Kto nás pozná vie, že máme dve deti školopovinné a tie sú na domácom vzdelávaní. Tretí, najmenší kus sa moce cele dni pri nás. Nikoho sme nedali ani do škôlky. Ak vás zaujíma prečo, tu je o tom blog. Ako vyzerá v praxi naša škola? Mení sa. Prvý rok vyzeralo naše domáce vzdelávanie takto. Ako sme sa už do toho viac dostali, nachádzame si systémy, čo nám fungujú.
Všetky deti sú zvedavé, pýtajú sa prečo, ako tamto funguje, čo to znamená. Deti sa chcú učiť, no tie klasické predmety našim až tak nevoňajú. Ruku na srdce, učiť sa tvrdé mäkké spoluhlásky nie je zábava, keď v tom nevidíme využitie v praxi. A ruku na srdce druhýkrát, v každodennom živote mi to nijak nepomôže, že ich ovládam naspamäť. Ak pôjdu študovať slovenčinu, potom sa to budú učiť aj tak odznovu, lebo od základnej školy si to na vysokej už aj tak nik nepamätá. Takže nejak som začala kľučkovať a jemne si to prispôsobovať tak, aby mi to dávalo zmysel.
Určili sme si nejaké oblasti, čo sú alfa omega a ktoré sa nám ozaj v bežnom živote zídu. Sú to tieto tri:
- pohyb
- medziľudské vzťahy
- svetový jazyk
Pohyb je našou najprirodzenejšou súčasťou a mne jednoducho už nikdy nebude dávať zmysel, prečo z pobehujúcich detí zrazu robíme sediace tvory. V dospelosti sa potom nasilu nútime športovať a nejde nám to, lebo sme tak veľmi zvyknutí na sedavý spôsob života, že nám dokonca pohyb potom pripadá neprirodzený. Je toľko spôsobov ako sa učiť hoci aj klasické predmety a nemusieť pritom sedieť za stolom.
No teraz mám skôr namysli vedomý pohyb. Je to jeden z najdôležiješích kamienkov do skladačky, ak ide o naše fyzické, či duševné zdravie. Tak dokážeme uvoľniť stres, vybiť nahromadenú energiu a urdžať si telo v dobrej kondícii, v rovnováhe, aby nás nezačali pobolievať kríže, kolená, lebo sme celé dni v jednej pozícii, na čo nie sme od prírody nastavení.
Obmenu mojej jogy som zaviedla aj u detí. Už poznajú niektoré názvy asán a spolu sa naťahujeme. Niekedy menej, niekedy viac, ale budujeme návyk, že strečing je dôležitý aj pri predchádzaní úrazom. Ak mám stuhnutý sval, či väzivá, je vyššia šanca, že pri náraze to tie svaly, väzy neodrazia, ale sa poškodia. No pri svaloch, väzoch, ktoré sú rozťahané je oveľa vyššia šanca, že ten náraz odpružia a vrátia sa do pôvodnej polohy. Vďaka tomu, že starší dvaja hrajú futbal, som ich na to namotala, že je to bezpečnejšie, keď sa spolu budeme naťahovať. A funguje to. Okrem toho každé doobedie sa ideme von vyvetrať, či na korčule, kolobežky, bicykle, či len tak pešo sa vybehať do lesa. Chcem, aby mali ten návyk hlboko vrytý, že veľa sa hýbať a veľa športovať je prirodzené a je to súčasťou každodenného života.
Dobre, pohyb alias telesná výchova mi ešte ako predmet prejde. Ale bod dva, medziľudské vzťahy? Veď to sa na školách neučí. Čo si to tu vymýšľam. No presne! Neučí a malo by sa! Veď žijeme v spoločnosti medzi ľuďmi a nevieme riešiť konflikty, nevieme ako spolu komunikovať. Deti sú v tomto perfektne tvarovateľné a čo ich v detstve naučíme, kopírujú aj v dospelosti. V mnohých rodinách sa o problémoch nehovorí, radšej ich ututlajme, alebo zahučíme na dieťa, čo zas vyviedol v škole, či sa nevie správať, prípadne nech nežaluje. A podobne. Nastáva vysmievanie sa jeden druhému, súperenie, závisť, ohováranie. My s Peťom sme sa roky trápili, ako sa spolu rozprávať, aby sme si rozumeli. A to hovoríme obaja po slovensky! A tak nejak prirodzene vyplynul u nás tento mega dôležitý predmet. Konflikty sú u nás na dennom poriadku. Jeden si donesie do kuchyne šamrlík, aby videl, čo varím a odskočí sa vycikať. Druhý ide okolo a vylezie na šamrlík, lebo tam nik nebol a tiež sa chce pozerať. Medzitým vycikaný prvý kus sa chce postaviť na šamrlík a je problém. K tomu sa dotrepe najmenší, že druhý malý člen domácnosti mu zobral hračku a on ju potrebuje, lebo je to otázka života a smrti. No jednoducho od rána máme na tanieri krásnu škálu všelijakých možných kombinácii konfliktov, ktoré sa snažíme v mieri, pokoji a dobrej nálade zvládnuť.
Ako vedieť zvládnuť situáciu bez kričania, či urážania sa. Ako sa dohodnúť, prečo sa staráme o najmenších, prečo im treba niekedy ustúpiť a podobne. Ako dieťa som napríklad nechápala prečo my staršie sestry máme vždy ustúpiť tomu malému prckovi, nášmu bratovi, ktorý si plačom všetko vydobil. A odpoveď, lebo si veľká a rozumná sa mi hlboko vryla do pamäti a povedala som si, že to nikdy nepoužijem pri vlastných deťoch. No, ale priznám sa, že sme si na ňu s Peťom neraz spomenuli. Teraz veľmi dobre rozumiem mojim rodičom, čo tým chceli povedať! Ale ako decko som tomu nerozumela. Chápala som len, že niekto má prednosť a zato, že ja nerevem a som rozumnejšia, som ukrátená o čokoládu, hru a podobne. Totálna nespravodlivosť!
Pri dáme, alebo šachu sa dokážu vrámci jednej hry pohádať aj päťkrát. A tak teda ja meliem a meliem a vysvetľujem a chcem sa dohodnúť s jedným, druhým, tretím, aby nedochádzalo k zmäteným pohľadom, urazeným jedincom a krikom. Je to tvrdá práca, ale verím, že má zmysel nezahriaknuť deti, ale im to vysvetliť. Učíme sa (my s Peťom tiež) ako ustáť emócie, zastaviť sa, predýchať to a povedať čo nás vytočilo. A ukončiť debatu v porozumení, aby sme od seba neodišli namosúrení. Myslím si, že keď sa v detstve naučíme ako debatovať, ako riešiť problémy, keď nastanú ťažšie životné situácie, budeme mať nástroje, postupy, ako ich zvládnuť a nebudeme od nich utekať. Ale budeme vedieť im čeliť a riešiť ich. Koľko dospelých zatvára problémy do akejsi imaginárnej pandorinej skrinky a nikdy ju neotvoria, lebo už toho majú od detstva nazbieraného veľmi veľa. Boja sa, že keby ju otvorili, prevalcovalo by ich to a nemuseli by sa z toho spamätať. Aké pocity potom prechovávajú vo svojom vnútri? Už teraz vidím, ako sa sami niekedy vedia veľmi pekne dohodnúť, aj medzi väčšou partiou detí, ktoré sú vedené podobne. Preto sa tomu venujeme, keď treba. Hoc aj tesne pred spaním, hoci som už vyčerpaná, nikdy ich neodbijeme, že daj už pokoj, to nič nie je a choď spať. Závisí od toho naše duševné a fyzické zdravie.
Tretí predmet je svetový jazyk. Slovensko milujeme, ale vo svete sa po slovensky veľmi nedohodneme. Nie, nechodia do jazykovky, nie, nepresedíme hodiny za pracovnými zošitami a nedrilujeme slovíčka. Aj tu sme to chceli spraviť tak, že vlastne ani nevedia, že sa učia. Začali sme rozprávkami. Ak sa pozerajú u nás rozprávky, na 95% sú po anglicky, v pôvodnom znení. Už len tým, že to majú pravidelne v uchu, si zapamätajú slovné spojenia. Sem tam sa opýtajú na nejaké slovo, spievajú naspamäť pesničky, alebo recitujú, čo ich zaujalo. Okrem toho sa rozprávame doobeda po anglicky. Najprv som na nich hovorila len ja, teraz už máme dohodu, že vrámci toho času aj oni so mnou hovoria po anglicky. Je to praktické. Tak som sa naučila po francúzsky ja. Ako deti sme prišli do Montrealu a ani som netušila, že nejaká francúzština existuje. Za tri mesiace som bola zrazu bilingválna. Deti všetko nahrávajú, v detstve sa jazyky učia ľahšie. S Peťom sme si povedali, že sa aspoň vo svete nestratia a čím viac rečí, tým lepšie. My s Peťom čítame hlavne zahraničnú literatúru a chceme, aby aj deti mali v tomto otvorené dvere do sveta. Slovensko milujeme, inde neplánujeme žiť, tu je nám dobre. Ale radi cestujeme a radi sa rozprávame s domácimi, aby sme spoznali ich zvyky, kultúru. A po slovensky žial svet nehovorí. Niekedy im to lezie na nervy. Niekedy mám toho toľko, že doobeda na to zabudnem. Keďže to však robíme pravidelne, vidím, že sa už chytajú. Rozumejú a už začínajú aj sami tvoriť vety. V aute hráme hry po anglicky, jednoducho vymýšľam a zapájam angličtinu, kde sa len dá.
Toto sú naše tri najdôležitejšie oblasti vo vzdelávaní a zaberajú nám veľa času. Teraz neviem, ktorá vyhráva, ale asi tá dvojka, riešenie konfliktov :). Na bežné predmety, ktoré sa vyučujú v škole, nie je toľko času. Čím menej času na predmet, tým sa viac sústredia a o to rýchlešie to ide. Minulý rok som stresovala, že matematika musí byť 45 minút. Tak isto aj písanie, či slovenčina. Lenže ich to toľko nebaví. A ja im to nechcem znechutiť. Radšej urobíme pol strany matematiky z pracovného zožita s úsmevom a šup šup. Nechcem, aby si k tomu vybudovali odpor. Keď povedia, že stačí, končíme. Niekedy to znamená, že spravia v pracovnom zošite slovenčiny dve cvičenia. A niekedy geometriu robia aj hodinu, lebo ich to baví a rysujú priamky, úsečky o stošesť. Niekedy nestihneme písanie vôbec. A ja ich nechám. Majú voľnosť. Dbám na to, aby sme robili aj tieto školské povinnosti, lebo to jednoducho v našom systéme tak funguje a treba to rešpektovať. Ale ideme si svojimi cestičkami. Navyše dnes sú tie informácie tak ľahko dostupné, že ich memorovanie nám už nedáva zmysel. Skôr sa nám zdá dôležitejšie to, ako s nimi vieme narábať. Svet sa neustále mení, ale osnovy sú stále tie isté. U nás známky nie sú potvrdenie o inteligencii. Je to informácia o tom, čo deti baví a čo nie.
Krtkova torta s domácim straciatellovým krémom z hodvábneho tofu
/in Sladkosti/by MirkaKrtkova torta je lahodný banánový krémový čokoládový koláč! Základom je čokoládový korpus, banány, rastlinný krém s kúskami čokolády a posypaný čokoládovou mrvenicou. Navyše je to jednoduchý recept. Poslednú dobu som zahliadla viacero fotiek tejto torty. Nedávno aj vo vegánskom prevedení! V ten večer som si pekne sadla za počítač a hľadala som ten naj recept, bez oleja, cukru. A tu som narazila na problém. Kde zohnať takú hustú smotanu na krtkovu tortu. Čo teda hodvábne tofu? To by mohlo fungovať, len ani to sme nemali. Mali sme len sójové bôby. Len tak mimochodom som si teda pozrela, ako sa také tofu vyrába. Ako veľmi je to náročné? Pustila som google na plné obrátky a zrazu to bolo. Vôbec to nevyzeralo náročne! Rovno som namočila sóju do vody a naštudovala som si postup. Výsledok bol super. Na prvýkrát sa mi hodvábne tofu podarilo úplne parádne. Takže tu nájdete postup aj na ten, ale samozrejme, môžete to preskočiť a zadovážiť si hodvábne tofu, alebo tuhú rastlinnú smotanu, ak nechcete jesť sóju. Každopádne je to mega rýchla torta, po ktorej sa budete oblizovať za ušami. Jemná chuť, plná ovocia a straciatellového krému.
Dúfam, že vám bude chutiť. Táto čokoládová krtkova torta je:
-bez oleja
-bez rafinovaného cukru
-bez vajec
-bez kravského mlieka
-jednoduchá
-krémová
-ovocná
Čo teda obsahuje? Hlavné prísady sú:
-celozrnná špaldová múka,
-hodvábne tofu (dá sa nahradiť pudingom, alebo tuhou rastlinnou smotanou, ak nechcete sóju)
-datľový sirup
–banány
-kakaový prášok
-čokoláda na varenie
Nie je tu kvapka oleja. Olej je spracovaná potravina bez vlákniny so 100% obsahom tuku. Namiesto toho radšej použijem celistvú potravinu, v tomto recepte rozpučený banán. Navyše som zistila, že torta bez oleja je famózna! A nie je to tuková bomba.
Trstinový cukor u nás nenájdete. Najradšej používam na sladenie datľový sirup. Je z datlí a vody, čiže celého ovocia, kde je vláknina (pomáha pri črevných pohyboch), antioxidanty. Štúdie dokazujú, že datle by mohli byť nápomocné pri znižovaní zápalových faktorov v mozgu, a teda prevevnciou pri Alzheimerovej chorobe. Datle majú nízky glykemický index, čo je vhodné sladidlo pri cukrovke. Kupujeme hotový datľový sirup, ale veľmi ľahko si viete vyrobiť datľovú pastu zo šušených datlí a vody. Namočíte datle na pár hodín do vody a zmixujete v mixéri na pastu. Datle sú pre mňa najvhodnejšie sladidlo, ale ak nemáte doma datle, môžete použiť med.
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: cca 12-15, čas prípravy: 15 minút, čas pečenia: 30 minút, čas chladenia: 1-2 hodiny
Korpus:
Postup:
Korpus:
Zapneme rúru na 180 stupňov. Suché prísady (múku, kakao, prášok do pečiva, jedlú sódu, soľ) zmiešame vo veľkej miske. K tomu pridáme mokré prísady (rastlinné mlieko, rozpučený banán, datľový sirup) a premiešame. Nalejeme do vymastenej tortovej formy vystlanej papierom na pečenie. Dáme piecť na 180 stupňov, 30 minút. Keď je koprus upečený, spravíme test špajlou, ak je čistá, vyberieme z rúry a necháme vychladnúť. Potom vrchnú tretinu korpusu vodorovne odrežeme a dáme do misky. Podrvíme v prstoch na mrvenicu.
Medzitým si nachystáme plnku.
Domáce hodvábne tofu
Na výrobu hodvábneho alebo obyčajného tofu potrebujeme sójové bôby, vodu a koagulant (zrážadlo), čo oddelí vodu od zmesi. Tu je viacero môžností, citrónová šťava, potravinárska sadra, alebo potravinová epsomská soľ. Ja som skúšala citrónovú šťavu a epsomskú soľ. Lepšie výsledky som mala s citrónovou šťavou.
Namočíme 100g sóje aspoň na 4 hodiny, môže byť aj dlhšie. Potom dáme do mixéra, na 1 šálku namočenej sóje ide 5 dielov vody.
Vo vysokovýkonnom mixéri zmixujeme zmes najemno, zaberie to 30 sekúnd. Ak nemáte vysokovýkonný mixér, mixujte dlhšie v menších množstvách. Cez gázu (alebo syrársku plachtu) a sitko prelejeme túto zmes do hrnca, aby sme oddelili mlieko od okary.
Okara je tuhá časť sóje, čo nám ostane po scedení. Gázu poriadne, zároveň veľmi opatrne, vyžmýkame, aby sa neroztrhla. Okaru odložíme bokom, môžeme z nej spraviť okara burgre, skúšali som, vrelo odporúčam. Na nete je receptov až až.
Toto surové mlieko odporúčam nevoňať, nie je to neviem aký zážitok :). Necháme zovrieť a na nízkom plameni varíme za stáleho miešania 10 minút, aby sa nepripálilo .
Hrniec odstavíme z plameňa a necháme vychladnúť na izbovú teplotu, prelejeme cez sitko, môže sa na povrchu spraviť koža. Nachystáme si poháre s vekom, ktoré sa dajú zatvoriť, ideálne 250ml (1 šálka). Na toto množstvo treba 1 čajovú lyžicu citrónovej šťavy. Sójové mlieko nalejeme do pohárikov a do každého pohára dáme čajovú lyžicu citrónovej šťavy.
Jemne premiešame a bez veka dáme naplnené poháre do veľkého hrnca, kde je tak 2 cm vody a varíme pod pokrievku 10 minút. Potom poháriky vyberieme, necháme vychladnúť a použijeme, alebo vychladnuté s viečkom dáme do chladničky. Takto vydržia aj týždeň. Ja som použila vychladnuté tofu z chladničky.
Otvoríme pohárik, vylejeme vodu, najlepšie cez sitko, aby nám ostalo len tofu. Tento krok je veľmi dôležitý. Potrebujeme, aby odtieklo čo najviac vody a ostalo nám, čo najtuhšie hodvábne tofu. Stalo sa mi, že som sa ponáhľala (lebo deti skoro odpadli od hladu, bola to otázka života :)), nenechala som poriadne odtiecť vodu a bola z toho riedka smotana. Nechajte preto ozaj poriadne odtiecť prebytočnú vodu.
Krtkova torta
Keď máme hodvábne tofu, alebo inú tuhú rastlinnú smotanu, metličkou jemne vyšľaháme na jemný krém (môžeme použiť aj ponorný mixér na nízke obrátky), k tomu potom pridáme posekanú čokoládu, vanilkový cukor a tapiokový škrob. A máme straciatellový krém.
Na spodnú časť korpusu poukladáme na polovicu pozdĺžne prekrojené banány.
Na to rozotrieme straciatellový krém do mierneho kopčeka, aby vyzerala ozaj ako krtkova torta.
Na krém dáme mrvenicu a máme hotovo.
Odporúčam tortu odložiť do chladničky na 1-2 hodiny, aby krém pekne stuhol. To celkom oceníte, keď budete tortu krájať, nebude sa krém roztekať.
Tip:
Na banány môžete dať aj iné čerstvé ovocie, alebo potrieť ovocným džemom (čerešnový, jahodový), alebo banány zameniť za jahody, či iné sezónne ovocie (figy, broskyne).
Bezlepkové tortilly z 3 prísad, bez obilniny, bez orechov, bez oleja
/in Chleby a placky, Hlavné jedlo/by MirkaNa naše potulky Slovenskom si vždy nosíme piknik. Minule som chcela vyskúšať niečo nové. Natrafila som u mojej obľúbenej vegánskej blogerky menom Ela vegan tieto bezlepkové tortilly. Vyzerali tak jednoducho, že som sa rozhodla ich pri najbližšej príležitosti vyskúšať. Ak nerátam vodu a soľ, sú z 3 prísad:
-cícerovej múky
-tapiokového škrobu
-lahôdkového droždia.
Príprava týchto parádnych bezlepkových placiek bola pod 15 minút a to som ich robila pre nás všetkých! Stačí len zmiešať cícerovú múku, s tapiokovým škrobom, soľou, lahôdkovým droždím a vodou. Metličkou vymiešať homogénnu hmotu a na rozpálenú panvicu vyliať 3 polievkové lyžice, počkať pár minút, otočiť, znova opiecť a vybrať. Navyše sa na panvicu nelepia, čo je úplne perfektné, nepotrebujete k nim žiadny olej.
Hotové stačí odložiť pod látkovú utierku, tak ostanú vláčne a dajú za zrolovať s plnkou podľa vašich želaní. Toto je na tej tortille parádne, môžete si ju naplniť čímkoľvek. My máme radi kombináciu strukovín a čerstvej, či varenej zeleniny. Do misiek sme nachystali rôzne prísady a namieste si každý namiešal do tortilly, na čo mal chuť. Tak ostalo všetko čerstvé aj niekoľko hodín. Tieto tortilly sú bez oleja, bez pšenice, bez lepku, bez orechov. Navyše cícer obsahuje bielkovinu, vitamíny skupiny B, A, E, C. Okrem toho rôzne minerály ako horčík, mangán, fosfor, zinok, meď, železo, draslík, vápnik a vlákninu. K tomuto receptu potrebujete väčšiu misku, metličku, netreba žiaden mixér.
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: cca 6 ks, čas prípravy: 5 minút, čas varenia: 10 minút
Postup:
Kým nachystáme cesto, necháme rozohriať panvicu. Vo väčšej miske zmiešame spolu všetky prísady a vyšľaháme metličkou, aby sme dostali homogénnu hmotu. Môžeme dochutiť rôznymi bylinkami, korením, prisypte, čo máte radi. My máme radi lahôdkové droždie a hodí sa nám ku všetkému slanému a aj tu nám padlo vhod. Keď je panvica rozohriata nalejeme 3 polievkové lyžice a rozotierame od stredu po kraje po celej panvici, aby sme mali čo najväčšiu tortillu. Čím väčšia, tým lepšie sa plní a nič z nej nevypadne. Dá sa rolovať rôznymi spôsobmi, na nete je niekoľko postupov, stačí vygúgliť. My sme použili dva, zrolovať ako palacinku, alebo spodok sme zahli a potom zrolovali, aby nič nevypadávalo. To bolo zvlášť vhodné pre našich troch krpcov a nenechávali za sebou stopy, kade sa s ňou pohybovali (alebo značky v aute, čo som veľmi ocenila).
Keď sa už dá pekne odlepiť, prehodíme na druhú stranu, necháme opiecť 2-3 minúty, ak chcete chrumkavú tortillu opekajte o niečo dlhšie a šup von pod látkovú utierku. Takto ostali pekne vláčne, nevyschli. Tu máte viacero možností, čo sa týka hrúbky tortilly, čím tenšie, tým chrumkavejšie, no môžu sa lámať, a čím hrubšie, tým vláčnejšie. My sme robili také stredné, aby sme zas nejedli len cesto, ale cítili aj to všetko ostatné, čo sme do tej tortilly natlačili :).
Takto postupne minieme celé cesto. Už si len podľa chuti nachystajte plnku, čerstvú zeleninu (uhorku, paradajky, papriku, šalát, mrkvu), varenú zeleninu (mrkvu, brokolicu, papriku, cukinu), strukovinu (fazuľu, bôb, šošovicu, tofu, robi, tempeh). Tých variant je neúrekom.
Tip:
Ak chcete zmenu, môžete pridať uvarený zmixovaný špenát, kučeravý kel priamo do cesta, alebo nasekanú petržlenovú vňať.
Trojposchodová sacher torta s čokoládovou polevou, džemom, bez oleja
/in Sladkosti/by MirkaČokoládové torty boli v detstve môj jeden veľký sen. Lenže potom sa narastá do šírky, lebo hlavnými zložkami je biela múka, kopec cukru, vajec, mlieka, oleja. To je základ každej torty, nie? Torty majú medzi zdravo sa stravujúcimi ľuďmi veľmi zlú povesť! Touto sacherkou to chcem zmeniť.
Táto čokoládová sacher torta je rastlinná, bez oleja, bieleho cukru, bielej múky, vajec či kravského mlieka. Čo teda obsahuje? Hlavné prísady sú:
-celozrnná špaldová múka,
-sójové mlieko (alebo iné rastlinné)
-kokosový cukor či xylitol
-ovocný džem, či ovocie
– karobový prášok
Nie je tu kvapka oleja. Olej je spracovaná potravina bez vlákniny so 100% obsahom tuku. Namiesto toho radšej použijem celistvú potravinu. Napríklad namiesto slnečnicového oleja použijem pomletú slnečnicu. Tak sme nejak celkovo vypustili varenie, či pečenie s olejom. V celom slnečnicovom semienku je oveľa viac živín ako vo vylisovanom oleji. Navyše som zistila, že torta bez oleja je famózna! Namiesto oleja som začala používať zmixované ovocie, džemy, takto torta nie je tuková bomba.
To isté platí pri múke. Bielu múku nepouzívame vôbec, vždy siaham po celozrnnej špaldovej, je výživnejšia, stráviteľnejšia. Pri celozrnnej múke je pomleté celé zrno. Biela múka je zbavená otrúb, pšeničného klíčku a vlákniny. Odstránilo sa to, čo obsahuje najviac živín. Prečo? Lebo takto má múka dlhšiu trvanlivosť. Špaldová múka má nižší obsah jednoduchých cukrov ako pšeničná múka. Zrno špaldy má vyšší obsah minerálnych látok, vitamínov a esenciálnych aminokyselín ako pšenica. Špalda je tu viac ako 9000 rokov a biela múka z pšenice sa začala používať v 19. storočí, ako výsada zámožných rodín a vyšších vrstiev, ktoré sa od zvyšku obyvateľstva odlišovali najmä viditeľnou nadváhou. To len, aby ste mali nejaké fakty na porovnanie a vedeli prečo siaham vždy po celozrnnej špaldovej múke :).
Trstinový cukor u nás nenájdete. Ak potrebujem suché sladidlo, môj favorit je xylitol a po ňom kokosový cukor. Xylitol je to alkoholový cukor, ktorý ma nízky glykemický index (a je teda vhodný pre cukrovkárov). Je to organická zlúčenina, voľne sa nachádza v prírode, v ovocí, zelenine, či niektorých obilninách. Neškodí zubom, práve naopak, je súčasťou rôznych žuvačiek, ústnych vôd. Vraj dokonca pôsobí preventívne proti kazom, už sú dokonca o tom aj nejaké štúdie. Neobsahuje fruktózu, ktorej vysoký príjem má nepriaznivý vplyv na pečeň a môže viesť k rôznym metabolickým poruchám. Kokosový cukor má tiež nízky glykemický index, nezaťažuje pankreas, obsahuje rôzne minerály, vitamíny, no 80% z neho tvorí sacharóza (ktorá je aj súčasťou bieleho cukru, čiže má aj negatívnu stránku). Je to určite lepšia voľba ako biely cukor, ale môj favorit je xylitol. Väčšinou siaham po xylitole, ale máme doma aj kokosový cukor, a sem sa možno hodí viac.
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: cca 15-20, čas prípravy: 30 minút, čas pečenia: 30 minút
Korpus:
Čokoláda:
Postup:
Zapneme rúru na 180 stupňov. Suché prísady (múku, cukor, karob, prášok do pečiva, jedlú sódu, vanilkový cukor) zmiešame vo veľkej miske. K tomu pridáme zvyšné suroviny (rastlinné mlieko, slivkový džem, alebo marhule-tie mixneme ponorným mixérom na kašu, recept nižšie v tipoch). Nalejeme do dvoch vymastených tortových foriem vystlaných papierom na pečenie. Dáme piecť na 180 stupňov, 30 minút.
Medzitým si nachystáme čokoládovú polevu. Vo vodnom kúpeli, alebo na veľmi slabom plameni, za stáleho miešania, necháme rozpustiť čokoládu s mliekom a kokosovým cukrom. Keď máme jednoliatu hmotu, vypneme a odložíme nabok. Polovicu použijeme ako plnku a druhú polovicu ako polevu.
Keď je korpus upečený, necháme vychladnúť a vyberieme z formy. Keďže má mať torta 3 poschodia, jeden korpus vodorovne prekrojíme na dva. Potom ideme vrstviť. Neprekrojený korpus bude základ, na ktorý natrieme riedky slivkový džem (alebo marhuľový), ktorý sme si odložili ako plnku. Naň položíme prekrojený korpus a ten zas natrieme polovicou rozpustenej čokolády. Na to dáme posledný korpus. Ten som preklopila zhora nadol, aby zhora bola hladká strana. Zospodu je korpus krásne hladký a ja ho nikdy nerozrežem tak pekne, tak preto ho otáčam. A potom už len natrieť zvyšnou čokoládovou polevou. Dáme stuhnúť do chladničky na 2 hodiny a potom nastrúhame navrch hobliny, prípadne inak dozdobíme. Hotovo! Práve ste si spravili parádny dezert, tak si ho dajte aj v parádnej atmosfére, s parádnymi ľuďmi!
Tip:
Keď necháme tortu pár hodín postáť, napije sa a ten zážitok z dezertu je o niečo lepší. Keďže je sezóna marhúl, môžete si spraviť rýchly domáci džem. Ako na to? V malom hrnci dáme na malom ohni povariť marhule (okolo 1kg). Stačí povariť pár minút bez vody, len treba strále miešať, aby sa nezačali marhule pripekať, potom zmixovať na kašu a tadá! Zvládne to aj ponorný mixér. Hotovo! A máte parádny čerstvý marhuľový džem!
Kokosové kocky na štýl bounty, bez cukru, kokosového oleja
/in Sladkosti/by MirkaU nás je kombinácia kokos a čokoláda veľmi obľúbená. Boli sme v bio obchode, kde sme natrafili na tieto kokosové kocky. Mali kolosálny úspech. Bolo tam však zopár prísad, ktoré sa mi nepáčili. Tak som si povedala, že ich idem spraviť doma. Prečítala som si poriadne zloženie a tie pomery som šla triafať podša chuti, kým sa dopracujeme ku kockám z obchodu. Peťo bol hlavný koštovač, a tieto, čo nám nakoniec vyšli, sa veľmi vážne podobajú na bounty tyčinky. Teda, asi, predsa je to už niekoľko rokov, čo sme tú bounty tyčinky nejedli. Aby sme zas boli k úprimní. Je tu do desať prísad, okrem tapiokového škrobu, nakúpite všetky v bežnom obchode. Ešte budeme potrebovať elektrický mlynček na strúhaný kokos. Tak poďme na to!
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: cca 20-25 kociek , čas prípravy: 30 minút, čas tuhnutia: 1-2 hodiny
Kokosová plnka:
Čokoláda:
Postup:
Strúhaný kokos pomelieme v elektrickom mlynčeku. My na to používame kávový mlynček. Pomelie aj olejnaté semená a aj brezový cukor, keď potrebujem z neho spraviť práškový. Potom jednoducho zmiešame všetky prísady na kokosovú plnku. Vytvarujeme kocky približne 1,5 cm na 1,5 cm a dáme stuhnúť do mrazničky. Máme minimálne hodinu voľno na cvičenie, čítanie, upratovanie….Potom si nachystáme čokoládovú polevu. Vo vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu s mliekom a k tomu pridáme práškový brezový cukor. Na veľmi malom ohni miešame, až kým máme nádhernú čokoládovú polevu. Keď sú kocky stuhnuté, máčame ich do čokolády. Dáme kocku na vidličku a tú namočím do čokolády. Ak máte radi dvojitú porciu čokolády, po jednom namáčaní ich ponorte do polevy ešte raz. No musia byť ozaj zmrznuté, aby čokoláda rýchlo stuhla. Môžete ich ponoriť len z polovice, alebo úplne, aby boli celé obalené v čokoláde. To už nechám na vás.
Tip:
Med môžete zameniť za iné tekuté sladidlo. Najradšej by som dala datľový sirup, má však prenikavú chuť a už by tie kocky neboli biele, čo by mi u Jarky, ako hlavnej kritičky, vôbec neprešlo. Agáve nepoužívame už niekoľko rokov, má vysoký obsah fruktózy, preto sme použili med.
Nemám na všetko názor. Asi som hlúpa?
/in Blog/by MirkaTreba mať na všetko vlastný názor. Spoločnosť to časom od nás očakáva, že budeme sa vedieť vyjadriť k daným témam, okolnostiam, veciam, činnostiam a podobne. No lenže ja som dospela do štádia, že nemám na všetko názor. Ak som v spoločnosti a debatuje sa o problematike, o ktorej nemám šajnu a niekto sa ma opýta, čo si myslím, moja odpoveď je: Neviem. Nemám o tom dostatok informácii, aby som si mohla utvoriť názor.
To isté platí, ak ma niečo nezaujíma, nemám na to názor, lebo opäť nemám dostatok informácií, aby som to zhodnotila. Vyzerám hlúpo? Neviem. Je mi to jedno. Nezapratávam si hlavu niečím, čo mi tam netreba. Mám v hlave toľko toho, čo sledovať chcem, lebo ma to baví. A ešte myslím na to, čo musím, lebo sú to moje povinnosti. A ešte si tam mám vpratať niečo, čo ma absolútne nezaujíma, ale patrí sa mať na to názor?
Ak sa napríklad niekto pri mne pustí do politizovania, ja sa len usmejem a poviem, že my sa teda o politike určite nepohádame, lebo ja pomaly netuším ani kto je náš prezident. Mrzí ma to, vlastne nemrzí, ale nemrhám energiou na niečo, čo nie je pre mňa dôležité. Áno, pre každého z nás je dôležité niečo iné. Netvrdím, že sa netreba zaujímať o svetové, či dianie doma. Každý máme to svoje. A ja na niektoré oblasti jednoducho nie som. Tak, ako ja chápem, keď niekomu je napríklad strava totálne ukradnutá a nemá záujem o tom debatovať. A pritom ja si myslím, že je to základný kameň plnohodnotného života, lebo bez zdravia nemám nič. Ale niekto to má inak. Ja takisto mám oblasti, ktoré ma nezaujímajú, a pritom pre druhú stranu sú otázkou života a smrti.
Či ma to robí hlúpejšou, či nie, neviem. Kedysi som si myslela, že musím mať rozhľad. Lenže aj tak som si z toho nič nezapamätala. V podstate som len stratila čas niečím, čo mi o chvíľu aj tak vyfučalo z hlavy, lebo ma to nezaujímalo. A tak už nemrhám časom na zbytočnosti, sústredím sa na to, čo je v mojom živote dôležité. A nestrácam zbytočné energiu na niečo, čo je pre mňa plytvaním času. Pre niekoho môžem pôsobiť hlúpo, ale pre mňa je to šetrenie si energie na niečo dôležitejšie. No potrebujem sa vyčerpať nudnou debatou a potom nemať energiu na jogu, napríklad? Ani náhodou. Je to moja hlava a aj tak tam niekedy pestujem myšlienky, ktoré mi vôbec netreba. Toľko sa deje vo vonkajšom svete, všetko je rýchle. Za deň nám preletí hlavou okolo 60 000 myšlienok! Nebudem si pridávať ďalšie, skôr sa chcem naučiť, ako si tú hlavu vyčistiť ešte viac a držať v nej minimum vecí.
A tak už nesledujem to, čo nie je predmetom môjho záujmu. Tak neviem to a to. Ani si nemyslím, že by som mala o všetkom vedieť. Myslím si, že každý sme stvorení na niečo iné. A už vôbec si nemyslím, že by som mala mať na všetko názor. Mať názor pre mňa znamená mať o danej problematike niečo naštudované. Až potom sa k nej môžem vyjadrovať. Takto som sa naučila netliachať o všetkom len tak, aby reč nestála. Mám svoj svet, kde sa môžem slobodne rozhodnúť, o čom chcem vedieť a čo len prejde okolo mňa nepovšimnuté. Už nemusím, som veľká a rozhodujem sa sama za seba.
Kváskový závin zo špaldovej múky so slivkovým džemom
/in Sladkosti/by MirkaTestujem kváskové cesto na všetky možné recepty. Ak ideme niekam na oslavu, rada beriem niečo so sebou. Zvyčajne pečiem sladké. Jednak mám istotu, že aj my tam budeme mať dezert a nespraceme celý plech sami doma. Už som piekla kváskovú vianočku, pečené kváskové buchty so slivkovým džemom a obidve vyšli na prvý šup parádne. Takže, keď som si vymyslela, že idem piecť závin, išla som vlastne na istotu. Jednoduché prísady, akurát si treba rozvrhnúť prvé kvasenie, čo je okolo 10-12 hodín. Ja to zvyknem robiť na noc, cez deň by som možno nezvládla ten nápor otázok, kedy to už bude. Takže sa tomu vyhýbam a cez deň kvasí závin už len 2 plus 2 hodiny. U nás klasický cukor nemá miesto, používam do všetkých receptov brezový cukor (xylitol, xukor), a do rozkvasu dám kokosový. Ako plnka sa nám sem veľmi hodil slivkový džem, ktorý som robila zo sušených a čerstvých sliviek, dosladený datľovým sirupom. Je presne taký tuhý, ako sa predáva v obchode a aj tak chutí. Presný recept na neho ešte nemám, lebo robím ho od oka, striehnem na hustotu a ochutnám, či je dosť sladký. Čiže zoberte múku, kvások, brezový cukor, rastlinné mlieko, trochu oleja, k tomu nejaký fajnový džem a poďme na to.
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: 2 veľké záviny , čas prípravy: 30 minút (plus 12+4 hodiny kvasenia), čas pečenia: 30 minút
Rozkvas:
Cesto:
Postup:
Najprv si nachystáme rozkvas. Odporúčam ho chystať večer, potrebujeme, aby kvasil 12 hodín. Zvyčajne chystám rozkvas okolo 19 večer a ráno o 7 miesim cesto. Potom už cesto kvasí len 2 plus 2 hodiny, a ide sa piecť.
Rozkvas urobíme tak, že zmiešame všetky prísady na rozkvas spolu a poriadne premiešame. Prikryjeme utierkou, či pokrievkou a necháme na linke kvasiť tých 10-12 hodín. Čím dlhšie, tým lepšie. Rokvas zdvojnásobí objem. Nezabudneme potom prikŕmiť kvások a odložiť ho späť do chladničky.
Po 12 hodinách kvasenia zamiesime cesto. Zvyknem miesiť ráno, aby sa záviny piekli okolo obeda. Ak by som ich piekla večer, je dosť možné, že by sme s Peťom neodolali a večer napchali do prasknutia a potom by sa mi veľmi ťažko šlo spať.
K rozkvasu pridáme múku, brezový cukor (alebo kokosový), olej a postupne prilievame rastlinné mlieko. Cesto by sa malo odlepovať od stien misy. Miesim tak maximálne 5 minút, aj to možno machrujem. Nechce sa mi dlho miesiť cesto. Necháme opäť kvasiť pod pokrievkou, či utierkou 2 hodiny. Cesto nám opäť o niečo narastie.
Potom už ide posledná fáza. Cesto rozdelíme na dve časti. Každé vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm. Najprv jedno a keď máme závin hotový, pustíme sa do druhého. Potrieme polovicou slivkového džemu, zatočíme, dáme na plech s papierom na pečenie. Džem dávame rovnomerne, aby nebolo na jednom mieste veľa džemu a potom zas inde samé cesto. Nezabudnite potrieť papier na pečenie olejom, záviny sa lepšie oddeľujú od papiera na pečenie.
Potom vložíme plech s oboma závinmi do vypnutej rúry a prikryté utierkou necháme kvasiť ďalšie 2 hodiny. Pečieme, na 180 stupňoch 30 minút. Vyberieme, necháme vychladnúť, nakrájame a pustíme sa do toho! Dobrú chuť!
Tip:
Plnku môžete spraviť akúkoľvek. Vyskúšala som pridať karob a trochu mlieka k slivkovému džemu, aby sa plnka lepšie rozotierala a bolo to super. Takisto môžete dať kakaový prášok, tvaroh s hrozienkami, nastrúhané jablká, alebo iný džem (marhuľový, broskyňový…).
Čo je kľúč k úspechu na dosiahnutie toho, po čom túžime?
/in Blog/by MirkaBoli časy, keď som si myslela, že stačí si niečo želať a ono to príde. Samo sa to spraví. Že si budem niečo želať, v niečo dúfať a ono sa mi to splní. Ale čuduj sa svete, nebolo to tak. Vtedy som trochu zanevrela na pozitívne myslenie. Hovorím si, aká blbosť. Želám si to každý deň a nič sa nezmenilo. Čo si neviem želať? Alebo je v tom nejaká mágia? Alebo nie som tak veľmi spirituálne založená?
Nie, nie som! Zjavne! Keby som bola, tak sa mi to plní na počkanie. Ale kdeže! Nádej, dúfanie je jedna vec. Môžem dúfať, že raz schudnem, môžem si želať, aby som nebola taká lenivá a začala konečne cvičiť. Môžem si želať, aby som ozaj sa prestala prejedať a jedla zdravšie. Ak ostávam len pri želaní, moja realita sa tým veľmi nezmení.
Kľúč k úspechu je čin. Ak moje želanie nepremením na činy, nič sa nezmení. Ak chcem byť štíhla, musím si naštudovať životný štýl, budem si študovať o strave, budem si študovať o pohybe, a spravím si akčný plán, ktorý začnem plniť. To je to, čo mi zaručí, že sa moje vizualizovanie túžob zmení na realitu. Musím pre to niečo robiť. Nie jednorázovo, ale pravidelne. Pri joge som to precítila úplne. Každý deň vyťahujem karimatku a cvičím. Až po čase vidím posuny. Dokážem niečo, čo som predtým nevedela. Naťahovanie raz za týždeň nebolo veľmi účinné.
Ak to ostane len v rovine nádeje a dúfania, že sa raz niečo zmení, nezmení sa to. Tak to je zo všetkým, s prácou, zdravím, pohybom…. Želáme si zdravie, ale málokedy preto niečo spravíme. Ja si študujem a beriem svoje zdravie do vlastných rúk, ako svoju zodpovednosť. Vďaka vedomostiam a činom som dokázala schudnúť skoro 20 kíl, vyčistila sa mi pleť, už nemávam nádchu 10krát do roka, zbavila som sa jarnej alergie. Študovaním a potom aplikovaním poznatkov do bežného života si dokážem premeniť túžby a želania na realitu. Činy sú najväčším kľúčom k úspechu. Teraz to už beriem ako samozrejmosť, ale ani ja som si to kedysi nespojila. Každý vnímame inak a každému frnkne do nosa niečo iné, čo ho preberie. Mne ozaj liezli na nervy tie nádchy, ktoré boli pre mňa nočnou morou, lebo som mala komplet upchatý nos, tieklo mi z neho ako z vodopádu viac ako týždeň. Dosť ma to obmedzovalo. Myslela som si, že akcia vybratie nosných mandlí bude postačujúca na zmenu. Nie, nebola. Jednorázový úkon, ktorý s tým veľmi nesúvisel mi vôbec nepomohol. Až vylúčenie mliečneho bolo to, čo mi pomohlo. Každodenná starostlivosť o svoje zdravie. Rastlinná strava bola kľúčom k úspechu. A pre mňa stále je.
Myslím si, že je to tak so všetkým. Ak nie sme v niečom spokojní, alebo si niečo želáme, musíme slová premeniť na činy, inak ostávajú len želaniami. A tie sa málokedy plnia. Musíme sa o to pričiniť. Znie to tak samozrejme, koľkokrát sme to už počuli, že? Darmo si budem študovať o zdravej strave tony kníh. Ak tie poznatky neuvediem do praxe, je mi to k ničomu. Ak každý deň mávnem rukou a len si pofrflem, že mala by som túto praženicu vymeniť za obilninovú kašu, ale ostanem pri filozofovaní, každé ráno budem mať tie isté nezdravé raňajky. A ak mám každý deň tie isté nezdravé raňajky, nemôžem čakať, že budem fit, zdravá, keď si deň čo deň dávam do tela niečo, čo mu škodí. Po čase si telo tú daň vypýta. To isté platí pri cvičení. Ak ma bolia kríže a ani za ten svet si nevytiahnem tú karimatku a necvičím, chrbát ma stále bude bolieť. A to môžem mať naštudovaných 20 cvikov, čo zaručene pomáhajú na kríže. Nepomáhajú, ak ostávajú v rovine, mala by som.
A preto verím v nasledovné, čo som si na sebe odskúšala nie raz. Vedomosti nie sú moc. Činy sú moc. Dnes už nečakám, že sa to nejak vyvrbí. Dnes sa vrhnem na akciu. Niekedy to vyjde, niekedy nie. Aj to je skúsenosť a ja viem, čo nefunguje a skúšam ďalej. Neberiem to ako zlyhanie, ale ako informáciu, že to treba robiť inak. Aj to ma predsa posúva ďalej. Ale to už je na inú debatu.
Vegan sacher torta plnená marhuľovým džemom a bez cukru
/in Sladkosti/by MirkaV jednej knihe, ktorú deti majú veľmi radi a ju počúvajú, či čítajú stále dokola, sa spomína sacher torta. Keďže naši ešte nikdy sacher tortu nejedli a ja si tiež nespomínam, že by som nejakú koštovala, tak reku ju upečiem. Predstavovala som si, že je to nejaký komplikovný recept, ale celkom ma prekvapilo, aké je to jednoduché. My sme čokoládoví, takže šla som na istotku. I keď vlastne u nás čokoládové znamená karobové. Aj tu som namiesto kakaového prášku do korpusu, použila karob. Tentokrát som ako sladidlo použila med, nemali sme xylitol. Trochu som sa toho obávala, či neprebije chuť sacherky. Neprebila! Vlastne, neviem ako chutí sacherka, nikdy som ju nejedla, ale takto si ju predstavujem. Peťo to má podobne, netuší ako chutí klasická, ale o tejto povedal toľko: “Táto je dokonalá.”
Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.
Prísady:
Počet porcií: 12 porcií , čas prípravy: 20 minút čas pečenia: 45 minút
Korpus:
Čokoládová poleva:
Postup:
Zapneme rúru na 180 stupňov. Vo veľkej miske zmiešame suché prísady (múka, kypriaci prášok, jedlá sóda, karob) a premiešame. V menšej miske zmiešame mokré prísady (mlieko, olej, med). Mokré prísady prilejeme do veľkej misky a zmiešame. Nachystýme si tortovú formu, ja som dala do formy s priemerom 18 cm, vymastíme formu olejom. Na spodok dávam papier na pečenie, lepšie sa to oddeľuje. Dáme piecť na 45 minút. Po upečení necháme vychladnúť. Vodorovne prekrojíme korpus na dve časti a vrchnú časť odložíme na bok. Na spodnú časť dáme riadnu porciu marhuľového džemu. Ja používam domáci, čo som robila v lete, je tekutejší. Preto ho dám viac do stredu, keď na neho položím vrchnú časť cesta, aby nevytiekol. A potom už len polejem čokoládou. Vo vodnom kúpeli roztopíme všetky prísady na čokoládu. Na veľmi malom ohni ju stále miešame, až kým sa z toho nevykľuje kompaktná hmota. Mlieko prilievam po lyžiciach, aby to nebolo zas príliš tekuté. Nalievame od stredu a postupne rozotierame ku krajom a po okrajoch. Takto nám nestečie mimo torty. Potom už len nechať vychladnúť a šupnúť do chladničky. Robili sme rovno dve torty. Na skúšku. Jednu sme zjedli priamo v ten deň a druhú tortu na ďalší deň. Na ďalší deň sa o niečo lepšie krájala, lepšie držala pokope. Ale chuťovo boli obe výborné.
Tip:
Ak by som mala doma vanilku, určite by som ju tam dala. Ale mala som kardamóm, tak som dala ten a chutila. Ale veľmi ho tam nebolo cítiť.
Naše najčastejšie hádky s Peťom a ako to prebieha pri našich konfliktoch
/in Blog/by MirkaVšimla som si, že moje posty o našom vzťahu majú veľký úspech. Najlepšie sú tie, kde sa prezentujem ako fuchtla a Peťo je ten hrdina, čo napriek mojej hroznej povahe ako rytier, pri mne ostal a stále ma ľúbi. A ako tvrdí on, ľúbi ma stále viac a viac. No tak sa pekne posadte, lebo toto je jeden z tých blogov.
U nás sa hádame. Už nie tak často ako kedysi, o životne dôležitých témach, ale prídu denné situácie, kedy si mám chuť vlasy vytrhať (možno aj Peťo). Už nečakám, kým pretečie pohár mojej trpezlivosti, vtedy šlahali ohne. Teraz poviem hneď, čo mám na srdci a hotovo. Asi vás rozosmejem, no pre mňa je to problém. Peťo sa nechce holiť. Milujem jeho ksicht, keď má tvár hladkú ako detská riťka a naopak ostýcham sa dať mu pusu, keď je celý zarastený a mám dopichané moje jemné líčka. Blbosť že? Jasné, presne tak. Tak prečo sa teda nemôže oholiť a ušetriť naše líca. Ha! Deti majú červené bodky, mňa to skrábe, no uznajte, bolo by to dobré pre celú rodinu. Alebo, prečo sa na to nevykašlem ja a nezmierim sa s tým, že to jednoducho tak je. Nuž, netuším, asi to pre mňa až taká hovadina zjavne nie je.
Má aj lístok v kúpelni na zrkadle, ktorý si tam sám napísal a nalepil. Tak pred dvoma mesiacmi. Vydržalo mu to týždeň, možno dva. A opäť sme tam, kde sme boli. Oholí sa tak raz za týždeň. Keď ho poprosím, on ako rebel, sa just neoholí. Zasmeje sa mi a tým to hasne, prípadne dodá, čo zas s tým otravujem. Ja chápem, že ma do toho nič nie je, je to jeho telo, jeho strnisko. Aj sa snažím to ignorovať, ale nejde to. Ja mu predsa dávam pusu, ja sa na neho pozerám. Nepomáha nič! Ani keď mu poviem, že vyzerá dosť zanedbane. Naivne som si myslela, že to zaberie. Hovby! Naopak keď on mi povie, že smrdím, keď akurát dojdem z nejakého behu, rovno idem do sprchy. Nič ma to nestojí, urobiť mu radosť. Na to mi Peťo povie, že on ma nenútil ísť do sprchy, len mi povedal, že smrdím. Čo???? No, ešteže mám tých vlasov dosť, lebo niekedy by som bola už z neho plešatá. On má výhvorku na všetko. Takto sa doťahujeme roky rokúce. Keďže Peťo nemá rád pravidelné činnosti, a toto je extra pravidelné, vyhýba sa jej. Pritom sám mi povie, že netuší, prečo sa neoholí. No, zjavne má chaloš v tom zmätok a už som z neho zmätená aj ja. Veď nemusí všetkému rozumieť, stačí keď to urobí, nie? Nechcem predsa od neho neviem akú komplikovanú vec. Či hej?
Ja tiež veľakrát nerozumiem čo odo mňa chce, ale načo sa mám tým zaoberať. Keď to chce, asi zhodnotil, že je to dôležité a tak to spravím. A idem to urobiť hneď. Nie o pár hodín, nie o niekoľko dní. Peťo si vymyslí, že chce nejakú mňamku po obede. Ja sa ho dokonca úctivo opýtam, čo by si pán kráľ želal a upečiem koláč podľa jeho predstáv. A to sa mi vôbec niekedy nechce! Ako mu rada hovorím, idem si pri tom nohy dolámať, aby to bolo čím skôr. A on mi na to zakontruje, že predsa nepovedal, že to má byť hneď.
To máme teda starosti, že? No v podstate sa obaja tešíme, že sa hádame len o takéto prkotiny. Boli časy, keď to bolo podstatne horšie. Jeden sa zaťal, druhý sa zaťal a nerozprávali sme sa aj niekoľko dní. A pritom aj tá veľká hádka vyšla z nejakej malej blbosti. Potom sa to nabaľovalo a udobrovanie trvalo veľmi dlho, lebo sme celú tú spleť rozpletali kúsok po kúsku. Každý vyložil karty na stôl, čo ho nahnevalo, potom čo ten druhý dodal, no jednoducho sme boli v tom pekne zamotaní. A tak sme sa odnaučili hádať sa a rozprávať sa aj v oblastiach, kde spolu nesúhlasíme. To je pre nás umenie. Peťo zvykol utiecť z debaty a ja zas v silných emóciach som pourážala koho sa len dalo. Naučili sme sa to ustáť, nepourážať sa navzájom, teda ja. Peťo je nekonfliktný, on len od konfliktov utekal. Naučili sme sa nerozísť sa rozhnevaní (to zas Peťo, ani on nie je dokonalý! haha), ale rovno to vybaviť a uzavrieť to. No neznamená to, že sa nepovadíme. Naše tejrajšie hádky trvajú v priemere 3-5 minút. Už sa neurážame, predýchame silné emócie a pokračujeme ďalej. Peťo neuteká a ja nechŕlim oheň. Čas je nám príliš vzácny na to, aby sme si mohli dovoliť ho premrhať nerozprávaním sa. Hlavne, keď sa po celom dni konečne vidíme!
Minule to bolo vtipné. Peťo prišiel večer z práce, robili sme si večeru, teda ja som varila. Peťo mi robil spoločnosť v kuchyni. Nachystala som nám ovsenú kašu, každému som dala do misky. Popri tom sme sa rozprávali, kto čo zažil cez deň. A zrazu pozerám, Peťo si krája do svojej misky banán. A keby len jeden, on si tam nakrájal rovno dva!
Hovorím mu: “Ja ti navarím večeru a ty si sebecky nakrájaš banán len pre seba?”
On mi na to: “A ako som mal vedieť, že chceš banán?”
A ja mu na to: “Každý deň jem kašu s banánom. To si si ešte nevšimol? Tesne pred jedením tam nakrájam vždy banán pre oboch, lebo banán zoxiduje!”
Peťo pokračuje: “Veď dobre, čo sa hneď ondíš.” A zoberie banán z chladničky a nakrája mi ho do kaše. Keď si všimnem, že použil banán z chladničky, spustím naňho: “Prečo si mi tam dal studený banán?” Peťo na mňa kuká: “Lebo ja mám rád studený banán.”
Vypleštím na neho oči ešte viac: “Ale teraz ho krájaš do mojej kaše. Odkedy ja jem studené veci? Videl si ma niekedy jesť banán z chladničky? Ja nepijem ani studenú vodu!”
Peťo to zaklincuje: “No, studenú vodu už podľa tvojich rád nepijem ani ja!”
Peťo berie tahini, že si poleje tým kašu a pýta sa ma, či dá aj mne. Ja už len krútim hlavou, beriem mu tahini z ruky a rehoceme sa, že určite by aj to dodžubal, takže tahini si dám radšej sama.
Popri tejto hádke však medzi jednotlivými vetami ďalej rozprávame o našom dni a len tak medzi rečou si takto nakladáme. Nik sa neurazí, každý si povedal svoj názor a v dobrej nálade si sadáme ku stolu. Ako spolu večeriame, pokračujeme v debate o tom, kto čo zažil, čo zaujímavé čítal a kam sme sa za ten deň posunuli.
Takéto hádky ma nevyčerpávajú. Nič neostane nevypovedané, máme opäť čistý štít. A ja verím, že nabudúce si Peťo bude pamätať, že nechcem banán z chladničky. Ale nedávam tomu veľké šance. Nevadí, jedlo mám doma na starosti ja. Vlastne sa teším, že vôbec ten banán našiel :).
Naše tri najdôležitejšie predmety v domácom vzdelávaní
/in Blog/by MirkaKto nás pozná vie, že máme dve deti školopovinné a tie sú na domácom vzdelávaní. Tretí, najmenší kus sa moce cele dni pri nás. Nikoho sme nedali ani do škôlky. Ak vás zaujíma prečo, tu je o tom blog. Ako vyzerá v praxi naša škola? Mení sa. Prvý rok vyzeralo naše domáce vzdelávanie takto. Ako sme sa už do toho viac dostali, nachádzame si systémy, čo nám fungujú.
Všetky deti sú zvedavé, pýtajú sa prečo, ako tamto funguje, čo to znamená. Deti sa chcú učiť, no tie klasické predmety našim až tak nevoňajú. Ruku na srdce, učiť sa tvrdé mäkké spoluhlásky nie je zábava, keď v tom nevidíme využitie v praxi. A ruku na srdce druhýkrát, v každodennom živote mi to nijak nepomôže, že ich ovládam naspamäť. Ak pôjdu študovať slovenčinu, potom sa to budú učiť aj tak odznovu, lebo od základnej školy si to na vysokej už aj tak nik nepamätá. Takže nejak som začala kľučkovať a jemne si to prispôsobovať tak, aby mi to dávalo zmysel.
Určili sme si nejaké oblasti, čo sú alfa omega a ktoré sa nám ozaj v bežnom živote zídu. Sú to tieto tri:
Pohyb je našou najprirodzenejšou súčasťou a mne jednoducho už nikdy nebude dávať zmysel, prečo z pobehujúcich detí zrazu robíme sediace tvory. V dospelosti sa potom nasilu nútime športovať a nejde nám to, lebo sme tak veľmi zvyknutí na sedavý spôsob života, že nám dokonca pohyb potom pripadá neprirodzený. Je toľko spôsobov ako sa učiť hoci aj klasické predmety a nemusieť pritom sedieť za stolom.
No teraz mám skôr namysli vedomý pohyb. Je to jeden z najdôležiješích kamienkov do skladačky, ak ide o naše fyzické, či duševné zdravie. Tak dokážeme uvoľniť stres, vybiť nahromadenú energiu a urdžať si telo v dobrej kondícii, v rovnováhe, aby nás nezačali pobolievať kríže, kolená, lebo sme celé dni v jednej pozícii, na čo nie sme od prírody nastavení.
Obmenu mojej jogy som zaviedla aj u detí. Už poznajú niektoré názvy asán a spolu sa naťahujeme. Niekedy menej, niekedy viac, ale budujeme návyk, že strečing je dôležitý aj pri predchádzaní úrazom. Ak mám stuhnutý sval, či väzivá, je vyššia šanca, že pri náraze to tie svaly, väzy neodrazia, ale sa poškodia. No pri svaloch, väzoch, ktoré sú rozťahané je oveľa vyššia šanca, že ten náraz odpružia a vrátia sa do pôvodnej polohy. Vďaka tomu, že starší dvaja hrajú futbal, som ich na to namotala, že je to bezpečnejšie, keď sa spolu budeme naťahovať. A funguje to. Okrem toho každé doobedie sa ideme von vyvetrať, či na korčule, kolobežky, bicykle, či len tak pešo sa vybehať do lesa. Chcem, aby mali ten návyk hlboko vrytý, že veľa sa hýbať a veľa športovať je prirodzené a je to súčasťou každodenného života.
Dobre, pohyb alias telesná výchova mi ešte ako predmet prejde. Ale bod dva, medziľudské vzťahy? Veď to sa na školách neučí. Čo si to tu vymýšľam. No presne! Neučí a malo by sa! Veď žijeme v spoločnosti medzi ľuďmi a nevieme riešiť konflikty, nevieme ako spolu komunikovať. Deti sú v tomto perfektne tvarovateľné a čo ich v detstve naučíme, kopírujú aj v dospelosti. V mnohých rodinách sa o problémoch nehovorí, radšej ich ututlajme, alebo zahučíme na dieťa, čo zas vyviedol v škole, či sa nevie správať, prípadne nech nežaluje. A podobne. Nastáva vysmievanie sa jeden druhému, súperenie, závisť, ohováranie. My s Peťom sme sa roky trápili, ako sa spolu rozprávať, aby sme si rozumeli. A to hovoríme obaja po slovensky! A tak nejak prirodzene vyplynul u nás tento mega dôležitý predmet. Konflikty sú u nás na dennom poriadku. Jeden si donesie do kuchyne šamrlík, aby videl, čo varím a odskočí sa vycikať. Druhý ide okolo a vylezie na šamrlík, lebo tam nik nebol a tiež sa chce pozerať. Medzitým vycikaný prvý kus sa chce postaviť na šamrlík a je problém. K tomu sa dotrepe najmenší, že druhý malý člen domácnosti mu zobral hračku a on ju potrebuje, lebo je to otázka života a smrti. No jednoducho od rána máme na tanieri krásnu škálu všelijakých možných kombinácii konfliktov, ktoré sa snažíme v mieri, pokoji a dobrej nálade zvládnuť.
Ako vedieť zvládnuť situáciu bez kričania, či urážania sa. Ako sa dohodnúť, prečo sa staráme o najmenších, prečo im treba niekedy ustúpiť a podobne. Ako dieťa som napríklad nechápala prečo my staršie sestry máme vždy ustúpiť tomu malému prckovi, nášmu bratovi, ktorý si plačom všetko vydobil. A odpoveď, lebo si veľká a rozumná sa mi hlboko vryla do pamäti a povedala som si, že to nikdy nepoužijem pri vlastných deťoch. No, ale priznám sa, že sme si na ňu s Peťom neraz spomenuli. Teraz veľmi dobre rozumiem mojim rodičom, čo tým chceli povedať! Ale ako decko som tomu nerozumela. Chápala som len, že niekto má prednosť a zato, že ja nerevem a som rozumnejšia, som ukrátená o čokoládu, hru a podobne. Totálna nespravodlivosť!
Pri dáme, alebo šachu sa dokážu vrámci jednej hry pohádať aj päťkrát. A tak teda ja meliem a meliem a vysvetľujem a chcem sa dohodnúť s jedným, druhým, tretím, aby nedochádzalo k zmäteným pohľadom, urazeným jedincom a krikom. Je to tvrdá práca, ale verím, že má zmysel nezahriaknuť deti, ale im to vysvetliť. Učíme sa (my s Peťom tiež) ako ustáť emócie, zastaviť sa, predýchať to a povedať čo nás vytočilo. A ukončiť debatu v porozumení, aby sme od seba neodišli namosúrení. Myslím si, že keď sa v detstve naučíme ako debatovať, ako riešiť problémy, keď nastanú ťažšie životné situácie, budeme mať nástroje, postupy, ako ich zvládnuť a nebudeme od nich utekať. Ale budeme vedieť im čeliť a riešiť ich. Koľko dospelých zatvára problémy do akejsi imaginárnej pandorinej skrinky a nikdy ju neotvoria, lebo už toho majú od detstva nazbieraného veľmi veľa. Boja sa, že keby ju otvorili, prevalcovalo by ich to a nemuseli by sa z toho spamätať. Aké pocity potom prechovávajú vo svojom vnútri? Už teraz vidím, ako sa sami niekedy vedia veľmi pekne dohodnúť, aj medzi väčšou partiou detí, ktoré sú vedené podobne. Preto sa tomu venujeme, keď treba. Hoc aj tesne pred spaním, hoci som už vyčerpaná, nikdy ich neodbijeme, že daj už pokoj, to nič nie je a choď spať. Závisí od toho naše duševné a fyzické zdravie.
Tretí predmet je svetový jazyk. Slovensko milujeme, ale vo svete sa po slovensky veľmi nedohodneme. Nie, nechodia do jazykovky, nie, nepresedíme hodiny za pracovnými zošitami a nedrilujeme slovíčka. Aj tu sme to chceli spraviť tak, že vlastne ani nevedia, že sa učia. Začali sme rozprávkami. Ak sa pozerajú u nás rozprávky, na 95% sú po anglicky, v pôvodnom znení. Už len tým, že to majú pravidelne v uchu, si zapamätajú slovné spojenia. Sem tam sa opýtajú na nejaké slovo, spievajú naspamäť pesničky, alebo recitujú, čo ich zaujalo. Okrem toho sa rozprávame doobeda po anglicky. Najprv som na nich hovorila len ja, teraz už máme dohodu, že vrámci toho času aj oni so mnou hovoria po anglicky. Je to praktické. Tak som sa naučila po francúzsky ja. Ako deti sme prišli do Montrealu a ani som netušila, že nejaká francúzština existuje. Za tri mesiace som bola zrazu bilingválna. Deti všetko nahrávajú, v detstve sa jazyky učia ľahšie. S Peťom sme si povedali, že sa aspoň vo svete nestratia a čím viac rečí, tým lepšie. My s Peťom čítame hlavne zahraničnú literatúru a chceme, aby aj deti mali v tomto otvorené dvere do sveta. Slovensko milujeme, inde neplánujeme žiť, tu je nám dobre. Ale radi cestujeme a radi sa rozprávame s domácimi, aby sme spoznali ich zvyky, kultúru. A po slovensky žial svet nehovorí. Niekedy im to lezie na nervy. Niekedy mám toho toľko, že doobeda na to zabudnem. Keďže to však robíme pravidelne, vidím, že sa už chytajú. Rozumejú a už začínajú aj sami tvoriť vety. V aute hráme hry po anglicky, jednoducho vymýšľam a zapájam angličtinu, kde sa len dá.
Toto sú naše tri najdôležitejšie oblasti vo vzdelávaní a zaberajú nám veľa času. Teraz neviem, ktorá vyhráva, ale asi tá dvojka, riešenie konfliktov :). Na bežné predmety, ktoré sa vyučujú v škole, nie je toľko času. Čím menej času na predmet, tým sa viac sústredia a o to rýchlešie to ide. Minulý rok som stresovala, že matematika musí byť 45 minút. Tak isto aj písanie, či slovenčina. Lenže ich to toľko nebaví. A ja im to nechcem znechutiť. Radšej urobíme pol strany matematiky z pracovného zožita s úsmevom a šup šup. Nechcem, aby si k tomu vybudovali odpor. Keď povedia, že stačí, končíme. Niekedy to znamená, že spravia v pracovnom zošite slovenčiny dve cvičenia. A niekedy geometriu robia aj hodinu, lebo ich to baví a rysujú priamky, úsečky o stošesť. Niekedy nestihneme písanie vôbec. A ja ich nechám. Majú voľnosť. Dbám na to, aby sme robili aj tieto školské povinnosti, lebo to jednoducho v našom systéme tak funguje a treba to rešpektovať. Ale ideme si svojimi cestičkami. Navyše dnes sú tie informácie tak ľahko dostupné, že ich memorovanie nám už nedáva zmysel. Skôr sa nám zdá dôležitejšie to, ako s nimi vieme narábať. Svet sa neustále mení, ale osnovy sú stále tie isté. U nás známky nie sú potvrdenie o inteligencii. Je to informácia o tom, čo deti baví a čo nie.