;

Ideálne podmienky neexistujú, čo s tým vieme spraviť?

Existujú idealne podmienky?

Nikdy nemám ideálne podmienky. Vždy je niečo, čo nie je tak, ako si predstavujem. Najradšej by som cvičila ráno jogu🧘🏼‍♂️pri meditačnej hudbe🎼 v absolútnom tichu s vôňou esenciálnych olejov.
Keďže máme dvoch domácich školákov 👩🏼👦🏻a jedného neškôlkara👶🏼, táto idylka mi ráno nehrozí ani náhodou., Lukáš vstáva o 5:00 a kým spravím čaj a raňajky, sú hore všetci traja. Už je u nás riadny hluk, rozprávajú sa zážitky z predošlého dňa, sny, bláznia sa a podobne.
Takže som si moje ideálne podmienky musela jemne zmeniť. Esenciálne oleje ostali, no namiesto meditačnej hudby mám pustenú audio knihu, nech sa vzdelávam, keďže nie je ticho. 👍
Nedávno si Lukáš zo mňa spravil preliezačku, hoci si ma donedávna nevšímal a mohla som nerušene cvičiť. 🤷‍♀️Teraz sa mi šmýka po nohách, vylieza na chrbát a má z toho veľkú srandu. No budem ho odháňať? O chvíľu ho to prejde, tak mám teraz zvýšené nároky na rovnováhu a väčšiu záťaž. Veď to je vlastne plus.💪
Beriem skutočnosť aká je a kľučkujem, aby som si tam našla to, s čím viem robiť to, čo chcem. Ak by som čakala na ideálne podmienky, nikam by som sa za neposunula.

Najprv sa dalo vyhovoriť na prácu. Veď tam je človek zavretý od rána do noci, tak kedy si má čas nájsť na zdravý životný štýl, ako cvičenie a zdravé jedenie, vzdelávanie a podobne. Potom sa môžem vyhovoriť na deti. Veď ich mám 24 hodín denne na starosť. Skrátka, výhovorka sa dá vždy nájsť. Vždy. Nie je niečo, na čo by sme sa nevedeli vyhovoriť. To je to najjednoduchšie. Oveľa náročnejšie, je ich nehľadať, ale sústrediť sa na riešenia, možnosti, ako spraviť. A prečo robiť náročnejšie, keď sa dá ísť tou ľahšou cestou výhovoriek? Lebo by sme so sebou nič neurobili.

Ideálne podmienky jednoducho neexistujú. Život nám vždy prinesie niečo do cesty, aby nám to trošku okorenil. Otázka je, či to zoberieme ako výzvu, s ktorou sa popasujeme, alebo ako konečný stav. Rozhodutie je len a len na nás. Takisto aj dôsledky, s ktorými budeme žiť. Otázka je, aký život chceme žiť.❤️🤪

Je veda nejasná ohľadom odporúčania typu výživy?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Výživa nie je nejasná. Posledných 80 rokov máme celkom dobrú predstavu o tom, čo je vhodné a čo nie, vďaka vede. Žiaľ, niekedy je veda ovplyvnená zainteresovanými stranami. A vtedy je dôležité sa obrátiť na vedcov, ktorí zasvätili svoj život a kariéru pre lepšie pochopenie komplexnosti a nuansí stravovania a jeho vplyvu na ľudské zdravie. To sú novodobí bojovníci, ktorí vyvracajú mýty a bojujú za pravdu.
🧐
Walter Willet, MD, DrPh – profesor epidemiológie a výživy na Harvadskej univerzite
“Tieto dáta a závery predstavujú najväčšie do neba volajúce zneužitie dôkazov, čo som kedy videl.”
🧐

David L. Katz, MD, MPH – ustanovujúci riaditeľ na Yale univerzite, Griffinove centrum výskumu prevencie “Všetko ohľadom týchto publikácií je chybné, aj s ich načasovaním. Akokoľvek to znie poburujúco, čo šíria sociálne média, ozaj nemajú nič, čím by spochybnili uznávaný súhlas vedy: pre zdravie ľudí a planéty, obmedzte hovädzie/červené mäso a minimalizujte, alebo vylúčte konzumáciu spracovaného mäsa.”
🧐

Tim Hey, PhD – profesor jednotky epidemiológie rakoviny na Oxfordskej univerzite
“Sú jasné dôkazy, že spracované mäso môže spôsobiť rakovinu čreva. Až natoľko, že ho WHO (svetová zdravotnícka organizácia) klasifikuje od roku 2015 ako karcinogén. Dnešné výsledky publikácii majú rovnaký záver, no dopad sa opisuje veľmi odlišne, čo je v rozpore s všeobecným súhlasom medzi expertami na výskum rakoviny.”
🧐

Frank Hu, PhD – profesor výživy a epidemiológie, predseda oddelenia výživy na Harvardskej univerzite
“Z verejného pohľadu na zdravie, je nezodpovedné a neetické vydať výživové smernice, ktoré propagujú konzumáciu mäsa, aj keď tam je stále nejasnosť ohľadom sily dôkazov.”

Originálny post v angličtine od vedcov špecializujúcich sa na Alzheimera👉👉Team Sherzai M.D.

Domáce bounty tyčinky – jednoduchý vegan recept, 6 prísad

Už som na našu stránku zavesila viacero receptov na kokosové tyčinky v čokoláde, na štýl bounty ale stále to nebola úplne tá chuť, ako si pamätám z čias, keď som jedla bounty tyčinky. Moje obľúbené! Keď som bola malá, rodičia raz kúpili celú krabicu, no samozrejme, že som ich zjedla najviac!

Teraz som však našla recept od elavegan a tie teda ozaj chutia bombovo a príprava je ozaj jednoduchá. Tento recept zvládne aj ten, čo varí len čaj. Ak nájde teda prísady :))). Peťo a deti milujú kokos, takže kokos na akýkoľvek spôsob u nás môže byť. A tento recept na domáce bounty tyčinky je super jednoduchý, len zo 6 prísad. Sú presne také jemné, ako si ich pamätám!
Takže, ak ste fanúšikovia kokosu, týmito tyčinkami určite nepohrdnete, skôr naopak. U nás som už robila dve várky a zajtra idem na ďalšiu, keby sme mali strúhaný kokos, už je aj tá tretia zjedená. K tomuto receptu potrebujete len elektrický mlynček (my používame kávový, v ktorom síce kávu nemelieme, ale na semená a vločky slúži výborne).

Písanie receptu som musela prerušiť, Lukáš mi strkal hlavu pred monitor a slintal pri týchto fotkách. Nedalo sa inak, musela som spraviť tie tyčinky! Hoci nebola plná várka strúhaného kokosu, dala som polovicu ovsených vločiek a že aj tak dobre! Tak poďme na to!

Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

Prísady:

Počet porcií: 30 tyčiniek, čas prípravy: 15 minút, čas tuhnutia v mrazničke: 60 minút

Tyčinky:

  • 2,5 šálky strúhaného kokosu
  • 1/3 šálky xylitolu
  • 1 čl vanilkového cukru
  • 1 kokosový jogurt, 140g (dala som od provity)
  • štipka soli

Poleva:

  • 100g čokolády na varenie (odporúčam čítať zloženie, nie všetky sú vegan)

Postup:

V elektrickom kávovom mlynčeku pomelieme kokos a xylitol na múčku. Preložíme do väčšej misky a všetky prísady na tyčinky zmiešame spolu. Hmota má byť pevná, no dá sa dobre miešať. Keďže tam nejde žiadne kakaové maslo, kokosový olej, už teraz potrebujeme hutnú hmotu. Vytvarujeme tyčinky, poukladáme ich vedľa seba, nie na seba (mohli by sa polámať pri prekladaní) a vložíme do mrazničky na 30-40 minút.
Medzitým si pripravíme čokoládovú polevu. Vo vodnom kúpeli, alebo na veľmi malom ohni, roztopíme čokoládu.
Keď sú tyčinky zmrznuté, vyložíme ich z mrazničky a namáčame do čokolády. Potom ich dáme ešte stuhnúť do chladničky na 1-2 hodiny, alebo späť do mrazničky na 20 minút. A to je ozaj všetko, môžete podávať.


Tip:

Namiesto čistej čokolády na polevu zvyknem primiešať trochu rastlinného mlieka. Minule sme nemali doma rastlinné mlieko, tak som pridala trochu vody. Veď v zložení tých mliek je vždy okrem obilniny (špaldy), či strukoviny (sóje), či orechov (mandlí) ešte voda. Tak reku, musí to fungovať aj s čistou vodou! A funguje. Čokoláda nie je taká tuhá, čo nám veľmi vyhovuje.

Dvojitý čokoládovo-cviklový koláč s čokoládovo polevou

Kto nemá rád cviklu, ani nezistí, že tu je. Peťo je v tomto úžasný testovač. Cviklu v zásade nemá rád. Jediné, čo s ňou zje je tento koláč a paradajkový boršč. Cvikla tu je skôr ako hmota, nie na dochutenie. Kombináciu cvikla a kakao (alebo karob) som pripravovala aj vrámci raw tort a tá torta mala vždy úspech. Až na to, že v tej bolo veľa orechov a bola ťažká na trávenie. Tento koláč je pravý opak. 

Neobsahuje žiadny olej, rastlinné maslo, či orechy. Preto si jej môžete dopriať, koľko sa vám ráči. Takéto recepty mám najradšej, lebo bez výčitiek si môžem dať aj 4 či 5 kúskov.

Tieto brownies nie je také hutné, ako zvykne byť klasický brownies. 

Hlavné prísady sú:

-uvarená cvikla

-múka

-kokosový cukor

-rastlinné mlieko, alebo voda z varenej cvikle

-kakaový prášok (alebo karob)

-čokoláda na polevu

Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

Prísady:

Počet porcií: 1 veľký plech, cca 32 ks, čas prípravy: 15 minút, čas pečenia: 30 minút

Korpus:

  • 2 šálky celozrnnej hladkej špaldovej múky
  • 3 veľké uvarenej cvikle
  • 1 šálka rastlinného mlieka (sójové, mandľové, ovsené, špaldové), alebo vody z varenej cvikle
  • 1 – 1 1/2 šálky kokosového cukru (xylitolu 3/4 šálky)
  • 1 šálka kakaového prášku, alebo karobu
  • 2 čl prášku do pečiva bez fosfátov
  • 1 čl jedlej sódy
  • 1 čl škorice
  • štipka soli

Poleva:

  • 100g čokolády na varenie (odporúčam čítať zloženie, nie všetky sú vegan)
  • 1/2 šálky rastlinného mlieka

Postup:

Korpus:

Cviklu uvaríme vo vode. Keď je cvikla hotová, spolu s rastlinným mliekom zmixujeme vo výkonnom mixéri na krém. Vylejeme do misky a zmiešame s ostatnými prísadami. Dáme do vyhriatej rúry piecť na 180 stupňov, na 30 minút.

Poleva:

Vo vodnom kúpeli (jeden hrniec s vodou a v ňom menší hrniec, do ktorého dáme prísady na polevu) roztopíme čokoládu s rastlinným mliekom a poriadne premiešame.

Keď je korpus vychladnutý, nalejeme naň polevu a môžeme podávať.

Cviklový brownies s čokoládovou polevou

Tip:

Namiesto čistej čokolády, možete dať polovicu čokolády a polovicu slivkového džemu, dodá koláču ďalšiu chuť.

Kedy a ako si popri 3 deťoch nájdeme čas sami na seba?

Kedy a ako si nájdeme čas na seba vrámci partnerského života?

Čím máme viac detí, tým viac si vieme čas lepšie zorganizovať a byť aj sami dvaja. Naša potreba byť len vo dvojici napriek tomu, ako to máme doma zorganizovné, je naplnená.
Máme jednu veľkú posteľ, kde sme nasáčkovaní všetci piati, školopovinné deti sú na domácom vzdelávaní a tretí nie je v škôlke, čo znamená, že sú všetci trája stále so mnou. Nemáme stráženie detí, som s nimi 24 hodín denne, ak ma teda Peťo nevystrieda. Aj napriek tejto skutočnosti, si bez problémov s Peťom nájdeme na seba čas.
Mám pocit, že sme s Peťom viac na seba naladení. Viac si rozumieme, ako kedykoľvek predtým. Pochopili sme, že hádanie je zbytočná strata času a že smiech je ten správny smer, tak sa spolu často a radi smejeme a menej a menej hádame.
Ako to teda máme vyšpekulované? Keď je Peťo v práci a má čas medzi stretnutiami, voláme si. Len tak, nie preto, že niečo treba kúpiť, vybaviť, nachystať. Nie, zavoláme si, len tak, kto ako vstal, ako sa máme, čo robíme a možno to znie ako fráza, ale povieme si aj , že sa ľúbime. Dlho som to Peťovi vysvetľovala, že ja to rada počujem, že aj to samotné vyznanie je pre mňa dôležité, hoci viem, že ma ľúbi. No a nejak si Peťo na to tak zvykol, že niekedy rozmýšľam, či toho zas nie je priveľa! Haha, nie, lásky podľa mňa nikdy nie je dosť.
Navyše si cez deň píšeme. Len tak si pošleme dákeho smajlíka, nejaký vtip, na ktorom by sa nik iný nekosil, ale my dvaja sa na ňom ideme rozpučiť a podobne.
Toto nás veľmi zbližuje a napriek tomu, že sa celý deň nevidíme, vlastne o sebe vieme.
Fyzický dotyk je tiež pre nás veľmi dôležitý, kedy sa dá, sa objímame, ako hovorí Peťo, makosíme. Pri každom filme ma Peťo škrabká, alebo masíruje, ja jeho nie, lebo on to nemá rád. Akože, kto nemá rád masáž?! Ale nestažujem sa, práve naopak.

Keď zas Peťo príde domov, rozprávame si, kto mal aký deň, hoci nás sem tam, vlastne stále, deti prerušujú, lebo aj oni sa chcú zapojiť, logicky. Skôr to vyzerá ako na fotke. Až keď oni povedia, čo zaujímavého zažili, prichádzame na rad my. Nie je to každý deň, niekedy sa s Peťom prestriedame pri deťoch, treba odviezť na tréning, alebo vyzdvihnúť, ale hľadáme kedy to len ide, mať aj spoločnú idylku. Deti dávame skoro spať, takže každý večer máme dve-tri hodiny, kedy máme dom sami pre seba. Keď treba robiť, sedíme za pc a makáme, pozeráme spolu film (Peťovi to minule dosvaklo, že mne ide o tú masáž hlavne a kašlem na film, lebo vždy mu odsúhlasím, čo chce pozerať on), čítame si. Alebo máme toho toľko, čo si chceme povedať, že kým sa rozhodneme, že už teda robiť niečo iné, ubehlo toľko hodín, že ideme spať.

Minule sme sa všetci šli na čln. Môj brat si spravil kapitánsky preukaz, tak sme sa prišli povoziť. Bola tam aj naša zlatá švagrinka a ponúkla nám, že postráži deti, nech sa ideme sami dvaja romanticky počlnkovať.
S Peťom sme sa na seba kukli a obaja sme si mysleli to isté. Načo? My máme toľko romantiky, že tu sme chceli byť s deťmi a sledovať ich, ako sa z toho tešia oni.


Napriek tomu, že som s nimi stále, nemám potrebu ich pravidelne odkladať, aby som šla s kamoškami, alebo s Peťom sama niekam. Kým som nemala deti, nechápala som kamošku, čo dobrovoľne na lyžovačku brala aj deti a nešla len sama s mužom. Tvrdila, že s deťmi je oveľa väčšia zábava. A konečne tomu dnes rozumiem. Na tom člne bola fakt oveľa väčšia sranda s deťmi. Furt niekto chcel niečo iné sledovať, bolo treba byť v strehu. Jednoducho s nimi nikdy nie je nuda, lebo sa stále niečo deje.
No a popri tom neustálom dianí si nejak celkovo my dvaja nájdeme čas na seba. Ale je zas pravda, že sme naladení na tú istú strunu. Rozumieme si veľakrát bez slov a je to oveľa intenzívnejšie, akoby som aj 10 hodín denne bola s Peťom, čo ma nechápal, nechcel sa rozprávať, jeho predstava o voľnom čase bola s kamošmi v krčme a podobne. Takto nás to baví spolu viac. Možno je to tým, že obaja veríme na spriaznené duše a myslíme si, že sme sa našli. Každopádne sme zistili, že to nie je až tak o strávenom čase osamote, ale o tom, či sme si blízki, máme si čo povedať a že na to treba dvoch, aby vzťah fungoval.

Moderné eko, bio matky, čo študujú na google univerzite.

Moderná formulka zvaná: Google univerzita.
Mnohí používajú túto formulku na niečo, s čím nesúhlasia: “To je jasné, to je google univerzita. Moderné bio matky, čo študujú na google univerzite.”
Peťo mi z kuchyne kričí, že mám sem napísať, že on je google architekt a google programátor. Ani jedno z toho neštudoval na škole, ale v praxi sa jedným živí a druhé je síce jeho hobby, ale v realite to znamená, že máme doma veľmi šikovného itečkára.
Cez uja google nájdeme ozaj všetko, cez brak až po vejerne dostupné vedecké štúdie, prednášky doktorov, online knihy, webináre. Záleží na zdroji, aký si nájdeme. Ak niekto ozaj vie, čo je internet, zhodneme sa, že je to obrovský zdroj všetkého možného. Aj braku, ale aj kvality.
Koľko som našla na nete inštruktážnych videí ja, alebo Peťo. Nemuseli sme strácať čas chodením do knižnice, kníhkupectva zháňaním literarúry, odborníkov, kde by sme možno akurát to špecifické, čo hľadáme, ani nenašli. Takto za počítačom sme v pohodlí domova hľadali v obrovskej banke dát a vždy sme našli, čo sme potrebovali!
Našli sme produkt, ktorý sme si objednali z druhého konca zemegule, lebo tu nebol! Vďaka netu, už dva roky cvičím jogu, ku ktorej by som sa inak nedostala, lebo by som nemala kedy ísť do štúdia si každý deň ráno zacvičiť a stále by to bolo v rovine, že nemám ako a kedy. A internet mi to umožnil.

Termín “google univerzita” som už začula aj vrámci debaty o výžive. Ozajstný doktor predsa študuje 6 rokov na ozajstnej škole a dostane ozajstný titul.
Ja nemám žiadny medicínsky titul, to je fakt a asi vrámci výživy môj titul “ing. arch.” mi je zbytočný.
Áno, je to tak.
Lenže, ja sa nepasujem za žiadnu doktorku. Píšem o našej skúsenosti a menujem zdroje, z ktorých tieto informácie získavam. Posúvam odborné články, ktoré napísali študovaní doktori, ktorí sa venujú výžive desiatky rokov. Mám dve oči a viem čítať nielen po slovensky, ale aj po anglicky a francúzsky a tak si viem prečítať aj zahraničné štúdie, vedecké články, faktografické knihy napísané odborníkmi, zúčastniť sa webinárov, online prednášok. Ja nečítam blogy, to nie sú pre mňa relevantné zdroje. Naše zdroje si najprv preveríme, či stavajú na vedeckých základoch, až potom som si ochotná si ich naštudovať a o nich rozprávať.
A pre mňa je teda viac svetová kapacita, zvyčajne sú to doktori, ktorí majú vo výžive obrovské zázemie, ako tunajší doktor, ktorý už 30 rokov hovorí o výžive to isté. Hovorím o spojení výživy a choroby. Ich špecializáciu zďaleka nevyvraciam, to by som si nikdy nedovolila! Takí chirurgovia, či akútna medicína zachraňujú životy na bežiacom páse, ja som za nich neskutočne vďačná!
Lenže, ak mi niekto povie, že verí len doktorovi ohľadom výživy, ktorý študoval 6 rokov, pre mňa to žiaľ nemá výpovednú hodnotu. Prečo?
Z rôznych dôvodov.
Veda ide neskutočne dopredu, každým rokom sa robia nové štúdie, publikujú nové výskumy. Zdravie veľmi úzko súvisí s výživou, čo dám dnu, z toho si budujem organizmus, na to asi netreba byť jadrovým fyzikom, aby sme chápali túto súvislosť. Je mi podozrivé, ak sa desiatky rokov ešte stále predpisujú lieky na nedostatok železa, keď už veda dokázala, ako sa ho dá doplniť v prirodzenej forme, bezpečnejšie, efektívnejšie a bez vedľajších účinkov. A ešte podozrivejšie mi je, keď počujem, ako strava absolútne nesúvisí s chorobami.
Z akých skrípt sa teda 6 rokov učia o výžive? Sú to najnovšie výskumy? Prednášajú im svetoví odborníci v oblasti výživy?
Koľko hodín prednášok o výžive majú? Chodia po konferenciách, kde sa prednáša o nových štúdiach, od odborníkov, ktorí sa stravou a jej vplyvom na zdravie zaoberajú desiatky rokov?

Cézar šalát s opraženým cícerom

Ak by som si čítala články, kde niekto len prezentuje svoj názor bez relevantnej štatistiky, vedeckého výskumu, o ktoré sa opiera, nemá to váhu. Súhlasím na 100%. Je to povrchný článok. O také ani nezakopnem. Blogy ma nezaujímajú, tie si čítam so zámerom, ako niekto žije, aký má životný štýl, ale nie z hľadiska odbornosti. Tam mi ide čisto o niekoho vlastnú skúsenosť.

Moje zdroje sú odborné prednášky svetových kapacít, kde osobne by som sa nemala šancu dostať (časovo, finančne, lebo sú na opačnom konci sveta, niekedy len pre odbornú verejnosť), ale takto cez google, si môžem pozrieť odborných prednášok obrovské množstvo, navyše v pohodlí domova popri varení obeda, či cvičení. Vďaka tomu, že viem jazyky, si viem prečítať dostupné, staršie aj tie najnovšie publikované štúdie, ktoré nie sú preložené a kto nevie cudziu reč, sa k nimi jednoducho nedostane.
Aj toto je na googli. Teda aj toto ponúka google univerzita. haha :)
A my s Peťom si veľmi starostlivo vyberáme zdroje. Nečítam bulvárne časopisy, čo píšu o senzáciách.
Ja čítam odbornú literatúru, pozerám odborné prednášky doktorov, čo majú desiatky rokov za sebou, vo výskume, v praxi, ako Dean Ornish, Michael Greger, Joel Kahn, Kim Williams, Brenda Davis, T. Colin Campbell, Caldwell Esselstyn, Neal Barnard, Garth Davis, Michael Claper, Joel Fuhrman a ďalší. To nie sú obyčajní ľudia, čo majú blogy, to sú odborníci vo svojom fachu, čo majú za sebou vedu. Akurát vďaka googlu sa k nim viem dostať, viem si kúpiť ich knihu, viem si k jednej téme nájsť kopec štúdii, prednášok, kde sa dozviem viac a pochopím mechanizmus v tom, čo ma zaujíma.
Nie, neznamená to, že študujem na google univerzite, znamená to, že sa vzdelávam, lebo mi na zdraví záleží. Mám len jedno, viac v tomto živote mať nebudem, tak sa o neho chcem starať čo najlepšie.

Banánový chlieb s vlašskými orechami

Veda ide ďalej a ja s ňou chcem kráčať. Akoby sme verili niekomu, kto nám bude tvrdiť, že treba svietiť len sviečkami a čo je to za moderný výmysel, že elektrina. Nie, stará overená klasika. Sviečky!
A výživa je v tomto to isté. Prečo by som mala veriť starým modelom, keď je dostupných toľko štúdii, ktoré si môžem naštudovať, čo dokazujú niečo iné? A robiť to lepšie, zdravšie.
Moderná medicína dáva záplatu. Strava podporuje (alebo brzdí) organizmus v jeho schopnosti sa vyliečiť. Akoby som si búchala kladivom po prstoch. Moderná medicína ponúka lieky proti bolesti, obväz, aby som si zmiernila tú bolesť.
Doktori, ktorých si študujem ja, hľadajú príčinu, neliečia symptómy. Hľadajú to kladivo a ako ho zastaviť. Aby som nepotrebovala lieky proti bolesti, ani obväzy, ale odstránila príčinu.
Mám oči, viem čítať, prečo by som si nemohla študovať odbornú literatúru? To je len výsada doktorov?
Na Slovensku jednoducho nie sú finančné možnosti robiť také rozsiahle výskumy, ako je to v USA, či inde.
Google nie je ani zďaleka len bulvár. Je to obrovská databanka, z ktorej si však treba vedieť vybrať hodnotný zdroj informácii. Treba vedieť vyhľadať vieryhodné, overené zdroje. To je to, čím by sme sa mali zaoberať! Aký máme zdroj informácii. Či ten článok, prednáška, kniha, webinár je z overeného zdroja, za ktorým sú vedecké poznatky, štúdie, fakty. Nie, či som to našla na googli. Ak sa teda chceme rozprávať o nejakej téme na úrovni, musíme to mať naštudované.
A vďaka internetu je to dnes veľmi dostupné a jednoduché. Prečo by som to odsudzovala?!

Chrumkavý, pečený falafel bez fritovania, len z 5 prísad okrem korenia

Sem tam zvykneme ísť sa do reštaurácie, kde majú hummus, obložené pita chleby a falafel. Našim trom falafel zachutil dosť výrazne. Lenže je to fritované a to mi až tak nie je podľa chuti, takže po niekoľkých razoch som si sadla k počítaču a hľadala som recept. Namiesto fritovania som dala piecť falafel do rúry, len tak nasucho, úplne bez oleja. Ondrej to obzeral, že teda nemá takú farbu, ako tie, čo zvykne jesť. Keď som mu vysvetlila, že tú farbu chytá akurát pri fritovaní, tak okoštoval. A už išli, jeden, druhý, tretí. Rýchlo som ukmasla zopár na fotku. Mala som možnosť okoštovať polovicu guličky a ozaj! Veľmi chutné!
Áno, neboli také mastné, čo mne veľmi vyhovovalo. A zjavne to nebol problém ani pre ostatných, lebo za pár minút zmizli. Všetky. Až som ľutovala, že som spravila len túto várku, určite by sa ujalo aj dvojnásobné množstvo.

Tento recept na falafel je: chrumkavý, rýchly, jendoduchý, oveľa zdravší ako verzia z fritézy

Tento pečený falafel je z 5 prísad okrem korenia:

-cícer 

-cibuľa

-cesnak

-petržlenová vňať

-múka 

Takéto recepty a ďalších 105 perfektných receptov vás čaká v našom online kurze: 21-dňovej zmene. Je to kurz kde sa dozviete ako sa stravovať zdravšie. Nájdete tu návody, čo si nachystať v kuchyni, kde a čo nakupovať, ako variť, čo s čím kombinovať. Všetko detailne no zároveň jednoducho popísané. Nie je to kurz len o varení, ale každý deň rozoberáme aj tému, ktorá sa týka výživy a optimálneho zdravia. Je to kurz o plnohodnotnej strave. Zároveň sme mysleli aj na všetky možné alergie a intolerancie, skrátka každý si tu príde na svoje.

Prísady:

Počet porcií: 25-30 guličiek, čas prípravy: 15 minút, čas pečenia: 25-30 minút, namáčanie: cez noc, alebo do vriacej vody na 2 hodiny

  • 250g cíceru
  • 2 cibule
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 2-4 pl múky (cícerovej, špaldovej, mletých ovsených vločiek)
  • hrsť petržlenovej vňate (kombinovala som so sušenou)
  • 1 1/2 čl soli (dala som čiernu soľ)
  • 1/2 čl rímskej rasce
  • mleté čierne korenie podľa chuti
Chrumkavý, pečený falafel bez fritovania, len z 5 prísad okrem korenia

Postup:

Cícer dáme namočiť na noc. Alebo, keď nemáte čas ako ja, lebo si zmyslíte dve hodiny vpred, že chcete robiť falafel, tak zalejte cícer vriacou vodou a nechajte ho v tej vode postáť 2 hodiny.
Po dvoch hodinách vodu zlejeme a dáme do kuchynského robota s nožom S, kde pridáme všetko ostatné.
Mixujeme, až je to kompaktná hmota, z ktorej sa dajú tvarovať guličky, ale zároveň to nie je totálne na kašu. Chceme cítiť cícer, čiže mixujeme tak, aby sa to podrvilo a spojilo. Neprilievame žiadnu vodu, preto mixujeme v kuchynskom robote s nožom S, ten mixuje aj bez tekutiny. Mixér toto nezvládne, ten potrebuje tekutinu.
Keď máme hmotu, akú potrebujeme, na plech dáme papier na pečenie, zapneme rúru a tvarujeme guľky. Naberieme na polievkovú lyžicu vždy rovnaké množstvo, nech máme rovnakú veľkosť. Tak sa upečú naraz, čo je fajn, aby ste nemali všetky veľkosti a niektoré budú spečené a iné ešte surové.
Ja som ešte skúšala verziu placky, tie boli rýchlejšie ako guličky, ale deťom sa nerátali, lebo ozajstný falafel je guľatý!
Keď máme guličky, šupneme ich do rúry a pečieme okolo 25-30 minút na 180 stupňoch. Chytia farbu a sú chrumkavé. Jednoducho pochúťka ako svet, až sa čudujem, že som ich ešte nikdy predtým nerobila! Myslela som si, že je to neviem ako komplikované! To sú tie predsudky, myslela som si, aké je to náročné a potom som to konečne skúsila a zistila som, že to tak nie je.
Každopádne, dobrú chuť. Hodí sa k tomu čokoľvek, aj len humus, alebo dusená, či pečená zelenina, či pita chlieb.

Tip:

Môžete dať namočiť dvojnásobné množstvo a k tomu si spraviť humus, tam však treba varený cícer, ten už mám odskúšaný a je to jednoduché a rýchle, stačí mať mixér, soľ, rímsku rascu, tahini a vodu. Alebo si jednoducho k tomu humus a pita chleby kúpite :)))

Dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná

Mám dni, kedy si všímam každú maličkosť, za ktorú som vďačná. 😃
Nevidím, že mi tri deti hučia do ucha každý niečo iné a každých 5 minút niekto niečo potrebuje, stále je doma hluk, všade sú hračky, sem tam stúpim na autíčko, či kocku od lega. Stále je niekto hladný, treba vybaviť hádku, umyť zadok, uspávať, nosiť, spratať a dokola zas.
Usmievam sa, ako mi je veselo🥳 a som dojatá, že akurát ja mám to šťastie byť mamou troch detí. Potom mi zavolá Peťo cez deň len tak. To sme si zvykli, že volá medzi stretnutiami, aby sme cez deň počuli a ja sa rozplývam. ❤️😘Že ten chalan, ktorý sa mi od prvej chvíle neskutočne páčil, sa do mňa nielen zaľúbil, ale si ma aj zobral za ženu💑 a okolo mňa pobehujú naše tri deti👨‍👩‍👧‍👦👶🏼. Niekedy mi od dojatia tečú slzy. Pripadá mi to, ako sen, čo sa mi splnil.
Všímam si všetko. Že mám funkčné dve ruky, dve nohy a môžem vlastne čokoľvek robiť. Mám strechu nad hlavou🏠, jedlo🥗, žijem v krajine, kde je mier. Ako sa mám dobre.
Každý deň si pripomínam akékoľvek tri veci, za ktoré môžem byť vďačná.
Keď som vďačná🤩, nemôžem byť nahnevaná😡. To bolo jedno z hlavných posunov v mojom negatívnom vnímaní sveta, vďačnosť mi nejak prirodzene zobrala to durdenie sa na celý svet.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad a ako u nás triedime.

Ako vieme čo najviac znížiť odpad? Pred pár mesiacmi sme začali seriózne triediť. Triedime už roky, ale teraz sme sa do toho pustili na 150%.
V kuchyni máme 5 nádob. Kompost, plast, papier, komunálny odpad a sklo.
Zrazu sa naše smetné koše vyprázdnili. Z čias, keď sme ledva zavreli veko na smetnej nádobe, sme komunálny odpad znížili na dva sáčky.
Takto vyzerá nás smetný kôš po dvoch týždňoch (u nás sa vynáša 1×2 týždne), tesne pred vynesením.
A šli sme ešte ďalej, začali sme chodiť do bezobalového obchodu, kde obilniny, strukoviny a olejnaté semená naberáne do sklených fliaš.
Ovocie🍐🍑 a zeleninu🥬🥦 už viac ako rok nakupujeme do plátených tašiek🛍.
Drogériu 🧴🧼si tiež chodíme čapovať, vyrábam alebo kupujem v skle, tam sme odpad minimalizovali dávnejšie.
Plast si všímam viac a viac.
Tých obalov na obilninu, strukovinu, či olejnaté semená nebolo tak málo.
A to som si o sebe myslela, akí sme extra ekologickí, že nejeme živočíšne produkty🌱. Áno, rastlinná strava je šetrnejšia k životnému prostrediu, ako živočíšna, ale vieme ísť ešte ďalej. Stále nájdem niečo, čo vieme spraviť lepšie. Postupne. Vymyslíme si systém, skúšame, obmieňame a čo sa nám osvedčí, pri tom ostaneme.
Tak sme v priebehu pár týždňov dokázali tú preplnenú smetnú násobu 🛢nenaplniť do prasknutia, ale takmer ju ani nenaplniť..

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú

Uplácanie detí

Radi používame jedlo na uplácanie detí, keď sa buchnú, či hnevajú.

Koľko som ja dostala sladkostí, aby som zabudla na moje bolesti, či sklamania. Časom som si začala spájať čokoládu s riešením na problémy.
Keď dieťa spadne a buchne si koleno, príde rodič, starý rodič a dá mu čokoládu, alebo ho nejak chce zabaviť, aby odviedol pozornosť od toho, že dieťa niečo bolí.
Čo dieťa v tej chvíli potrebuje je, pofúkať koleno, objať, uistenie, že sa to zahojí.

Predstavme si, ako by to prebiehalo u dospelých. Kamoška mi zavolá, že má problém s mužom, že si chce prísť pokecať, lebo je z toho zronená a ja jej na to poviem, áááále kašli na to, poď dáme si zmrzku a pozrieme si film. Pomôžem jej?
Ani náhodou, potrebujeme prežiť a spracovať tie emócie, potom sa vieme posunúť dalej. Nie ich niekde zamknúť, potlačiť a tváriť sa, že nie sú. Ak sme to robili my, je veľká šanca, že to robíme aj našim deťom.
Je to rýchle a pohodlné. Načo sa v tom rýpať, radšej to obrátime na žart, dáme mu horalku, aby dieťa prestalo plakať. Alebo hľadáme vymyslené lietadlo na oblohe, aby sme ho zaujali a ono zabudlo, čo ho trápi.
Aj mňa niekedy láka povedať, veď sa nič nestalo, toto nie sú problémy, poďme ďalej. Ale vždy si kusnem do jazyka, podľa nich to problém je.
Keď sa niekto z našich troch sekol, neuplácala som ho, aby sa odsekol. Asi mal dôvod, tak sme ho spolu hľadali, až potom sme šli ďalej. Preto si dávam také veľké časové rezervy, aby sme mali čas na riešenie toho, čo sa objaví.
Ak nebudem mať čas teraz im pomôcť sa popasovať s ich negatívnymi pocitmi, nebudú vedieť si potom s nimi sami poradiť v dospelosti, pri zložitejších životných situáciach.
Ak ich však teraz naučíme, že nepríjemné pocity sú, treba počkať, spracovať ich, oni prejdú. Že netrvajú večne, no netreba ich ignorovať, zajedať. Myslím si, že je veľmi veľká šanca, že budú vedieť aj potom, čo s nimi. A nestanú sa z nich čokoholici.