A keď nemám čas, tak minútu. A opäť necháme pod utierkou kvasiť ďalšie 3-4 hodiny.

Keď znovu o niečo narastie, rozdelíme cesto na polovicu, vymastíme formy a preložíme. Opäť preložíme utierkou, aby malo cesto svoju klímu a necháme kvasiť 2-3 hodiny. Záleží od izbovej teploty. V horúcom lete je to podstatne kratšie a v zime aj na radiátore, ktorý trošičku hreje (nechceme upiecť cesto už na radiátore) to môže trvať dlhšie. Merítko je, že je chlieb tak vykvasený, že o chvíľu by pretekal cez formu.

Vtedy zapneme rúru a dáme piecť na 180 stupňov na 40 minút.

Po naložení cesta do foriem, ich zvyknem dať kvasiť do rúry. Aby som ich neprenášala, niekedy pri prenášaní chleby spľasli, takto sa tomu vyhnem, len dám preč látkovú utierku a zapnem rúru.

Keď je chlieb hotový, odporúčam nechať vychladnúť, potom vyklopiť a krájať. Za horúca sa veľmi zle krája, máme to x-krát odskúšané, lebo keď je hlad, je im jedno, že je horúci. Chcú hneď jesť.  Ale už sme si zvykli, že fakt sa oplatí čakať.

Krájame ho tak, že ho obrátime s kôrkou dole. To je finta, čo? No, ja som to nevedela, tak pre istotu to dávam na známosť aj vám.

Tip

V podstate ani nemám, takto je úplne dokonalo-chrumkavý, načo to nejak meniť. Snáď len, s čím ho jeme my (podľa fotiek už asi máte predstavu), s avokádom, domácou tofu nátierkou, vegan praženicou, prílohu k hlavnému jedlu, ku gulášu. Dobrú chuť!

 

Spoločné stolovanie a čo je pre nás ešte dôležitejšie

Spoločné stolovanie a čo je pre nás ešte dôležitejšie

Keď som bola tínedžérka, cez týždeň sme mávali doma spoločné večere a cez víkend aj raňajky, či obedy. Milovala som to. Ponáhľala som sa z chaty od kamošov, len aby som stihla obed. Nik ma nenútil, jednoducho to bol náš rodinný čas, sedieť pri stole, debatovať, smiať sa a popri tom jesť. Kamaráti si šli hlavu odkrútiť, či mi nešibe, že v nedeľu ráno sa ponáhľam z chaty na rodinný obed. Veď ma nik nezháňal, nik by mi nevynadal, keby som neprišla.
Nie, ja som chcela ísť.
Ako máme s Peťom už našu rodinu, pri malých deťoch je spoločné stolovanie harakiri. Oni sú hladní 6-krát za deň a ja 2-krát. Oni nejedia, keď nie sú hladní a ja som sa naučila tiež nejesť, keď nie som hladná. Akékoľvek zdravé jedlo, ktorého je nadbytok, nám škodí. Všetci sa stravujeme vtedy, keď sme hladní a nie vždy vyjde, že jeme spolu.
Čo pre mňa znamená spoločné stolovanie? Čas, ktorý trávime spolu pri jedle. A my ho trávime spolu, až na to jedlo. Máme toľko spoločných činností, ako čítanie, hranie spoločenských hier, výletov, bláznenie sa, varenie. Chápem spotočné stolovanie, keď sa ľudia cez deň nevidia, ako keď som chodila do školy a rodičia do práce. Každý mal svoj program a stretli sme sa až večer.
Ja som s deťmi stále a Peťo sa prispôsobí im, čo chcú robiť, keď príde po celom dni domov. Ak si chcú kopať loptu, rýchlo sa naje a ide sa im venovať.
Jasné, že spolu sedíme, prisadnem si k spoločnej večeri. Keďže ja už večer nejem, dám si s čaj, alebo nič. Nám ide o to, aby sme si porozprávali, kto čo cez deň zažil, udržovali spolu puto, boli si blízki. Jedlo je na druhom mieste. Hoci aj my radi jeme, nie je to to najdôležitejšie, skôr to, či si máme čo povedať.

Hádanie sa a prečo si myslím, že nerozprávanie sa nič nerieši

Hádanie sa a prečo sa neoplatí sa nerozprávať

Pred 15 rokmi sme boli schopní ísť s Peťom na dovolenku, počas cesty sa pohádať a nerozprávať sa niekoľko dní.
Jedny Tatry boli extrém, takmer týždeň sme sa nerozprávali. Ani slovo. Keďže sme nemali deti, tak ozaj nebolo nutné sa ani pozdraviť. Podotýkam, boli sme na dovolenke!
Akí magori sme boli obaja. Urazené ego a nik nebol ochotný urobiť prvý krok.
Najhoršie na tom je, že takto spätne netuším dôvod našej veľkej hádky. Ani ostatných hádok. Pamätám si veľmi dobre to napätie, zlý pocit, aké to bolo celé nepríjemné. Musel to byť veľmi vážny dôvod, keď sme sa nerozprávali, že?

No asi nie, keď si po rokoch ani jeden nevieme spomenúť, o čom sme sa hádali.
Ani k jednej hádke si nepamätáme dôvod, len tú situáciu, ako sme sa obchádzali.
Tak som časom dospela k veľkému poznatku, keď nejde o život, nejde o nič. A nemá zmysel strácať čas nerozprávaním sa. Nikam nás to neposunulo, nezbližovali sme sa, skôr naopak, vzdialovali sme sa jeden od druhého. Nasledujúca hádka nebola produktívnejšia, mala presne ten istý scenár.
Dlho to bolo tak, že som ja spravila ten prvý krok a šla za Peťom. Moje ego sa po čase veľmi bránilo, že predsa aj on môže prísť sa udobriť. Ale nakoniec som sa vždy premohla. Veľa sme sa o hádaní rozprávali a časom sme to posunuli na výmenu názorov. Niekedy aj ostrú. Ale! Už sa neurážame. Vyfučíme, čo trvá pár minút.  Povieme si, čo prečo načo, začo, kto to ako vnímal a pokračujeme ďalej. 

Zvyčajne to už prehodíme potom na vtip. Obaja to vnímame ako veľký posun, je nám takto lepšie, nič neostane nevypovedané. Nič nedusíme v sebe, hneď si povieme a vzduch je znovu čistý a nie je dusno. Nebolo to zo dňa na deň, ani za mesiac, trvalo nám to. Ale keďže to bolo niečo, čo nám ozaj prekážalo, tak sme sa do toho spoločne pustili a podarilo sa. Ak by som bojovala za náš vzťah len ja, nešlo by to. V tomto je Peťo super, že síce to trvá, ale celkovo je za. Že na vzťahu treba pracovať, že to nejde samo od seba. Na čase nezáleží, dôležité je, že sme sa niekam posunuli.

Čo je prerušovaný pôst a prečo sa oplatí sem tam nejesť

O prerušovanom pôste viem dlho. Ale stále nebolo času sa postiť. Hovby, bála som sa ho ako čert kríža. Moja myseľ ma nepustila. Už len pri myšlienke na pôst mi šepkala načo sa trápiť. Veď to netreba, nie je to nutné. Po pár neúspešných pokusoch vydržať deň bez jedla, kedy som sa večer najedla do prasknutia, som ozaj verila, že to nedokážem vydržať.
Nemám čas, je fráza, ktorú si s Peťom zo srandy hovoríme, keď sa nám do niečoho nechce. Ak nám na niečom ozaj záleží, nájdeme si čas. Ak po niečom ozaj túžim, spravím pre to niečo. Nehľadám výhovorky. A tento pôst mi pripadal extra ťažký. Nejesť? Keď ja tak rada jem! Navyše, keď deťom varím 3-krát denne. Ako to zvládnem, keď nebudem môcť koštovať jedlo, či je dochutené? Čuduj sa svete, dá sa to. Chce to tréning a ide to bez problémov. Áno, zo začiatku mi tiekli sliny potokom, keď som robila lievance a nádherne to rozvoniavalo. Ale stále som si opakovala, jasné, že si dám, len neskôr, o chvíľu. Toto dohováranie na mňa celkom zaberá.

O pôstoch som počula v toľkých podcastoch, dokumentoch, čítala v toľkých knihách, že sa to už nedalo ignorovať. Tak som sa pustila do študovania, prečo je to teda také fasa, že by som to mala robiť pravidelne. Ako napríklad to zimné otužovanie, ktoré milujem a zároveň neznášam.

Prečo som sa vrátila k otužovaniu

Čo to vlastne ten prerušovaný pôst je? Je to vymedzená časť dňa, kedy nejeme nič, pijeme len vodu, či nesladený bylinkový čaj. Nepatrí sem ani nesladená čierna káva, vitamíny, výživové doplnky, alkohol, sladené minerálky, smoothie, šťavy, koktejly. Všetko, čo ide cez pečeň, sa trávi. Ak viete po anglicky, tieto nuansy pri pôste rozoberá doktorka Rhonda Patrick tu.

Pri prerušovanom pôste sa nemení to, čo jem, ale kedy jem.
Často sa mi stávalo, že tu okoštujem toto, tam si zobnem niečo iné a vlastne som ani poriadne nevedela, koľko som toho za deň zjedla. Hlavne, cez deň som necítila poriadny hlad. A tento prerušovaný pôst mi to celkom pomohol upratať.

Jesť 6-krát denne je nefyziologické, bunky nášho tela potrebujú čas na vyčistenie a na recykláciu svojho odpadu, takzvanú autofágiu. Ak jeme často, telo vylučuje stále inzulín (aby uskladnil energiu), je zaneprázdnený trávením, tento čas nemá. K samozničeniu nepotrebných buniek, k vylúčeniu odpadu dochádza hlavne, keď sa nevylučuje inzulín, čiže mimo trávania, teda, keď NEJEME.

Dočasný pôst, je istým druhom dopingu pre bunky. Aspoň raz denne by sme mali pocítiť skutočný hlad.
Jason Fung (doktor a expert na pôst) hovorí o tom takto. Keďže telo nie je hlúpe a vie, že ak nepríde strava, musíme mať energiu, ako si ju nájsť. Aby sme nezomreli. Preto má záložný systém v podobe tuku. Naštartuje metabolizmus, aby sme mali dostatok energie na zohnanie si ďalšej potravy a doplnili zásoby. Keď nejeme, v priebehu niekoľko hodín sa nám minú zásoby glykogénu (uložený cukor v svaloch a v pečeni), čo je ľahko dostupná energia. Toto uskladnenie glykogénu prirovnáva ku chladničke. Potom máme druhú zásobáreň energie, mrazničku (tuk), ktorá nie až tak dobre dostupná, preto primárne telo používa chladničku. Potraviny z mrazničky najprv treba rozmraziť, až potom sa dajú spracovať, no pri chladničke môžeme spracovať potraviny ihneď.

  • zasobáreň energie 1 – chladnička=glykogén v svaloch a pečeni
  • zasobáreň energie 2 – mraznička=tuk

Keď minieme všetko z chladničky (teda glykogén z pečene a svalov), organizmus prepne na fungovanie z mrazničky (tukov) a odtiaľ čerpáme energiu. Vtedy prestávame byť hladní. Hlad pociťujeme v období, keď telo čerpá energiu zo svalov a pečene. Keď tieto zásoby minie, prepne na spaľovanie tuku, ako zdroj energie a my už nie sme hladní. A pritom neprichádzame o svalovú hmotu (vysvetľuje Jason Fung tu).

Pôst mení fungovanie buniek, génov a hormónov. V tele sa začnú dôležité procesy bunkovej obnovy, zmeny hladín hormónov, aby bol tuk lepšie dostupný. Presne, kvôli tej mrazničke, ako hovorí Jason Fung.
Kvôli chudnutiu to robí väčšina ľudí, sú tam však aj ďalšie výhody.
Hladina inzulínu v krvi klesne (keďže nejeme, netreba dostať cukor do bunky), (zdroj tu).
Hladina rastového hormónu stúpne, čo takisto uľahčuje spaľovanie tuku a rast svalov a má aj iné výhody (zdroj 1, 2).
V tele sa začne dôležitý proces bunkovej obnovy, ako vyplavenie odpadového materiálu z buniek (zdroj tu).
V rôznych génoch a molekulách súvisiacich s dlhovekosťou a ochrany pred chorobami dochádza k rôznym pozitívnym zmenám (zdroj 1, 2).
Prerušovaný pôst znamená, že jeme menší počet jedál. A teda menej kalórii. Nižšia hladina inzulínu, vyššie hladiny hormónov a zvýšený norepinefrín (noradrenalín) zvyšujú rozklad tuku, aby sa dal lepšie využiť ako energia. Krátky pôst zvýši metabolizmus o 3-14%, aby pomohol spáliť ešte viac kalórii. Čiže metabolizmus sa nespomalí, naopak spaľuje nám lepšie!
Toto som dlhé roky netušila a myslela som si, že keď budem dlhodobo menej jesť, to mi pomôže schudnúť (nepomohlo mi to). Lenže ak dlhodobo jeme menej, ako naše telo potrebuje, začne všetko ukladať v podobne tuku, čo najviac metabolizmus spomalí, lebo veď neprichádza dostatok jedla, tak musí šetriť. Pri pôste sa to nedeje, lebo tam je obdobie normálneho príjmu stravy a úplneho vynechania jedla. V tom je ten veľký rozdiel.
Štúdie dokazujú, že prerušovaný pôst môže znížiť oxidačný stres a zápal v tele. Mal by mať výhody pri starnutí a vzniku rôznych chorôb.
Takisto štúdie dokazujú, že tento pôst môže zlepšiť rizikové faktory pre srdcové choroby ako krvný tlak, hladinu cholesterolu, triglyceridov a zápalových markerov.
Takisto je dôležitý pre mozog, môže zvýšiť množstvo neurónov a ochrániť mozog pred poškodením, pred neurodegeneratívnymi chorobami, ako Alzheimerova choroba.

Keďže máme obrovské PRE, poďme na AKO.

Je viacero populárnych typov prerušovaného pôstu:

  • prerušovaný pôst (veľmi populárny je pomer v hodinách 16/8, 16 hodín bez jedla a 8 hodín na jedenie)
  • 1-2-krát do týždňa 24 hodín bez jedla (mne sa najviac osvedčil ako posledné jedlo obed, a na druhý deň začínam s jedením v tú istú hodinu, ako som predošlý deň mala obed, deň vyberám podľa lunárneho kalendára) 
  • jesť obdeň (neodporúča sa pre začiatočníkov, jeden deň jesť a druhý deň nie, niektoré zdroje uvádzajú, že možno zjesť v deň pôstu do 500-600kcal) 
  • preskočiť 1 jedlo (vynechať jedno jedlo, zásada je jesť, keď ste ozaj hladní a ak vynecháte jedlo, napríklad obed, dať si večeru zdravú, nie hamburger s hranolkami, je to ideálne ak nestíhate jesť, napríklad v práci, ste zaneprázdnení, nemôžete si navariť, cestujete… je to taký spontánný prerušovaný pôst) 
  • cez deň jesť ovocie a večer jedno sýte jedlo (cez deň sa akoby pôstiť a riadne sa navečerať. Neodporúčam pre tých, čo majú slabšie trávenie.)

Skúšala som:

Prerušovaný pôst, 24 hodín bez jedla, preskočiť jedlo a cez deň ovocie a sýte jedlo večer.
Preskočiť jedlo sa mi neosvedčilo, potrebujem vedieť dopredu kedy jem, toto ma vyslovene stresovalo. Cez deň ovocie a sýte jedlo večer mi tiež nepadlo vhod, s plným žalúdkom ísť spať, nie je pre mňa. Na večer mi to bolo príliš veľa jedla a bolo mi po jedle ťažko, hoci to bolo extra zdravé jedlo, žiadny vegan junk food.
Čo sa mi osvedčilo a pri čom som ostala je prerušovaný pôsť a raz do týždňa 24 hodín bez jedla.

Čo je prerušovaný pôst a prečo je dobré sem tam nejesť

Najväčšie proti:

Hlava, jednoznačne. Už keď som sa do toho ozaj pustila, zistila som, že to vôbec nie je také ťažké, ako som si myslela. Tá potvorská myseľ to sakra znepríjemňuje. Fyzicky sa to dá vydržať bez problémov, aj športovať zvládam bez problémov. Nejem predsa 40 dní za sebou, je to len pár hodín, ozaj neumriem od hladu. Je to naše nastavenie, že sme dlhé roky zvyknutí na stály prísun jedla, ako raňajky, obed, večeru a zrazu sa to zmení. A navyše ja, čo tak rada jem! To bolo zo začiatku ródeo. Zdržovala som sa zásadne mimo kuchyne a celkovej dostupnosti jedla, kým som si na to nezvykla. Ak nebolo čo, tak som sa len napila. Ten hlad bol zo začiatku veľmi nepríjemný, ale po čase som si buď naň zvykla, alebo už nie je taký silný. Už môžem variť pre ostatných raňajky, obed, či večeru a nevadí mi, že nejem. Nezbiehajú sa mi sliny.

Čas, kedy jesť a kedy nie:

Nejesť či jesť ráno? Alebo začasť jesť na obed? Koľko hodín nejesť? Ako si to nastaviť? Tu platí, ako vám vyhovuje. Treba poskúšať a čo vám sadne, pri tom ostať. Najpopulárnejší čas nejedenia (ani žiadne nápoje ako káva, alkohol, koktejly, vývary, sladené nápoje, smoothie, či šťava) je 16 hodín a 8 hodinové okno na jedenie. Tam sa v pohode zmestia 2, či 3 jedlá. Skúšala som aj 18/6, ale nakoniec som aj ja skončila pri 16-17/7-8, možno časom si to posuniem. Niekto má 5 hodinové okno, niekto je raz za deň. Nejde o to, čo spravíme raz, ale čo vieme dodržiavať dlhodobo. Z dlhodobého hľadiska by nám to malo vyhovovať, nie nás stresovať. Ak jete 12 hodín, tak skúste 10, neskočte hneď na 6, či 8. Predsa jedlo je naša veľká súčasť a 90% ľudí veľmi rado je. Neberme si tú radosť, no nebuďme ani otrokmi jedla.

Zvyčajne som raňajkovala okolo 8:00 a večerala okolo 18:00-19:00. Tento čas som si postupne začala skracovať, raňajky som posunula na 9:00 a obed/večeru na 17:00. Niekto nerád raňajkuje a hladný nechce ísť spať. Vyskúšajte si, čo je vám lepšie. Či neraňajkovať (ani káva nie) a začať jesť od obeda, alebo raňajkovať a vynechať večeru. Mne jednoznačne vyhovujú raňajky a obed. Keďže obed je pre mňa najväčšie jedlo dňa, v pohode vydržím do druhého dňa už bez jedla. Namiesto večere si spravím veľký pohár čaju. Ale aj to išlo postupne, najprv som večeru zamenila za ovocie, alebo ľahký čerstvý šalát, či varenú zeleninu, až som ju vynechala úplne. Čo sa týka jedla, musím ísť na seba pomaly. Veľké zmeny, príliš rýchlo, neviem spraviť.
Prerušovaný pôst však ani nie je o tom, že sa do popuku prejem počas toho okna, kedy jem. Jem 2-krát, niekedy 3-krát za deň. Pocit hladu je zo začiatku silný. Ale časom sa organizmus nastaví, že jedlo chodí v tento čas a poposúva to tak, že budete hladní v tie časy, ktoré jete pravidelne. Nie, neodpadávam od hladu ráno, škvŕka mi v bruchu, ale nie tak, že by som si nepočula vlastného slova. Ráno pijem veľa vody a ak som veľmi hladná, nie som v kuchyni, zamestnám sa (čo pri deťoch nie je problém:)), aby som nemyslela na čas, kedy sa už najem. Raňajky deťom chystám celkom skoro, to ani nie som hladná a svoje si zásadne chystám, až keď je môj čas jesť. Pre istotou.

  • nejedenie znamená vynechanie tekutín ako (káva, sladené vody a minerálky, alkohol, smoothie, šťavy, koktejly, vývary)
  • pri pôste pijeme len čistú pramenítú vodu, či nesladený bylinný čaj

Čo jem:

Skončiť pôst je dobré zdravým a ľahším jedlom, nedať si nejakú tehlu do brucha. Žiadne vyprážané, fritované, ťažké živočíšne produkty. Tým, že sme na nízkotučnej rastlinnej strave, u mňa tento problém odpadá. Ideálne začať niečím ľahko poduseným na vode (zeleninová polievka, zeleninový šalát). Zelenina, celozrnná obilnina, ovocie…to sú fajn jedlá na ukončenie pôstu. Druhé jedlo už môže byť sýtejšie. 

  • 1. jedlo po pôste – ľahké (ovocie,  varená, či čerstvá zelenina, obilnina)
  • 2. jedlo – sýtejšie (hlavné jedlo, inšpirácie nájdete tu v sekcii receptov)

Aby som to mala rozdelené, raňajky mám sladké (overená klasika, ovsená kaša s ovocím, tahini a konopnými semenami) a obedo/večeru slanú (zeleninovo-strukovinový šalát s dusenou zeleninou, oblininou). Tak do seba každý deň dostanem všetky potrebné živiny zo všetkých skupín (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny, olejnaté semená). Zistila som, že mi to úplne stačí, aspoň stihne žalúdok poriadne vytráviť. Popri tom pijem dostatok vody a ten hlad potom ustane. Veľmi mi pomáha vedieť tie fakty za tým, čo presne sa v tele deje. Potom sa mi ľahšie upratuje hlava, ktorá bojuje a stále (našťastie už len trochu pri 24 hodinovom pôste) šepká, že nemusíme sa tak týrať. Aha, ako tá polievka pre deti krásne vyzerá a vonia, veď si dajme, nik nás nevidí. Len ochutnáme. Keď sa môj 24 hodinový pôst blíži ku koncu, vonia mi všetko. Vďaka faktom viem myseľ odpinkať, že jasan, všetky tieto dobroty si dáme, potom, už len 8 hodín, už len 6 hodín a podobne. Keď na seba hovorím v množnom čísle, funguje to lepšie, haha.

Navyše potom sa cítim veľmi dobre, som na seba hrdá, že som sa prekonala a vydržala som. Aj toto je pre mňa spôsob, ako si trénovať myseľ a navyše s takými zdravotnými výhodami, no neskús to!

Ak máte chuť si nejaký riadny pôst vyskúšať, vrelo odporúčame takéto niečo, kde sa o vás postarajú ako v bavlnke.