Keď som objavila živú stravu, úplne ma pohltila. Bolo to niečo úžasné, oveľa viac energie (i keď predtým som jej tiež mala dosť), čo sa mi popri nočnom vstávaní veľmi hodilo, lebo syn sa budil na dojčenie každú hodinu. A zrazu som vládala, paráda. Pozerala som videá, čítala som si články a úplne som tomuto stravovaniu prepadla na 2 roky. Ráno som zaviedla šťavy, aj deťom, potom šaláty, rôzne sušené placky a dezerty. Koniec koncov, ako som sa stravovala vidno z receptov, ktoré mám na stránke.

Najprv to boli jedlá, ktoré mi pripomínali varenú stravu, potom sa to zjednodušovalo, gurmet recepty som zamenila za sušené ovocie. Už sa mi jednoducho nežiadali. Prvá zima bola fajn, občas výzva, ale keď sa do niečoho pustím, tak idem hlava nehlava. V lete to bolo opäť super, bolo teplo a tak táto ochladzujúca strava mi padla veľmi vhod. Potom však prišla opäť zima a druhá zima už bola taká nasilu. Veľmi sa mi žiadalo teplé, a tak keď som deťom varila na obed zeleninovú polievku, dala som si. Snažila som sa popierať to, čo som cítila, predsa živá strava je to naj, varená je mŕtva, to mi hovoril rozum.

Potom sa nejako ku mne dostala kniha Becoming raw a tam som sa dozvedela veľmi zaujímavé informácie. Je to kniha nabitá faktami, ktoré odkazujú na výskumy, štúdie, či iné publikácie. Tá kniha je o tom, ako sa stať vitariánom, takže surovú stravu veľmi obhajuje. Ale na druhej strane napríklad uvádza, že aj zelenina varená na pare má veľa výživných látok, dokonca pri niektorých druhoch zeleniny, je varením dostupných živín viac a lepšie sa vstrebú. To sa mi zdalo na publikáciu, ktorá je za surovú stravu veľmi zaujímavé, hlavne preto, že to nebola takto napísaná jedna veta, ale obšírne kapitoly, s podrobným vysvetlením, čo mám ja veľmi rada. Celá kniha je super, odporúčam, je tam fakt toho veľa zaujímavého popísaného. Všetci vitariáni radi používajú argument (takisto som ho používala), že v surovej strave sú enzýmy, ktoré sa ničia tepelnou úpravou a tak my si spotrebúvame naše tráviace enzýmy. Lenže v tejto knihe sa píše niečo iné. Enzýmy v zelenine, ovocí, rastlinách tam sú pre tú rastlinu, nie pre nás. Náš žalúdok má tak silnú kyselinu, že to žiadny enzým cez žalúdok aj tak nedá. Píšem to veľmi v skratke, tejto téme bola venovaná celá kapitola. Natoľko  ma to zaujalo, že som sa rozhodla po tom viac pátrať. Najprv som tomu neverila, nezdalo sa mi to. Toľko vitariánov sa oháňa touto informáciou o enzýmoch, že ma ani nenapadlo si ju overiť. Až kým sa mi dostala táto hrubá kniha o živej strave. A na moje prekvapenie našla som literatúru, ktorá toto potvrdzovala, že enzýmy, ktoré prijmeme v potravinách nám k tráveniu rozhodne nepomôžu, lebo ich kyselina v žalúdku zničí.

A potom mi to postupne začalo dochádzať, ako som sledovala dlhodobých vitariánov ako Kristinu z fully raw, Loua Coronu, The rawfoodfamily (i keď oni sa už tiež majú aj varené). Oni všetci žijú v oblastiach, kde majú po celý rok leto a okolo seba pestrý výber sezónnej zeleniny a ovocia! Lenže ja žijem na Slovensku, kde sa striedajú ročné obdobia a aj keď sa postavím na ľavé ucho, tak jednoducho si tú čerešňu, marhuľu v zime nedopestujem. Rada som pozerala ich videá, lebo tam bolo taká hojnosť, 5 druhov máng, všetky miestne, avokáda tiež. V zime som im závidela a môj plán bol sa presťahovať niekde do Thajska, aby som aj ja mohla takto tlačiť melón po celý rok. My sme sa na zimu zásobili miestnymi jablkami a čo to som namrazila z ovocia, úprimne, žiaden extra výber. Keď som chcela v zime šalát, neostávalo mi nič iné, len ísť do supermarketu si kúpiť ten zo Španieslka…

No ale kedže som stále na Slovensku, rozhodla som sa prispôsobiť sa podnebnému pásmu. Milujem leto a chodenie v letných šátách a šlapkách, ale v zime si aj napriek tomu oblečiem sveter, bundu a čižmy. Netrucujem a nechodím celý rok v krátkom tričku…

Takže v zime si dám tú varenú zeleninu, obilninu, či strukovinu. Veľmi mi to chutí, vegánska strava mi je veľmi blízka. Ale to netvrdím všeobecne, niekomu možno vyhovuje aj tu celý rok jesť na 100% surovú stravu. Toto platí pre mňa a asi každý musí otestovať na sebe, čo mu robí dobre.

Ja som však zistila, že po celý rok byť na živej strave pre mňa nie je. Ani zdravotne mi to nerobilo dobre, na jar sa mi okolo oka vyhodil akoby ekzém! Po roku na živej strave! Túto zimu mi po šaláte vôbec netrávilo a ešte po pár hodinách ma bolel žalúdok! To sa mi rozhodne teda nepáčilo. Ako je možné, že na tej najlepšej strave sa mi toto deje! Lenže, kým mne niečo trkne, tak to trvá, asi som fakt baran. Darmo mi telo niečo naznačovalo, ja som išla do toho rozumom, a tam to bolo na 100% za živú stravu.

Úplne sa to zmenilo, keď som zistila, že som tehotná. To už rozum telo neprebil a asi je to tak dobre. Odrazu som nemohla šťavy či smoothie ráno ani vidieť, žiadny šalát, už len pri tej myšlienke ma napínalo. Ale ako sa teraz oteplilo, tak sa to zmenilo, na trhu som nakúpila šaláty, konečne mi opäť chutia. O tom, že rastlinná strava je naj pre zdravie, v tom mám jasno. No surová, či varená, tak to podľa ročného obdobia.

Zas som sa niekam posunula a pochopila som ďalšie súvislosti, veď život je zmena a to stále platí :).

Máme možnosť výberu, čo sa týka stravovania? Ak by ste niekomu po lahodnej lasani povedali, že tú úžasnú chuť tam robilo mäso zo zlatého retrievera, asi by sa niektorým nadvihol žalúdok. To je predsa nechutné.

Prečo?

Pokiaľ si mysleli, že je to hovädzie, všetko bolo v poriadku. Po tejto informácii vám zrazu ten istý kúsok jedla pripadá nechutný. Čo sa zmenilo? Vďaka tejto informácii sa vám zmenilo vnímanie tohto jedla…Takto začína jedno video, ktoré ma chytilo za srdce.

Pokiaľ nemáme informácie, nemáme možnosť výberu, robíme to, čo robí väčšina. Všeobecne sú nám podsúvané informácie, ako vápnik=mlieko, bielkoviny=mäso, a predsa tie zvieratá boli na to chované, aby sa jedného dňa zjedli. Toto je zmysel ich bytia….

Avšak ak sa začneme zaujímať o pozadie tohto celého priemyslu, v čom sa zvieratá chovajú, aké úkony sa im robia, ako sa zabíjajú….zistíme veľmi veľa zaujímavých faktov  a zrazu sa nám mení pohľad na vec.

Môj prvý krok k zmene má na svedomí jedno video, ako sa chová zver. Kedysi mi mäso veľmi chutilo. Ako malá som na návštevách zo všetkých chlebíkov vyjedla šunku. Rodičia mi nenápadne vždy dohovárali, ale keď to bolo také dobré. Keď sa ešte u nás doma robili halušky so slaninou, zjedla som ju ako prvú. Ale po tom videu som sa rozhodla, že to zmením. Už nebolo cesty späť.

Nešlo mi do hlavy, že máme domácich miláčikov, pre ktorých spravíme čokoľvek. Spia s nami v jednej posteli, utekáme s nimi v noci na pohotovosť, keď im je zle. Neplatí to však pre zopár druhov zvierat, ktoré sa jedia.V tom prípade je nám to jedno a nechceme ani o tom radšej vedieť. Tam zrazu nemáme zľutovanie, nechceme vidieť ako sa k nám dostane tá saláma, jaternica, biftek.

Pri tomto impulze som začala inak vnímať chovanie zvierat a už som zrazu milovanú slaninu, tlačenku, či jaternicu nemohla zjesť.  Jednoducho to nešlo. A to som ešte netušila o zdravotných ťažkostiach,aké to spôsobuje. Akú veľkú daň platíme túto nevedomosť chorobami, ktoré postihuje také veľké možstvo ľudí, že sme ich začali nazývať civilizačnými.

Pozrite si toto krátke video, kde Melanie Joy vystihuje túto problematiku.