V predošlom blogu som napísala, čo je hladovka (neprijímanie žiadneho jedla, len čistej vody, nesladených bylinkových čajov) a prečo som sa rozhodla sa do takej jednej dlhšej pustiť. S jednodňovými hladovkami som začala asi rok dozadu. Ale už roky som chcela ísť na takú riadnu, kde opäť pôjdem za svoje hranice pohodlia.

Na takúto dlhšiu hladovku je fajn sa nadopovať informáciami a odbornou pomocou. Prečo?

Podľa mňa je veľmi dôležité poznať tú vedu za tým, čo sa v tele deje, keď hladujeme. Potom presne vieme, čo čakať, prečo sa to deje, prečo je to raz viac energie, raz menej, prečo je dych taký, aký je. Prečo ma zrazu štípala polroka stará jazva, pálila záha, prečo mám myšlienky, aké mám. Aspoň teda ja mám rada, keď presne viem, čo, prečo, načo, začo. A tak som spísala, aké sú fázy hladovky.
Ak vás to zaujíma ešte podrobnejšie ako píšem tu, Partyková a Malachov majú o hladovaní parádne knihy. Vrelo odporúčam si prečítať obe.
Ak vieme akou fázou akurát prechádzame, vieme, čo očakávať. Čo nepoznáme, toho sa bojíme a vystraší nás to. A počas hladovky sa teda ešte viac vystrašiť netreba, tam už je tá psychika celkom na začiatku labilná. Tým, že nepríjímame energiu z jedla, nasávame ju aj z okolia a akékoľvek negatívne myšlienky, či človek, čo by nás odrádzal, deptal, kritizoval, nám len veľmi uškodí. Preto som písala v prvom blogu, aké je dôležité sa takýchto ľudí strániť. Takže poďme na to:

Aké sú fázy hladovky, čo sa v tele deje?

Hladovka má dve obdobia: hladovanie, a obdobie prechodu na tuhú stravu
Hladovanie má 3 štádia, v ktorých dochádza k rôznym fyzickým a dušeným procesom.

1. Potravinové dráždenie
Trvá až 3 dni. Hladujúceho dráždi vôňa, rozhovor o jedle, cinkot príborov, dochádza k vylučovaniu slín, zhoršeniu spánku, krúteniu v črevách, podráždeniu, zlej nálade. Ako prvé sa spotrebuje cukor uložený v pečeni, kde je ho cca 400g. Glykogén sa odbúra behom 1-2 dní.
Prvé dni je znižovanie hmotnosti aj veľkému kvôli zvýšenému vylúčeniu vody, cca 0,8-1kg denne.

2. Narastajúca acidóza
Okyslenie organizmu začína 2.-3. dňom hladovania a končí prvou acidotickou krízou, ku ktorej dochádza medzi 6.-10. dňom. Ako ďalšie sa začne odburávať tuk, bielkovina zo svalovej hmoty a bielkoviny z orgánov. Najrýchlejšie stráca bielkoviny pečeň a najpomalšie mozog a srdce.
Od 4. dňa hladovania dochádza v organizme k veľkým zmenám. Naše telo sa začína pripravovať na úplne odlišný typ výživy, na výživu endogénnu (vnútornú), teda z vlastných zásob tukov, bielkovín, škrobov, vitamínov a minerálov.
Nenasýtené mastné kyseliny aktivujú neurohormón cholecystokinin, ktorý potlačuje pocit hladu. Preto po 3-4 dňoch mizne pocit hladu. Po vyčerpení glykogénu sa strata hmotnosti zmenšuje až do acidotickej krízy, cca 300-500g denne. Potom organizmus narába s tukovým tkanivom ekonomicky a ubúda denne 200-300g denne.
Organizmus prechádza na endogénnu výživu medzi 6.-10. dňom.
Prvé 2 dni, keď je ešte zásoba cukru z pečene, sa tuky spaľujú úplne. Keď sa vyčerpajú zásoby cukru, je spaľovanie tukov nedostatočné. V krvi sa začínajú hromadiť kyslé metabolity neúplne spálených tukov. Znižujú sa alkalické (zásadité) rezervy, čo sa prejavuje ako bolesť hlavy, nevoľnosť, pocit slabosti. Veľmi dobre sa ich dá vylúčiť prechádzkou, klystírom, kúpeľom. Do niekoľko minút až hodín tento stav odozneje a človek sa cíti dobre. Jazyk sa vyčistí, zmierni sa zápach z úst, zvýrazní sa pulz, zlepší sa psychika.
Tento stav sa nazýva acidotická kríza. Acidóza vzniká v dôsledku prispôsobeniu sa organizmu na endogénnu výživu. Organizmus začína vytvárať cukor z vlastného tuku a bielkovín. Po acidotickej kríze sa zvyšuje množstvo cukru v krvi. Acidotická kríza sprevádzajúca hladovanie je jednou z hlavných hybných síl uzdravenia (sem som sa chcela dostať).
Od začiatku acidotickej krízy narastá obranyschopnosť organizmu. Prejavuje sa to tendenciou rýchleho hojenia rán.
Organizmus sa zameriava na ničenie patologických ložísk, nádorových tkanív, jaziev. Takisto ma zaujali informácie ohľadom chronických chorôb. Keďže okyslenie v organizme stúpa, nemajú priaznivé podmienky na rozvoj, stávajú sa akútnymi a tak sa vyliečia. Liečebné hladovanie sa prejavuje dvomi procesmi súbežne, proces rozrušujúci-katabolický, a proces tvoriaci, omladzujúci-anabolický.

3.štádium kompenzácie.

Začína po acidotickej kríze a končí samovoľným čistením jazyka a dostavením sa silného pocitu hladu. Dĺžka tohto štádia je individuálna, môže trvať 40 dní aj dlhšie, podľa zásob organizmu.

Výhody hladovania:

Behom hladovania sa mení mikroflóra v hrubom čreve. Hnilobná mikroflóra mizne a obnovuje sa mikroflóra spôsobujúca mliečne kvasenie, dôsledkom čoho sa v črevách zlepšuje syntéza vitamínov, aminokyselín a iných látok.
Liečenie hladovaním nazýva Malachov vo svojej knihe Hladovanie vnútornou operáciu bez noža. Je to očisťujúce liečenie všetkých tkanív a štiav organizmu, pričom látky bielkovinového rozpadu pôsobia ako stimulátory nervového systému.
Dochádza k vylúčeniu látok pri rôznych chorobných procesoch v dôsledku dlhodobého užívania liekov, nesprávnymi kombináciami potravín, požívaním alkoholu, tabaku a iných látok.
Hladovaním sa čistia hlieny, ktorými sú zahltené pľúca a prídavné dýchacie orgány včetne dutín. Pľúca, črevá, obličky pracujú behom hladovania obzvlášť intenzívne. Hladovanie vyvolá prudké uvoľňovanie usadenín. Amoniak sa vylučuje z organizmu 1000% viac, ako keď sa nehladuje, stále však vrámci normy. Z organizmu sú vylúčované rozpadové produkty tukov, bielkovín, pesticídy, ťažké kovy, radionuklidy, rôzne chemické potravinové konzervačné látky a iné usadené látky. Pľúca vylučujú asi 150 rôznych toxínov v plynnom stave (preto taký dych počas hladovky). Toto všetko vedie k intoxikácii a prudkému zhoršeniu pocitov. Skrátka preto sa tak naprd cítime, lebo sme mierne otrávení.

Čo cítim ja po hladovke?
Celkovú sviežosť organizmu, a väčšiu ohybnosť. Ako sa vyčistili nánosy od svalov, šliach, cítim väčší rozsah pri joge, špagát, mostíky. A oveľa čistejšiu myseľ.

Čo sa deje v tele po hladovke:
V priebehu pár dní po skončení hladovky dochádza k samoobnove tkanív. Mnohí odborníci tvrdia, že hladovanie nezávisí len na samotnom hladovaní, ale takisto na prechodnom období, rekonštrukčnom. V prvých dňoch po prechode na normálnu stravu sa tvoria bunky búrlivo syntetizujúce DNK (deoxyrybonukleovú kyselinu), čo je dôležitá aminokyselina v bunkových jadrách, v ktorých je zakódovaná dedičnosť.

Moja 10-dňová hladovka, deň po dni.

1. – 4. deň
Prvé dni som ležala totálne odpadnutá, spala som, pálila ma záha. Prečo som ležala odpadnutá, sa dočítate tu.
To ma celkom to vystrašilo. Toto som pri mojej 5-dňovej hladovke spred 20 rokov nezažila. Teraz už viem, že to je následok mojej surovej stravy, pokazila som si trávenie. A po 20 rokoch mám o niečo viac škodlivín v systéme…
Keďže som nevedela, čo to je, rovno som si našla najhoršie možné diagnózy, lebo psychicky to bolo prvé dni zlé. Všetko bolo čierne. Na to som vôbec nebola nachystaná. Netušila som, čo všetko sa potrebuje vyplaviť, koľko strachu mám v sebe. Hoci pálenie žáhy bolo nepríjemné, psychické stavy boli ešte horšie. Lúčila som sa so svetom, umierala som, no hrôza. Teraz mi to príde smiešne, čo som si v hlave vyfabulovala, ale počas tých prvých dní, to boli reálni bubáci. Navyše sme pozerali s Peťom seriál Černobyľ. Zlý nápad. Takéto filmy rozhodne na veľmi citlivej psychike nepridajú, určite neodporúčam. Komédie, komédie a len a len komédie. Veľmi mi pomáhala vedená meditácia. Treba náladu pozdvihnúť, nie sa ešte doraziť. Teraz už viem.
Prichádza k duševnej očiste, čo som ale nevedela, že až do takej miery nastane u mňa. Uvoľňujú sa psychocysty (informačno-energetické korene), ako ich nazýva Malachov knihe Hladovanie. Grécki filozofi používali hladovku, aby zvýšili svoje duševné povedomie a doteraz som nechápala ako, ale už mi je to o kulilinček jasnejšie. Ozaj potom prišlo u mňa k duševnej zmene v nasledujúcich dňoch.

Miriam Latečková, čo sa hladovkám venuje roky a robí detoxikačné pobyty, mi pomohla. Keďže som nemala lekársky dozor, toto bolo pre mňa veľmi dôležité, môcť s niekým konzultovať a uistiť sa, že je všetko v poriadku. Lebo o pálení záhy som sa nedočítala. Podľa mňa je alfou omegou mať pri sebe niekoho, kto má s hladovkami väčšie skúsenosti a vie poradiť, lebo to pozná zo svojich skúseností, alebo od klientov, aké môžu byť príznaky rôzne. Navyše Miriam robí pobyty, kde odborne ľudí prevedie celým procesom, odporúčam.
Tretí deň ma trochu bolela večer hlava. Čo sa týka hladu, hm, ani neviem. Keďže som bola vyčerpaná z obdobia predtým (fyzicky som to posledné týždne preháňala), ani som nejak nebola hladná, bola som hlavne unavená. Varil Peťo, ja som celé dni preležala, prvé dni som aj spala. Len som pila. Nesladené bylinkové čaje a vodu. Počas týchto dní bolo vyprázdňovanie ešte stále pravidelné.
Napriek tomu mi Miriam, radila si spraviť klystír.
Prečo?
“Na toto mi najlepšie odpovedala prax. Že je klystír priam nevyhnutný (sama som to zbadala na sebe) je samozrejmé, nakoľko bez príjmu vlákniny v strave nemá čo hýbať črevami. A prečo každý deň? Pretože aj pri pôste na šťavách a klystíre každý deň sú ludia prekvapení, čo z nich dokáže vyjsť ešte na piaty deň napriek tomu, že pred samotným detoxpobytom mali absolvovanú napríklad aj kolonhydroterapiu alebo iné techniky, ktoré im odporúčam pred pobytom.”
Píše o tom podrobne aj Partyková a vlastne väčšina odborníkov. Tvrdia, že tie odpadové látky treba z tela dostať von.
Odplavia sa z tela toxíny, vyčistia črevá a človeku sa uľaví, takmer hneď. Nechcelo sa mi veriť, ale reku Miriam ma niekoľkoročné skúsenosti, idem na to. A ozaj, uľavilo sa mi aj psychicky. Do pár minút. Psychika sa upokojila a hneď som mala aj viac energie.

5. deň
Opäť prišlo spomalenie, úbytok energie. Veľa som meditovala, oddychovala. Aj keď sa mi nechcelo, išla som sa poprechádzať do záhrady, pohyb pomáha tiež vylúčiť toxíny, ideálne dlhé prechádzky, ale na to som nemala silu. Pri rýchlom pohybe sa mi točila hlava. Treba mať na pamäti, že vstávať pomaly. Keď sa začne točiť hlava, hneď naspäť sadnúť, alebo sa predkloniť, aby sa krv naliala naspäť do hlavy. Bola mi zima, mala som studené ruky a nohy. Denne som si dávala teplú vanu. Keby sme mali saunu, tak tam trávim pol dňa :).

6. deň
Zisťila som, že vôňa jedla mi vôbec neprekáža. Varím trikrát denne. Neslintám. Cítim prázdny žalúdok, ale neškvŕka mi v bruchu. Toho, čo som sa najviac obávala pri pôste, ako variť rodine, je to najmenej. Akurát neviem dosoliť polievku, ale zistila som, že môže ju okoštovať ktokoľvek a povie, nemusím to byť len ja!
Prestali mi chutiť bylinkové čaje, od tohto dňa som pila len čistú vodu.
V tento deň som parádne vládala, zacvičila som si moju zostavu jogy, robila som v záhrade, s deťmi sme porobili veci do školy.
Psychika už úplne dobre, duševne sa cítim výborne. Určite nemám toľko energie, ako za bežného stavu. Mám čudnú chuť v ústach, takú acetónovú (no mňam), to bude tými toxínmi, čo sa vyplavujú z pľúc, ako som spomínala vyššie. Tým, že je vlastne telo intoxikované, keďže sa z neho postupne vyplavuje všetko, čo mu netreba, je logické očakávať počas takejto hladovky slabosť.
Čo ma zaujalo je aj liečenie chronických chorôb, ktoré sa v čase pôstu stanú akútnymi (konečne ich môže organizmus vyliečiť a neodkladá na potom, lebo má toho veľa) a vyliečia sa. Mňa napríklad zrazu štípala jazva na kolene stará polroka. Vtedy som sa celkom slušne vyrýpala z bicykla, aby som zachránila Lukáša, ktorý sedel za mnou. Radšej sa dochrámem ja. Koleno som mala vtedy statočne rozrazené. Po dvoch dňoch to prestalo. Akoby telo robilo postupne sken a ide rad radom, čo treba ozdraviť. Zjavne v tej jazve niečo bolo, čo potrebovalo vyliečiť. A každou hladovkou ide hlbšie a hlbšie. Obdivujem liečivú silu organizmu oveľa viac ako doteraz. Dokonalý stroj. Akurát mi to dokázalo, že napriek tomu, ako máme pocit, že žijeme zdravo, predsa tých toxínov z okolia, stravy, psychiky je stále veľa a treba robiť upratovanie pravidelne. Tak ako si upratujeme sem tam hĺbkovo aj byt, auto.

7. deň
Opäť som bola slabá, ale nie unavená. Je to také zvláštne, lebo zmysly, hlava, všetko funguje naplno, dokonca lepšie, akurát operatíva je vypnutá.:) Vnímanie, rozmýšľanie je o level vyššie. Tiež som sa  čítala, že filozofi pred dôležitými skúškami, či prednáškami hladovali, aby podali lepší výkon. Niektorí hladovali, aby dosiahli duševné osvietenie.

Inak som stále spomalená. Raňajky, čo mi bežne trvajú 10 minút, som chystala asi pol hodinu. Žiadalo sa mi byť v tichu, rozjímať, akoby sa sústrediť na seba, nie vonkajší svet. Peťo bol s deťmi na záhrade, takže som si to ticho mohla celkom užívať.
Každopádne chystanie raňajok, obeda, ma neminulo. Keďže som deň predtým zamiešala na chlieba a buchty, nezostalo mi nič iné, len to spraviť. Navyše sme nemali slivkový lekvár, tak som varila ešte aj ten.
Peťo pomáhal, s tým, čo som nevládala zvdíhať. Po kuchyni som sa pohybovala ako korytnačka. Peťo si robil zo mňa srandu, že teraz mi nehrozí, že niečo rozbijem.
Síce mi to trvalo asi raz toľko, ale výsledok stál za to. A vedela som, že ak spravím všetko na obed, majú aj večeru.
Vody som pila tak 2-3 litre. Fľašu s vodou stále pri sebe, aby som nezabudla piť.

8. – 9. deň
Zaujímavý je spánok, je oveľa lepší. Stačí mi spať veľmi málo a som úplne svieža. A to pritom ja spím veľmi dobre aj tak. Čo sa týka duševnej stránky, toto ma dostalo. Vyriešila som si v sebe staré nezhody, vzťahy, čo ma roky trápili a nevedela som, ako ich spracovať. Na rozumovej úrovni som vedela, čo mám robiť, ale nešlo mi to aj zaviesť do praxe. No prinútte sa na niečo nemyslieť, keď vás to trápi. Peťo to vie, ja nie. Keďže nie som taká, že to niekde zamknem a ignorujem, stále sa mi to vracalo a myslela som na to. Premielala som si, ako to je, stále rovnaký scenár, po ktorom som sa cítila naprd. Pri tejto hladovke som si akoby prešla intenzívnou očistou, padol mi kameň zo srdca, akoby sa zdvihol nado mnou tmavý oblak. Ani to neviem poriadne popísať, zrazu opadlo to, čo nebolo dôležité a vnútro sa mi naplnilo pokojom. Taký ľahký pocit bytia.
S energiou je to striedavo oblačno, jeden deň trochu viac, potom viac zas oddychujem.

Chuť na jedlo nula. Sedím pri stole, keď sa raňajkuje, obeduje. S jediným rozdielom, že ja mám fľašu vody pred sebou. Ako teším sa, keď si dám čerstvý chlieb s avokádom. Ale to bude tak za dva týždne. Múka sa stále bude predávať, kvások máme v chladničke a avokádo je už dlhodobo v predaji, nepredpokladám, že za týždeň zmizne zo zemského povrchu. Ale to len tak okrajovo. Neškriabem steny, že nejem moje milované raňajky. Beriem to ako fakt.
Oveľa intenzívnejšie cítim vône. Peťo jedol večer čokokosky a zrazu som cítila takú škáľu vôní. Čo bežne necítim. Nelákalo ma dať si, ale bol to pre mňa iný rozmer, že koľko toho nevidíme, nevnímame, a pritom to okolo nás je.
Trochu mi prekážala chuť v ústach, akoby acetónová. Aj preto som si umývala trikrát denne zuby. Ale s tým treba počítať, keďže aj cez pľúca idú z tela toxíny.
Večer sa mi chuť zlepšila a už som mala taký obyčajný pocit. Každopádne treba brať ohľad na ostaných ľudí a dodržiavať odstup, pre istotu :).
Zo začiatku hladovky mi moje spomalenie liezlo na nervy. Postupne som slabosť brala ako spomalenie, absolútne sústredenie sa na seba. Ak to má byť totálna očista, aj toto k nej patrí. Prestalo ma stresovať, že sa málo venujem deťom, že namiesto práce v záhrade, si doma čítam.
Navyše je to môj prvý dlhý pôst. Doteraz nemali ako poriadne odísť všetky hlboko poukladané škodlivé a nepotrebné látky.

10. deň
Na 7.deň a 10. den som sa odvážila, úbytok 1kg medzi týmito 3 dňami. Pred začatím pôstu som sa nevážila, o váhu mi vôbec nešlo. Celkovo odhadujem tak 5-6 kíl. Časť váhy (soľ viaže vodu) sa však po hladovke vráti, keďže začnem jesť aj slané jedlá. Koľko odišlo čisto len tuku, netuším.
Peťo mi už nakúpil ovocie a zeleninu na šťavu a vývar. Doobeda som mala veľa energie.
A potom zrazu prišiel zlom a energie ubúdalo a ubúdalo. Kedy sa dalo som oddychovala, ale samozrejme varenie a tie základné veci ma neminuli. Také zvláštne rýchle zhoršenie zrazu. Predpokladám, že to bola acidotická kríza (čo je tretie štádium pôstu, kedy dochádza k ozdraveniu organizmu), zrazu som úplne zoslabla, objavil sa povlak na jazyku. Povlak na jazyku bol prvých pár dní, potom som už mala čisto ružový čistý jazyk a v tento deň znovu, slabý, ale bol.
Spravila som si klystír, dala som si vanu a za hodinu to prešlo. Jazyk úplne bez povlaku. Energie opäť viac. A vtedy som sa rozhodla, že hladovku ukončím. Bol to silný vnútorný pocit.
Okolo 16:00 som si dala asi pol litra zriedenej čerstvej pomarančovej šťavy a odštartovala som proces návratu na tuhú stravu.

A teraz prichádza na raz druhé obdobie hladovanie, rovnako dôležité ako prvé.

Obdobie prechodu na tuhú stravu:

Keďže je trávenie zastavené, potrebuje čas, aby sa rozbehlo.
Píše sa v literatúre o tom takto:
Ak hladovka trvá 2-3 dni, trávenie je k dispozícii hneď.
Ak trvala hladovka 6-10 dní, trávenie začne po 3-4 dňoch.
Pri hladovke 20-30 dní, sa tráviace procesy spustia po 5-7 dni.
Pri hladovaní až do objavenia sa spontánneho silného hladu (vlčí hlad), je obnova trávenia rýchlejšia 4-6 dní po ukončení hladovky.

Keďže ja som mala komplet 10 dní, potrebovala som 3-4 dni na obnovu tráviacich procesov. V literatúre, či prednáškach, mnohí odborníci odporúčali takýto prechod na tuhú stravu:

1. deň
500ml ovocných, zeleninových štiav zriedených s vodou. Ja som riedila asi 1(šťava):3(voda). Pila som len pomarančovú šťavu.

2. – 3. deň
1000ml ovocných, zeleninových štiav zriedených s vodou, riedila som 1:1. Pila som pomarančovú a kombináciu mrkvy, cvikle, kapusty, uhorky a čistý zeleninový vývar.

4. – 5. deň
500ml ovocnej, zeleninovej šťavy a možno už pridať zeleninovú polievku, či ovocné, alebo zeleninové pyré. Pila som mandarinkovú šťavu, zeleninový vývar, zeleninovú polievku (mrkva, brokolica, karfiol, bez soli, len vo vode uvarené), ovocie (jablko, banán), všetko s odstupom niekoľko hodín. Porcie majú byť veľké ako päsť. Žalúdok je stiahnutý, preto najprv malé porcie a postupne ich zväčšovať.

6. – 7. deň
Jeden deň som pridala obilninu, ale len trochu. Objem sa odporúča tak za 1 päsť, stále je žalúdok stiahnutý. A na ďalší deň som pridala strukoviny.
Na raňajky som si dala jablko a banán. Obed som si dala tak 2dcl polievky, ešte takmer nesolenej a potom brokolicu, batat a pšeno. Na večeru som jedla varené ovsené vločky s jablkom a škoricou a sušenými figami.

Návrat k tuhej strave je rovnako dôležitý ako pôst. Ak sa nerešpektujú isté pravidlá, účinky pôstu sa môžu nielenže zrušiť, ale človek si môže ublížiť. Preto je veľmi dobré si načítať dopredu, čo sa v tele deje, keď prejde na endogénnu výživu a vypne sa trávenie. A aké je preto dôležité postupne ho zas naštartovať. Tak ako dojčaťu nezačneme po materskom mlieku dávať hneď vyprážaný rezeň. Začíname varenou zeleninou, alebo šťavami, či ovocím. Tak isto treba brať teraz aj trávenie po pôste.
Navyše je veľmi dôležité neprijímať po skončení hladovky v strave žiadne tuky. Ak toto pravidlo porušíme, dojde k veľkému nahromadeniu tukov v krvi a pečeni. Potom dochádza k tráviacim poruchám a iným nepríjemným následkom. Tvaroh, smotana a iné potraviny obsahujúce tuky sa stanú tesne po hladovke jedom. A samozrejme čím dhlší pôst, tým treba byť dôslednejší.

Ak sa vám blog páčil, alebo máte pocit, že niekomu tento blog pomôže, pokojne zdielajte, ja budem len rada. A majte namysli, že 10-dňová hladovka je celkom zaberák na organizmus a treba ju robiť pod dohľadom odborníka :).

O hladovkách si priebežne už roky niečo čítam, pozerám dokumenty. Viem, že je to niečo, ako jarné upratovanie pre telo. A malo by sa robiť pravidelne. Keď nejeme a pijeme len vodu, organizmus sa po spracovaní cukrov (1.-2. deň) a dostupných bielkovín (spotreba bielkovín pri pôste klesá, svaly ostanú) zo svalov prepne na spracovanie tuku (na 3.-4. deň), dostane sa do stavu ketózy. A nielen to, začne spracovávať bunky, čo neslúžia a sú poškodené, toxíny a všetko vyplavuje z tela.

Hladovka sama o sebe nie je liečenie. Hladovka je fyzická a duševná očista (ani som netušila ako duševná pre mňa bude :))). Hladovka umožňuje prirodzený liečebný proces. Jedlo nelieči. Telo lieči. Keď sa poraníme, žiadna mastička, či olej nevylieči ranu. Umožnia liečiť, pomôžu. Ale telo urobí tú robotu. Hladovka je to isté, nestojím v ceste môjmu organizmu pred ozdravením sa. Odbremením ho a ono môže pracovať na plné obrátky.

Keď začína byť toxínov priveľa, telo ich začne ukladať v tukoch, aby prežilo. Jeho základné poslanie je nás udržať nažive teraz hneď. Takže poukladá všetko možné na neskôr, čím sa nemôže zaoberať teraz, lebo na trávenie treba veľa energie.
Až keď mu doprajeme čas, môže sa pustiť do hĺbkového upratovania.

Toľkí sa čudovali, prečo ja si idem dať hladovku, keď sa tak zdravo stravujem!?

Vo vzduchu je plno škodlivín, ovocie a zelenina sú striekané, žijeme v stresovom svete, máme okolo seba toxické vzťahy… nežijem v ideálnych podmienkach. Je to ako čistenie zubov. Hoci ich mám biele, neznamená to, že si ich nebudem pravidelne čistiť. A tak to nejak vnímam aj s hladovkou. Lenže človek je tvor pohodlný a načo ísť do hladovky, keď sme zdraví? Nevidíme predsa naše vnútorné orgány v akom sú stave. Načo sa trápiť. A pritom telo je na to parádne uspôsobené. Celý ten mechanizmus nádherne funguje. Nie, nezomrieme od hladu. Človek s normálnou hmotnosťou vydrží 40 dní bez jedla, dokonca rekord je 382 dní (to ale bol morbídne obézny človek, takže ten mal z akých zásob čerpať).
Kedysi to bolo normálne, že v čase nedostatku jedla, ľudia hladovali. V každom náboženstve je dokonca obdobie za rok, ktoré je pôstne. Ale kto ho dnes nejak dodržiava na 100%?
Roky plánujem hladovku. Lenže v dnešnom uponáhľanom svete som stále nachádzala prečo nie. Vzdelávam doma deti, vozím na krúžky, stále sú nejaké oslavy, stretnutia, kde si tam nájdem čas, ak budem potrebovať ležať a oddychovať? Peťo si týždeň-dva dovolenky nezoberie, takže som dohladovala. Hladovka pre mňa znamená spomalenie. Keďže som jednu 5-dňovú pred 20 rokmi absolvovala, vedela som, že príde únava, bolesť hlavy a nebudem vládať ako obvykle. Toto obdobie, kedy sme všetci nútene doma, bol ideálny čas na takúto skúsenosť! Vrhla som sa do toho celkom rýchlo. Keďže jem zdravo, čisto rastlinná nízkotučná strava, žiaden junk food, vedela som, že nebudem mať neviem aké stavy. Hoci som v posledný deň raňajkovala moju ovsenú kašu a na obed zeleninu s obilninou, bolo to úplne v pohode.

U mňa je problém iný. Chcela som ísť na pôst aj preto, lebo som si pokazila trávenie 2 rokmi na čisto surovej strave. Ja som proste extrémistka. Keď sa mi niečo zapáči, idem do toho na 100%. Bola som hlúpa, nevedela som, akú mám telesnú konštitúciu a síce zo začiatku to bolo super, po dvoch rokoch ma nafukovalo zo šalátu, po smootičkách som ledva dobehla na záchod, po jedle mi bolo ťažko… Odvtedy mi večer netrávi. Keď vidím Peťa ako šrotuje piate cez deviate, ja by som skončila s pokazeným žalúdkom, kŕčami, že by som celú noc nespala.

Moje “áno” pre hladovku už boli také silné, že som podvedome vedela, že ten čas sa veľmi blíži. Za pár dní som mala narodeniny, tak som si dala takýto darček. Toto boli moje prvé narodeniny, kedy som nejedla. Aký zážitok! Jasné, spolubývajúcim som piekla tortu (to už bolo v čase hladovky) a vôbec mi to neprekážalo, ani nelákalo. Ale o tom v ďalšom blogu.

Posledné dni, týždne, som išla na 150%. Vonku v záhrade som fyzicky makala o stošesť. Domácnosť, domáce vzdelávanie, popri tom všetky moje aktivity, vrátanie intenzívneho športu. Jedného dňa som padla na gauč totálne vyčerpaná. Logicky. Ak nesedím za deň ani minútu, ale fúrikujem tony zeme vonku, trénujem každý deň, ignorujem, že na začiatku menštruačného cyklu mi treba oddych, toto vyčerpanie bolo presne to, čo som mohla očakávať. Ale zas 3×10 metrové záhony som stihla spraviť za týždeň :)))). A ako som takto odpadla, prvý deň mi nechutilo jesť a vtedy som sa prepla, že idem aj ďalší a zrazu som vedela, že som práve odštartovala moju hladovku.

Ako sa nachystať vopred

Upraviť si stravu pred začatím hladovky

Ak ide človek z bežnej stravy, vrámci niekoľko dní (možno pár týždňov nie je tiež na škodu) vopred vylúčiť všetko živočíšne, alkohol, cigarety, kávu, sladené nápoje. Týždeň pred začatím pôstu postupne prejsť na ovocie a zeleninu a na záver už riedené zeleninové, ovocné šťavy, či polievky a vodu. Treba postupne odľahčovať tráviace ústrojenstvo, zmenšovať porcie. Aby stihlo vrámci tejto prípravy už vylúčiť nejaké škodliviny a potom tie prvé dni pôstu nebudú fyzické prejavy také náročné.

Mať plán koľko sa chceme pôstiť
Môj prvotný plán bol 7 dní. Ale kedže hĺbkové liečenie sa deje neskôr, tak som sa pohrávala aj s myšlienkou 10 dní, či viac. Absolvovať dlhšie pôsty (nad 3-5 dní) je vhodné pod lekárskym dozorom, samozrejme. Ja som cítila, že to zvládnem aj sama (ako prvý a druhý domáci pôrod, jednoducho som vedela), navyše teraz sa ani byť nedá chodiť na pravidelné kontroly, odbery. Ale keďže nemám nijaké závažné zdravotné problémy, nevidela som dôvod sa do toho nepustiť. Plán by mal zahŕňať aj obdobie po hladovke. Aby sme si nenaplánovali, že deň po hladovke si zájdem do reštiky na moje obľúbené jedlo. Návrat je proces a má svoje trvanie a pravidlá, aby hladovka mala účinok a nepokazili sme viac, ako sme si hladovkou polepšili. Nesprávny návrat na tuhú stravu môže nielen zrušiť účinky hladovky, ale môžeme si navodiť zdravotné ťažkosti.

Naštudovať si o hladovke čo najviac
Aké sú príznaky počas hladovky (mňa teda niektoré prekvapili, o tom v ďalšom blogu), čo je normálne a čo už nie. Ako si nastaviť denný rytmus, čo piť, aké fyzické aktivity, aké dôležité je obdobie po hladovke. Ako prejsť na tuhú stravu….
Na webe je veľa dokumentov, podcastov, prednášok, kníh.
Ak máte chuť si prečítať niečo o hladovke, odporúčam knihu od Vilmy Partikovej, Hladovení pro uzdravení, detailný popis, ozaj slušný balík informácií. Plus pre anglicky zdatných ako Jason Fung. Alebo Michael Klaper, Alan Goldhammer sú na liečebné hladovky odborníci. Viac ako 30 rokov na ich klinike, The True North Health Center, liečia dlhodobými, či krátkodobými hladovkami pacientov s rôznymi chorobami.
Ja som mala skvelú poradkyňu na telefóne Miriam Latečkovú, ktorá má s hladovkami niekoľkoročné skúsenosti. Robí detox pobyty (www.detoxpobyt.sk) a sama hladuje niekoľkokrát do roka.

Nestretávať sa s negatívne nastavenými ľuďmi
Počas hladovky je človek oveľa citlivejší, sám je prekvapený, čo sa s ním deje. A počúvať od ľudí, čo o hladovke nemajú žiadne info, ako vyzerá nezdravo, aký je bledý a nech sa naje…jeho psychickej pohode nepomáha. Dosť síl treba na zvládnutie samej hladovky. Naopak, vtedy potrebuje človek povzbudiť a podporu. Aj Peťovi stále niekto hlásil, aké je to celé škodlivé, že tak dlho nejem. Alebo, že ochoriem, veď nemám živiny, aká blbosť si dať pôsť v čase korony… to sú všetko komentáre ľudí, ktorí nemajú šajnu a hovorí z nich strach. Lebo, čo nepoznáme, toho sa väčšinou bojíme.
Ja som okolie vypla, nik sa ku mne nedostal prvé dni, až po pár dňoch, kedy sa tie dušené stavy ustálili. Ďalšie dni sme sa na tom s Peťom zabávali, či ešte žijem, keď som toľko dní nič nejedla.

Každopádne to bol ozaj zážitok za všetky drobné. Hladovanie je jednoduché, ale neznamená to, že je ľahké. Toto bol môj štart a určite plánujem hladovať pravidelne.

O celom zážitku z hladovky v nasledujúcom blogu.

Používame v zime vitamínové doplnky, alebo nejaké finty, ako si udržiavame zdravie aj v zime?
Dopujeme sa pre istotu niečím, aby sme si utužili imunitu? Je taký zázračný doplnok vôbec?
Podľa mňa nie. Nemáme šuflíky plné syntetických vitamínov.
Naše celoročné vitamíny sú B12a vitamín D.
Nič iné nedopĺňame, ani v zime. Žiadne céčko, či multivitamín.
Vlastne, ich jeme denne. Ale nachádzajú sa v chladničke, alebo na kuchynskej linke a nemajú tvar tabletky. Sú v prirodzenej forme. Brokolica, karfiol, kučeravý kel, kapusta, petržlen, jablko, banán, pšeno quinoa, šošovica, ľan, ovos a podobne.
Verím v čo najmenej chémie a keďže mám možnosť nám chystať vždy čerstvú vyváženu rastlinnú stravu, nie je podľa mňa dôvod siahať po syntetických vitamínoch.
Jednoducho preto, že všetky živiny, okrem tých 2 spomínaných vyššie, máme v strave.

Načo jesť syntetický vitamín, keď neviem koľko presne ho moje telo v daný moment potrebuje, s akými látkami presne reaguje, aby bol z neho úžitok.
Jednoducho vsádzam na komplexnosť vitamínov tam, kde sa prirodzene vyskytujú. Kde to príroda zabalila pre nás tak, aby nám to prospievalo.
Áno, v zime je čerstvého menej, hlavne ovocia.
Ale vitamíny sú aj v zelenine a tej je dosť aj v zime. Na záhrade máme celoročne kučeravý kel, ktorý sa dá parádne pestovať aj v kochlíku na balkóne (keby ste nevedeli čo od dobroty).

Jeme denne z našich 5 skupín:
-ovocie (jablká, banány, plus mrazené bobuľové ovocie)
-zelenina (kapustové hlavne-brokolica, karfiol, kapusta, kučeravý kel)
-celozrnné obilniny (pšeno, quinoa, amarant, ovos, špalda)
-strukoviny (šošovica, cícer, fazuľa, bôb)
-olejnaté semená (denne ľan-čiže ani omega-3 nie je nutná v tabletkách, či olejoch, príležitostne slnečnica, tekvica, konope, sezam).
Plus pohyb, čerstvý vzduch, veľa vody, pohoda a oddych. To sú naše finty na silnú imunitu.

Máme však zopár tipov, my to síce jeme celoročne… kurkuma (do polievky, či hlavného jedla), zázvor (v zime ma parádne zahreje čerstvo nastrúhaný zaliaty vriacou vodou), škorica.