;

Ako som si vyliečila krátkozrakosť

Ako som si vyliečila krátkozrakosť

Asi keď som mala 15 rokov, som si na jednom kultúrnom predstavení všimla, že nevidím účinkujúcim do tváre. Tak som zistila, že som vlastne krátkozraká. Dioptrie som mala najprv polky a postupne sa mi to zhoršovalo na 1,5 dioptrie, kde sa to už našťastie držalo a nezhoršovalo.

No aj tak mi to dosť prekážalo.

Ja viem, že to nie je veľa, že sú aj ľudia, čo majú popolníky, ale aj tak. Nevidela som, či sa ten fešák v diaľke na mňa usmieva a mám sa usmiať aj ja alebo nie. A vlastne, ani som nevidela, či to fešák bol. Alebo ide autobus a rýchlo v taške hľadám okuliare, či je to ten môj, prípadne žmúrim, ako to len ide, a aj tak nevidím číslo.

V aute som okuliare nosila, lebo tam už išlo o bezpečnosť. A potom ešte na pozeranie filmov doma. Ak pozeráme filmy, tak v pôvodnom znení s anglickými titulkami, nech sa trochu vzdelávame. Niekedy im nie je poriadne rozumieť, jednoduchšie je to čítať. Takže pred každým filmom sme hľadali moje okuliare, barličku, bez ktorej bolo pre mňa pozeranie dosť o ničom.

Boli to len drobnosti, ale aj tak mi to znepríjemňovalo život. No zvykla som si na to. Lekári tvrdia, že sa s tým nič nedá robiť, len sa zmieriť a dúfať, že sa to nezhorší.

Pred časom som na Youtube narazila na jedno video, kde nejaký Slovák hovoril o tom, ako si pomocou knihy vyliečil 3 dioptrie. Bol ďalekozraký a hovoril, že prvé, čo ráno nahmatal, boli okuliare, aby videl na budík či mobil, koľko je hodín, inak videl len jednu machuľu.

Bolo to veľmi zaujímavé. Hovoril o cvikoch, ktoré sú v tej knihe, a ako sa mu postupne zlepšoval zrak, ako chodil do optiky dávať si znižovať dioptrie a ako tam boli z neho veľmi prekvapení.

Stále som čakala, kedy začne presne opisovať cviky, ale nič. Tak som si zapísala názov tej knihy – Ako sa zbaviť okuliarov od Norbekova a rozhodla som sa, že si ju prečítam.

Je písaná veľmi zaujímavým štýlom a jednoducho. Perfektné čítanie. Už viem, prečo neopisoval presné cviky, to sa nedá, bolo by to vytrhnuté z kontextu. Treba si prečítať celú knihu. Nie je totiž len o zrakových cvičeniach.

Počas čítania knihy som si hovorila, toto nie je len na zrak, ak toto funguje, dá sa tým vyliečiť všetko.

A tak som začala cvičiť. Denne som mala cvičiť 2 x 15 minút. Lenže kedy? Cez deň si nájsť 15 minút, keď sa naozaj musím sústrediť? Cvičila som večer, keď som uspávala deti. Sú to dosť špeciálne cvičenia.

Autor tvrdí, že do týždňa by sa mal zrak úplne zlepšiť.

Mne to týždeň netrvalo. Sem tam boli také záblesky, že vidím úplne ostro. O tom Norbekov píše, že tieto okamihy sa budú len predlžovať. Ale keďže som to flákala, trvalo to dlhšie. Možno mesiac? Už si nepamätám. Finta je aj v tom, odložiť okuliare a cvičiť. Lenže šoférovať som si netrúfla bez okuliarov a po pár minútach pri filme ma to takisto prestalo baviť a nasadila som si ich. Ale vždy som skúšala začať pozerať film bez nich. Pár chvíľ som videla ostrejšie a potom zas jedna machuľa tam, kde mali byť titulky.

Raz som si všimla, že pozerám film bez okuliarov a vidím na titulky. Vidím úplne ostro!!! Asi v polovici filmu hovorím Peťovi, veď ja vidím ostro a nemám okuliare!!! Nevedela som sa už potom sústrediť, pozerala som stále na tie malé písmenká, ktoré boli stále ostré!

A tak perfektne vidím doteraz! Ďalšia skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej na mojej ceste. Opäť som sa raz presvedčila, že keď sa rozhodnem niečomu uveriť, tak to ide.

 

 

 

Vianočné raw sladkosti #2 – ako bolo

kurz-sladkosti-2

Tentokrát sme mali kurz opäť v Senci doobeda. Detí bolo tenktokrát málo, takže bolo nezvyčajne ticho, až som zo začiatku bola nesvoja. Začali sme čokoládovo-kokosovou roládou, ktorú sme dali do chladničky stuhnúť a pokračovali sme perníčkami. Tie sa sušia, takže som vybrala nasušené a tie sme porozdávali. Pokračovali sme s čokoládovými kockami, ktoré tiež šli do chladničky, aby stuhli. Medzitým som vybrala roládu a nakrájala som na koštovku, aby sme sa len na tie koláčiky nepozerali, ale aj čo to pojedli. Figové koláčiky s čokoládou sa jedli hneď, i keď lepšie sú chladené. A nakoniec sme spravili makový koláč, ktorý trval najdlhšie, lebo má tri vrstvy. Doniesla som toho viac, aj narobené dopredu, aby som nabalila účastníkom domov balíčky. Tie sme chystali na záver, keď sme sa rozprávali o domácom vzdelávaní, pôrode doma a iných zaujímavých témach.

Bolo to veľmi príjemné doobedie, ako na každom kurze. Ďakujem všetkým účastníkom za super atmosféru.

 

 

Vianočné raw sladkosti #1

Pozývam vás na ďalší kurz, tentokrát je téma: Vianočné raw sladkosti.

Spravíme niekoľko typov koláčikov, ktoré sa hodia nielen na Vianoce, všetky v raw prevedení. Všetky nielen ochutnáte, ale čo nezjete, si zoberiete so sebou.

Chystať budeme figové a makové koláčiky, roládu, perníčky a čokoládové kocky.

Teším sa na vás v stredu 19.11. 2014 vo veľkej sále Miestneho kultúrneho strediska v Dunajskej Lužnej o 10:00.

Kurz trvá približne 2 hodiny. Cena kurzu je 10 eur.

Prihlásiť sa môžete tu na miroslava.janigova@gmail.com

Vianočné sladkosti

 

 

Ako naklíčiť a usušiť pohánku

 

Pohánka

Čo sú to klíčky?

Sú to naklíčené semená, ktoré vznikajú, keď semeno začne rásť a meniť sa na rastlinu. Je to medzník medzi semienkom a rastlinou. 

 

Prečo klíčiť?

História konzumovania klíčkov siaha zhruba do tretieho tisícročia pred Kristom a medzi ich najväčších konzumentov patria obyvatelia Ázie. Nenaklíčené semienko rastliny má nižšiu nutričnú hodnotu ako klíčok a je horšie stráviteľné. Pri klíčení nastávajú enzymatické procesy a bunkové reakcie, ktoré majú za následok vznik rôznych telu prospešných látok. Klíčky pohánky obsahujú veľké množstvo energie, lyzín (dôležitý pre rast kostí), vitamíny (B, C), bielkoviny, minerály ako vápnik, fosfor, železo, horčík, draslík. Všetky tieto látky a ďalšie enzýmy sú potrebné pre rast novej rastliny.

Enzýmy sú základné katalyzátory takmer všetkých chemických procesov v živom organizme, bez nich sa nezaobídeme. Štiepia zložité látky stravy na jednoduchšie zložky, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu. Mnoho lekárov zaoberajúcich sa surovou stravou tvrdí, že každá potravina v prirodzenom stave obsahuje presne tie enzýmy a ich spolučinitele, ktoré potrebuje na rozloženie danej potraviny. Akonáhle sú zničené varením alebo iným spracovaním, musí telo vytvárať viac vlastných enzýmov potrebných na trávenie, aby sa toto jedlo mohlo riadne stráviť.

Keď rastlina vyrastie, obsahuje týchto látok menej. Preto sú klíčky najzdravšou etapou vývinu rastliny. Celý proces klíčenia efektívne semienko predtrávi – uľahčí nám jeho stráviteľnosť a využiteľnosť všetkých živín.

 

Postup

Lúpanú svetlú pohánku  (nie tmavú, tá je termicky lúpaná a už neklíči) namočíme do vody. Úplne ju ponoríme aspoň na 30 minút, ale môže byť aj dlhšie.

Po 30 minútach pohánku dáme do sitka. Sitko s pohánkou dáme pod tečúcu vodu a premývame, kým tečie číra voda. Sitko dáme do misky, aby mala kam odkvapkávať voda a takto premývame 2 krát za deň. V lete, keď sú horúčavy, premývam pohánku častejšie, inak môže splesnivieť. Ak nemáte čas v lete ju často premývať, dajte ju namočenú do chladničky, proces sa spomalí, ale aj tak bude klíčiť.

Za 1-2 dni je pohánka naklíčená, vidíme to podľa klíčkov, ktoré sú dlhé ako celé zrnko pohánky. Vtedy je pohánka hotová. Buď si ju takúto naklíčenú dáme do šalátu, alebo ju použijeme na prípravu nepečeného cesnakového chleba, či müsli. V chladničke vám vydrží čerstvo naklíčená 3-4 dni.

 

Ako suším pohánku 

V letný slnečný deň ju dám na papier na pečenie na plech a šupnem von na slnko. Ak suším v sušičke, takisto ju dám na papier na pečenie (otvory na sušičke sú veľké a inak by cez ne prepadla). Dám ju nariedko, aby sa takmer jednotlivé zrnká pohánky nedotýkali. Suším pri teplote 42 stupňov 4 hodiny. Po 2 hodinách ju poprehadzujem, aby sa rovnomerne vysušila.

Pohánka

Takto usušenú pohánku dám do sklenej nádoby a odložím do kuchynskej linky, nemusí byť v chlade. Takto ju skladujem aj mesiac. Používam ju na na slano, napríklad na rascový chlieb, alebo na sladko na biskupský chlebík, či čokoládové tyčinky.

Pohánku meliem v mlynčeku na kávu, alebo v mlynčeku na orechy a semená. Múku si pripravujem tesne pred použitím, ale len toľko, koľko spotrebujem. Dopredu neodporúčam mlieť pohánku na múku, lebo takto pripravená múka rýchlejšie oxiduje a sa aj skôr kazí. Kedže táto múka obsahuje celé zrno, stred, klíčok, aj obilku, obsahuje aj potrebné enzýmy a tuky na trávenie. Kedže táto múka má krátku trvanlivosť, nedá sa toľko skladovať.

Naopak múka, ktorú kúpite v obchode, je zbavená klíčku a obilky, a tak má oveľa dlhšiu trvanlivosť, ale neobsahuje potrebné enzýmy, aby ste ju strávili ako celok. Takže ak máte len trochu času a chuti, určite odporúčam si vyrobiť pohánkovú múku doma. Je to veľmi jednoduché a nezaberie to veľa času a to nehovorím o živinách, ktoré poskytnete svojmu telu.

 

 

 

 

Pôrod v nemocnici alebo doma?

Pôrod v nemocnici alebo doma? Krátka reportáž so mnou na Markíze v Reflexe.

Pôrod v nemocnici alebo doma?

 

Ako nakupujem s deťmi

Nákupy

Obchody, to bol môj čas samej so sebou. Cez obed som uspala obe deti a už som štartovala auto a šla do nejakého obchodného centra. Nakúpiť potraviny a poprechádzať sa medzi ľuďmi. Prísť na iné myšlienky, jednoducho sa vyvetrať. Keby mi niekto povedal, že o pár mesiacov budem chodiť nakupovať s deťmi a bude ma to navyše baviť, tak mu neverím. Lebo nakupovať s deťmi? Kto to kedy videl? Keďže mám dva kusy, tak si predstavujem, že každý ide iným smerom, zastaví sa pri niečom inom, čo chcem ja. A ja letím najprv jedným, potom druhým smerom, aby sa nestratili, dirigujem a hučím po nich, aby si pohli a išli za mnou, lebo ja viem, čo treba kúpiť.

Takýto scenár? Nie, ďakujem. Viem, prečo chodím nakupovať sama.

Ale ani to nebolo ono, lebo vždy som sa ponáhľala. Rýchlo nakúpiť potraviny, potom sa trochu poprechádzať a rýchlo naspäť za deťmi. Väčšinou som bod programu číslo dva aj tak vynechala, veď prídem na návštevu k rodičom a rovno zdrhnem, keď deti zaspia. Po čase jednoducho možnosť ich niekde odložiť už nebola a keďže potraviny sme potrebovali, tak mi neostalo nič iné, ako ísť so sprievodom.

Ale spravila som si plán a zmenila som stratégiu. Spravili sme si z toho s deťmi výlet.

Prvýkrát v obchode som s nimi strávila 3 hodiny. Bolo to niečo nové a všetko sme teda potrebovali obdivovať. Keďže som vedela, čo ma bude čakať, šli sme ráno, keď tam ešte nik nebol. Najprv sme tlačili asi hodinu v Hypernove košíky. Raz autové s volantom, potom malé detské košíky. S oboma typmi som si prešla celý obchod, ktorý vôbec nie je malý. A to podotýkam, že tie autové vozíky boli samozrejme dva, každý sedel v jednom. Tlačiť dve také hebedá vedľa seba teda nie je žiadna zábava. Tak som si v duchu ďakovala, že sme tam ráno, lebo s ďalšími vozíkmi by sme sa do tých uličiek nezmestili.

Potom si všimli detský kútik, ďalšia polhodina. Ale aspoň som nič netlačila. Oddych pre mňa. Super! Vedľa dm drogéria a tam majú takisto farebné malé košíky. Áno, aj tie sme tlačili, tiež asi pol hodinu. A keďže som tam potrebovala aj niečo kúpiť, tak som si to aj pekne nosila. Lebo tie detské košíky boli taká novinka, že som do nich nič nesmela dať. Žiadny nákup! Okrem toho, že som niesla ešte dve motorky, tak som si nosila aj nákup.

Keď sme išli nakupovať druhýkrát, opäť som bola ovešaná motorkami, ale tentoraz som ich aspoň mohla naložiť do veľkých košíkov. No a teraz? Teraz to je už malina! Motorky čakajú v kufri a my vieme, že v obchode je veľa vozíkov a košíkov, ktoré nemá kto vyvenčiť!

Ak nemám chuť ísť do detského kútika, lebo sa mi tam nechce stráviť hodinu či dve, tak jednoducho ideme inou trasou, aby ho ani nevideli. Veď keď už idem na ihrisko, idem tam kvôli deťom, takže rátam s tým, že tam môžeme byť ozaj dlho, mám so sebou vodu, jedlo a pre mňa niečo na čítanie. A tak sme všetci spokojní.

A keď sa niekedy ozaj ponáhľam? Už vedia, že sa tam vrátime, takže dohodnúť sa dá. Ale aj tak máme vždy časovú rezervu, keby bolo niečo veľmi zaujímavé a museli sme to obdivovať. A ja som predsa na materskej dovolenke, nikam sa neponáhľam :).

Neverila by som, ale ozaj ma nakupovanie s deťmi baví. Nielen že mi pomáhajú (myslím naozaj, vedia čo kupujeme a dávajú to do košíka), ale aj oni majú z toho veľkú zábavu a to ma teší ešte viac.

Ako pestujem “zelené”

Pozývam vás na ďalší kurz, tentokrát je téma: Ako si pestovať v zime “zelené”.

Ukážem vám presný postup, ako a kde si pestovať “zelené” ako slnečnicu, ďatelinu, alfalfa, rukolu, či iné klíčky. Namieste ich aj môžete ochutnať. Navyše si spravíme z týchto klíčkov lahodné smoothie.

Teším sa na vás v utorok 21.10. 2014 v Senci v centre Mandalas, na Lichnerovej ulici 12. Začíname o 9:30.

Kurz trvá približne 1,5 hodiny. Cena kurzu je 10 eur.

Prihlásiť sa môžete tu na miroslava.janigova@gmail.com

Ako si pestujem v zime zelene

 

 

Raw Food Fest 2014

Prvý ročník Raw Food Festu v Bratislave a mne sa podarilo tam mať stánok! Veľmi som sa potešila, keď mi potvrdili účasť. Super a čo teraz? Koľko toho mám nachystať? Zistila som, že tam bude 5 stánkov s tortami, či sladkosťami. Takže konkurencia bude riadna. Tak to mi stačí nachystať 15 tort a budem dúfať, že to nebudeme týždeň potom dojedať.

Ale Peťo ma presvedčil, nech radšej nachystám viac, možno o jednej nebudem mať čo ponúkať.

V sobotu ráno sme začínali o 9:00. Nakoniec to predsa bolo na terase, i keď ráno to vyzeralo s počasím rôzne.

Mala som nachystané štítky, ozdobné taniere, servítky. Stihla som vybaliť torty z krabíc, niektoré dať do chladničky, zopár na stôl, že ich postupne všetky nakrájam. A v tom bum.

Zrazu sa tam nahrnuli ľudia a už som sa nezastavila. Smoothie, čo som si doma nachystala, ma 4 hodiny čakalo. Nestihla som sa ani napiť. Bolo to neskutočné. Bola som v nemom úžase. Ľudia stáli v rade na moje torty! O takom niečom som ani len nesnívala. Bola som úplne dojatá, rozplývanie som si musela však nechať na neskôr, lebo bolo treba obslúžiť hostí. Toto som ozaj nečakala. Peťo mi ráno pomohol doniesť chladničku a ešte sa tam chvíľu motal s deťmi a povedal, že to bolo ako jatky. To ma pobavilo :). Chvíľami som robila tri veci naraz, kedže som si nestihla dopredu nakrájať torty, tak som ich krájala za pochodu a samozrejme pri tej rýchlosti som sa aj fajnovo porezala, ale niekto mi podal leukoplast a makalo sa ďalej.

Zobrala som so sebou všetkých 7 druhov, novinky mali tiež úspech, takže som ich zaradila do ponuky.

Ani neviem ako, zrazu bola jedna hodina a všetko preč. Ľudia ešte chodili, tak som rozdávala aspoň vizitky, kde si môžu objednať, alebo nech vyskúšajú nejaký recept. Bolo to šialené tempo.

Z poslednej torty som urobila ochutnávky, aby si dalo čo najviac ľudí.

Spolu 260 porcií. Ak sa mi podarí byť aj na ďalšom ročníku, beriem raz toľko. Už teraz sa teším!

Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí prišli ochutnať, prehodiť pád milých slov a organizátorom, ktorým som vďačná, že som tam vôbec mohla byť!

 

Raw raňajky #3 v Bratislave – ako bolo

Prvý krát kurz raňajok v Bratislave. Trochu som pobehovala hore dole po dome, dávala som v chvate všetko do tašiek, aby sme to načas stihli. Pred tým sme ešte potrebovali zaviezť dve torty, ktoré som robila večer predtým do noci, a tak bola som aj trochu nevyspatá. Nechcela som meškať, tak som všetkých jemne naháňala, aby zapli turbo.

Keďže sme nestíhali, Peťo nás zaviezol do Podunajských Biskupíc a šiel odviezť torty. Tým, že to bolo v materskom centre, o deťoch som ani nevedela. Ondrej sa vrhol na autá a Jarka mi nosila čaj a koláčiky, čo pripravila v detskej kuchynke. Všetko som si nachystala a bolo to takto ešte lepšie, lebo som mala viac času na prípravy a potom prišla na kurz strážiť deti mama.

Okolo pol desiatej sme už boli všetci, tak sme začali. Smoothie som robila ako prvé, aby sa nám pekne stihlo stráviť, kým sa pustíme do ďalších pochúťok. Potom sme pokračovali makovými šúľancami. Kedže minule ich bolo podľa mňa málo, tentokrát som nachystala 3 várky večer pred akciou. A dobre som spravila, opäť sa všetko zjedlo. Chutilo aj deťom, takže som bola spokojná.

Potom sme sa vrhli na nepečený cesnakový chlieb a cukinovo-avokádový dip. Nie všetci poznajú, ako chutí umeocot a lahôdkové droždie, tak tu ich majú možnosť ochutnať. Na tanierik sme s mojou pomocníčkou Niki naložili jeden usušený chlieb, jeden čerstvý a k tomu dip. Aby vedeli baby porovnať, akú má štruktúru či chuť pred sušením s tým hotovým.

Ešte sme čo to porozprávali, ako a prečo namáčať orechy, semená, či iné zrná. Čo s čím kombinovať a čo radšej nie. Aké kuchynské vybavenie používam, kde nakupujeme ovocie a zeleninu v zime a mnoho ďalších.

Bola tam veľmi príjemná atmosféra, mnoho mamičiek som už videla na Kreatívnom pikniku v Hrubej Borši, kde prišli ochutnať moje torty, takže sme sa nevideli prvý krát. Ďakujem a už sa teším na pokračovanie!

 

Čo jedia naše deti

praženica

Čo jedia deti? To akože im ani sem-tam nedáš horalku či poriadnu klobásu (jedine túto :)) alebo nejaké normálne jedlo? To jete len ovocie a zeleninu?

Pokiaľ ide o rôznorodosť jedla, naše deti majú celkom slušný záber. Ale začnem od začiatku.

Keďže som sa počas oboch tehotenstiev a ešte dlho predtým stravovala vegánsky, máme doma dvoch malých vegánov. Logicky. Obaja sú stále dojčení, Jarka 4 roky a Ondrej 2,5. O materskom mlieku som veľa čítala a som presvedčená, že je to pre deti tá najlepšia možná potrava.

Svetový priemer je 4,5 roka a to nehovorím o tom, ako sa tí moji na to tešia. Máme úžasný spôsob na liečenie buchnutí alebo akéhokoľvek problému, nie je to pre nich len potrava.

Keďže pred rokom a pol som prešla na živú stravu, táto zmena ovplyvnila stravovací plán celej rodiny. Peťo si o strave neštuduje toľko ako ja (vlastne si neštuduje vôbec), tak sa spolieha na mňa, čo doma zavediem. Zároveň to rešpektuje a podporuje ma v tom. To je pre mňa veľmi dôležité a sympatické, lebo mi to veľmi uľahčuje. Nemusíme sa hádať, prečo nechcem dávať deťom pečivo a podobne. Prečítala som si knihu Život bez pšenice, Peťovi som to zhrnula asi v 5-minútovom monológu a súhlasil, že pečivo škrtáme z jedálnička. Peťo síce pečivo naďalej je, ale nie pri deťoch. Zvyk je železná košeľa, takže zo začiatku, keď sme šli okolo pečiva, tak ich to tam ťahalo a vysvetľovanie nemalo konca, niekedy sme im ho dokonca aj kúpili. Teraz? Ideme okolo a obaja len povedia, že toto my nepapáme, toto papá tato. Hotovo, závislosť prešla, už im je to fuk. Keďže sladkosti (horalky, keksíky, čokolády) nejedli nikdy, tak tieto oddelenia máme bezproblémové. Vedia, čo to je, pokukajú obrázky na obaloch, skonštatujeme, že tam je cukor, mlieko a iné konzervačné látky, ktoré nejeme a odložia to.

Čo jeme:

Deň začíname vodou alebo bylinkovým či ovocným čajom. Potom spravím šťavu a každý vypije približne 2 – 3 dcl. Chvíľu si na túto zmenu zvykali, keďže sme dlho raňajkovali obilninové kaše. Dočítala som sa, že to nie je ktovieako výživné, tak sme to zmenili. Doobeda prebieha čistiaca fáza v tele, takže nie je žiaduce ho zaťažovať jedlami z obilniny. Po šťave vyložím misky s čerstvým alebo sušeným ovocím a deti si vyberú, na čo majú chuť. Potom jedia orechy, alebo hutnejšie jedlá ako jablkovú, makovú štrúdľu, vianočku, alebo makové šúľance, či müsli, alebo chlieb po našom.

Ondrej ledva chodil a už vedel, kde v záhrade máme jahody, čupol si a či bola zrelá, nezrelá, nevadí, je to predsa jahoda! Zistila som, že deti majú radi jednoduchosť. To skôr my dospelí potrebujeme prečačkané jedlo s najrôznejšími koreninami. Oni si pochutia na pokrájanej uhorke, avokáde, karfiole s lahôdkovým droždím, na mungo klíčkoch, a keby mohli, zjedia balenie chlorelly denne . Sami vymysleli, že jedia ľan či sezam po lyžičkách, pomletý alebo nepomletý… Tomu som zas ja neprišla na chuť, ale keď to majú radi, prečo nie, je to výživné.

V lete robím na obedy a večere čerstvé šaláty, cukinové či mrkvové špagety, a to jeme spolu. Alebo len tak jednoducho, nátierka a k tomu nakrájaná paradajka, mrkva alebo kyslá kapusta, ale tá ide na chuť hlavne v chladnejších dňoch.

Jedno jedlo denne je vegánske, buď zeleninová, alebo strukovinová polievka. Prípadne uvarená bezlepková obilnina ako ryža natural, quinoa, amarant, pšeno, pohánka, občas bulgur či špaldová tarhoňa so zeleninou. K tomu vždy pridám morskú riasu na zvýšenie výživnej hodnoty, prípadne trochu chia semienok, čo mi príde pod ruku. Občas si dajú tofu, tempeh, či iné sójové výrobky.

Sladkosti, ktoré si robíme doma majú veľmi radi, snickers, bounty, makový koláč, vždy je niečo v zásobe, takže stačí to len vytiahnuť a jesť.

vianočka

A čo nejeme?

Mäso, vajcia, mliečne výrobky (mlieko, syr, jogurty, smotanu…), cukor, múku. Takisto nejeme nič, kde sú nejaké konzervačné látky. Niektoré sa totiž tvária veľmi mierumilovne, ako taký oxid siričitý – E 220, s tým sa stretávam pomerne často. Používa sa pri sušenom ovocí, a teda nežiaducich účinkov je tam až-až (ničí vitamín B1, spôsobuje astmatické problémy a poškodzuje črevo).

Takisto nejeme žiadne mliečne výrobky, deti nikdy nepili kravské či iné živočíšne mlieko okrem materského. Nejedli jogurt z kravského mlieka ani vajce. Dospelým musím občas vysvetľovať, odkiaľ máme esenciálne aminokyseliny, vápnik, železo a podobne. Že sú naozaj v zelenine, semenách a orechoch zastúpené všetky aminokyseliny, ktoré telo potrebuje. Prípadne semienka goji či konopný proteín ich obsahujú všetky. V maku je 12-krát viac vápnika ako v kravskom mlieku. Napríklad v riasach je železo zastúpené 6 krát viac, v sezame takmer 2 krát viac ako v hovädzej pečeni. Dbám na pestrosť, takže striedame ľan, sezam, konope, avokádo, kokos, mandle, paraorechy, kešu, slnečnicu, tekvicu, chia či mak.

Takisto sa vyhýbame akciám, kde by mohlo byť niečo, čo nejeme, nechcem deti zbytočne provokovať. Ak však nemáme na výber a ideme na nejakú oslavu, beriem jedlo so sebou a dám deťom jesť predtým. Rozhodne nie som ten typ, že všetko s mierou, takže niekedy ma to stojí veľa vysvetľovania. Toto sú však výnimočné situácie, máme dosť kamarátov a známych, ktorí naše stravovanie rešpektujú, a keď prídeme na návštevu, tak vyložia jedlo, ktoré sa je aj u nás.

 

Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa mi chce stále čítať zloženie a zháňať nestriekané, organické potraviny. Áno, chce. Do auta tiež dávame pohonnú hmotu, ktorá tam patrí, a nie čokoľvek, čo máme poruke – malinovku, vodu…Čítame si návody, ako obsluhovať umývačku riadu, mixér, či iné zariadenia. A presne toto isté robím ja so zdravím, študujem si to a vzdelávam sa. Preto chcem deťom a nám dávať len to najlepšie. Nad slovným spojením „všetko s mierou“ sa len pousmejem. Pre mňa to znamená „Nechce sa mi, radšej do seba nahádžem všetko na čo mám chuť a potom zájdem k doktorovi, ktorý to napraví“. Ale rešpektujem to. Ja verím, že za svoje zdravie sme zodpovední sami a tak sa aj k tomu staviam. Iné telo v tomto živote nedostaneme, máme len toto jedno. Auto sa pokazí, vymeníme ho. Telesnú schránku nie. Mám jedinečnú možnosť byť tu a vážim si ju. A popri tom chcem žiť naplno, hrať sa s deťmi, vnúčatami, nie im vysvetľovať, že teraz musím oddychovať, lebo ma bolí koleno a už nevládzem. Nechcem chodiť o paličke, po doktoroch, či brať lieky na boľavé nohy alebo hlavu a zvaľovať to na starobu, či lekárov, že mi nevedia pomôcť. Ja chcem mať čas venovať sa pre mňa dôležitým veciam v plnom zdraví. A pre deti chcem presne to isté.

A nie je pravda, že jeme s deťmi len trávu, ako si mnohí myslia. Ja sa veľmi rada dobre najem, o mojej závislosti som napísala aj blog.  Stačí sa len naučiť chystať si zdravé a chutné jedlo. Receptov je naozaj veľa, obchodov so zdravou výživou tiež a nie nestojí to majland. Stačí len chcieť a spraviť zmenu. A hľadať spôsob ako to pôjde a nie výhovorky, prečo sa to nedá. Život je zmena.