Čo sú to klíčky?

Sú to naklíčené semená, ktoré vznikajú, keď semeno začne rásť a meniť sa na rastlinu. Je to medzník medzi semienkom a rastlinou. 

 

Prečo klíčiť?

História konzumovania klíčkov siaha zhruba do tretieho tisícročia pred Kristom a medzi ich najväčších konzumentov patria obyvatelia Ázie. Nenaklíčené semienko rastliny má nižšiu nutričnú hodnotu ako klíčok a je horšie stráviteľné. Pri klíčení nastávajú enzymatické procesy a bunkové reakcie, ktoré majú za následok vznik rôznych telu prospešných látok. Klíčky pohánky obsahujú veľké množstvo energie, lyzín (dôležitý pre rast kostí), vitamíny (B, C), bielkoviny, minerály ako vápnik, fosfor, železo, horčík, draslík. Všetky tieto látky a ďalšie enzýmy sú potrebné pre rast novej rastliny.

Enzýmy sú základné katalyzátory takmer všetkých chemických procesov v živom organizme, bez nich sa nezaobídeme. Štiepia zložité látky stravy na jednoduchšie zložky, ktoré sa potom vstrebávajú do krvného obehu. Mnoho lekárov zaoberajúcich sa surovou stravou tvrdí, že každá potravina v prirodzenom stave obsahuje presne tie enzýmy a ich spolučinitele, ktoré potrebuje na rozloženie danej potraviny. Akonáhle sú zničené varením alebo iným spracovaním, musí telo vytvárať viac vlastných enzýmov potrebných na trávenie, aby sa toto jedlo mohlo riadne stráviť.

Keď rastlina vyrastie, obsahuje týchto látok menej. Preto sú klíčky najzdravšou etapou vývinu rastliny. Celý proces klíčenia efektívne semienko predtrávi – uľahčí nám jeho stráviteľnosť a využiteľnosť všetkých živín.

 

Postup

Lúpanú svetlú pohánku  (nie tmavú, tá je termicky lúpaná a už neklíči) namočíme do vody. Úplne ju ponoríme aspoň na 30 minút, ale môže byť aj dlhšie.

Po 30 minútach pohánku dáme do sitka. Sitko s pohánkou dáme pod tečúcu vodu a premývame, kým tečie číra voda. Sitko dáme do misky, aby mala kam odkvapkávať voda a takto premývame 2 krát za deň. V lete, keď sú horúčavy, premývam pohánku častejšie, inak môže splesnivieť. Ak nemáte čas v lete ju často premývať, dajte ju namočenú do chladničky, proces sa spomalí, ale aj tak bude klíčiť.

Za 1-2 dni je pohánka naklíčená, vidíme to podľa klíčkov, ktoré sú dlhé ako celé zrnko pohánky. Vtedy je pohánka hotová. Buď si ju takúto naklíčenú dáme do šalátu, alebo ju použijeme na prípravu nepečeného cesnakového chleba, či müsli. V chladničke vám vydrží čerstvo naklíčená 3-4 dni.

 

Ako suším pohánku 

V letný slnečný deň ju dám na papier na pečenie na plech a šupnem von na slnko. Ak suším v sušičke, takisto ju dám na papier na pečenie (otvory na sušičke sú veľké a inak by cez ne prepadla). Dám ju nariedko, aby sa takmer jednotlivé zrnká pohánky nedotýkali. Suším pri teplote 42 stupňov 4 hodiny. Po 2 hodinách ju poprehadzujem, aby sa rovnomerne vysušila.

Takto usušenú pohánku dám do sklenej nádoby a odložím do kuchynskej linky, nemusí byť v chlade. Takto ju skladujem aj mesiac. Používam ju na na slano, napríklad na rascový chlieb, alebo na sladko na biskupský chlebík, či čokoládové tyčinky.

Pohánku meliem v mlynčeku na kávu, alebo v mlynčeku na orechy a semená. Múku si pripravujem tesne pred použitím, ale len toľko, koľko spotrebujem. Dopredu neodporúčam mlieť pohánku na múku, lebo takto pripravená múka rýchlejšie oxiduje a sa aj skôr kazí. Kedže táto múka obsahuje celé zrno, stred, klíčok, aj obilku, obsahuje aj potrebné enzýmy a tuky na trávenie. Kedže táto múka má krátku trvanlivosť, nedá sa toľko skladovať.

Naopak múka, ktorú kúpite v obchode, je zbavená klíčku a obilky, a tak má oveľa dlhšiu trvanlivosť, ale neobsahuje potrebné enzýmy, aby ste ju strávili ako celok. Takže ak máte len trochu času a chuti, určite odporúčam si vyrobiť pohánkovú múku doma. Je to veľmi jednoduché a nezaberie to veľa času a to nehovorím o živinách, ktoré poskytnete svojmu telu.

 

 

 

 

Obchody, to bol môj čas samej so sebou. Cez obed som uspala obe deti a už som štartovala auto a šla do nejakého obchodného centra. Nakúpiť potraviny a poprechádzať sa medzi ľuďmi. Prísť na iné myšlienky, jednoducho sa vyvetrať. Keby mi niekto povedal, že o pár mesiacov budem chodiť nakupovať s deťmi a bude ma to navyše baviť, tak mu neverím. Lebo nakupovať s deťmi? Kto to kedy videl? Keďže mám dva kusy, tak si predstavujem, že každý ide iným smerom, zastaví sa pri niečom inom, čo chcem ja. A ja letím najprv jedným, potom druhým smerom, aby sa nestratili, dirigujem a hučím po nich, aby si pohli a išli za mnou, lebo ja viem, čo treba kúpiť.

Takýto scenár? Nie, ďakujem. Viem, prečo chodím nakupovať sama.

Ale ani to nebolo ono, lebo vždy som sa ponáhľala. Rýchlo nakúpiť potraviny, potom sa trochu poprechádzať a rýchlo naspäť za deťmi. Väčšinou som bod programu číslo dva aj tak vynechala, veď prídem na návštevu k rodičom a rovno zdrhnem, keď deti zaspia. Po čase jednoducho možnosť ich niekde odložiť už nebola a keďže potraviny sme potrebovali, tak mi neostalo nič iné, ako ísť so sprievodom.

Ale spravila som si plán a zmenila som stratégiu. Spravili sme si z toho s deťmi výlet.

Prvýkrát v obchode som s nimi strávila 3 hodiny. Bolo to niečo nové a všetko sme teda potrebovali obdivovať. Keďže som vedela, čo ma bude čakať, šli sme ráno, keď tam ešte nik nebol. Najprv sme tlačili asi hodinu v Hypernove košíky. Raz autové s volantom, potom malé detské košíky. S oboma typmi som si prešla celý obchod, ktorý vôbec nie je malý. A to podotýkam, že tie autové vozíky boli samozrejme dva, každý sedel v jednom. Tlačiť dve také hebedá vedľa seba teda nie je žiadna zábava. Tak som si v duchu ďakovala, že sme tam ráno, lebo s ďalšími vozíkmi by sme sa do tých uličiek nezmestili.

Potom si všimli detský kútik, ďalšia polhodina. Ale aspoň som nič netlačila. Oddych pre mňa. Super! Vedľa dm drogéria a tam majú takisto farebné malé košíky. Áno, aj tie sme tlačili, tiež asi pol hodinu. A keďže som tam potrebovala aj niečo kúpiť, tak som si to aj pekne nosila. Lebo tie detské košíky boli taká novinka, že som do nich nič nesmela dať. Žiadny nákup! Okrem toho, že som niesla ešte dve motorky, tak som si nosila aj nákup.

Keď sme išli nakupovať druhýkrát, opäť som bola ovešaná motorkami, ale tentoraz som ich aspoň mohla naložiť do veľkých košíkov. No a teraz? Teraz to je už malina! Motorky čakajú v kufri a my vieme, že v obchode je veľa vozíkov a košíkov, ktoré nemá kto vyvenčiť!

Ak nemám chuť ísť do detského kútika, lebo sa mi tam nechce stráviť hodinu či dve, tak jednoducho ideme inou trasou, aby ho ani nevideli. Veď keď už idem na ihrisko, idem tam kvôli deťom, takže rátam s tým, že tam môžeme byť ozaj dlho, mám so sebou vodu, jedlo a pre mňa niečo na čítanie. A tak sme všetci spokojní.

A keď sa niekedy ozaj ponáhľam? Už vedia, že sa tam vrátime, takže dohodnúť sa dá. Ale aj tak máme vždy časovú rezervu, keby bolo niečo veľmi zaujímavé a museli sme to obdivovať. A ja som predsa na materskej dovolenke, nikam sa neponáhľam :).

Neverila by som, ale ozaj ma nakupovanie s deťmi baví. Nielen že mi pomáhajú (myslím naozaj, vedia čo kupujeme a dávajú to do košíka), ale aj oni majú z toho veľkú zábavu a to ma teší ešte viac.

Pozývam vás na ďalší kurz Raw raňajok v Bratislave.

Príďte sa pozrieť ako chystám smoothie, makové šúľance a ostatné dobroty, aké kuchynské vybavenie k tomu treba a popri tom si aj pokecáme a hlavne všetko ochutnáme.

Ako to na kurze prebieha si môžete prečítať tu:

Raw raňajky v Bratislave #3 – ako bolo
Raw raňajky v Senci #2 – ako bolo
Raw raňajky v Senci.

Teším sa na vás v sobotu 25.10. 2014 v Bratislave v Materskom centre Podunajské Biskupice. Začíname o 9:30.

Kurz trvá približne 1,5 hodiny. Cena kurzu je 10 eur. Kapacita je 15 osôb.

Prihlásiť sa môžete tu: http://bit.ly/rawranajky141025.

 

 

Prvý ročník Raw Food Festu v Bratislave a mne sa podarilo tam mať stánok! Veľmi som sa potešila, keď mi potvrdili účasť. Super a čo teraz? Koľko toho mám nachystať? Zistila som, že tam bude 5 stánkov s tortami, či sladkosťami. Takže konkurencia bude riadna. Tak to mi stačí nachystať 15 tort a budem dúfať, že to nebudeme týždeň potom dojedať.

Ale Peťo ma presvedčil, nech radšej nachystám viac, možno o jednej nebudem mať čo ponúkať.

V sobotu ráno sme začínali o 9:00. Nakoniec to predsa bolo na terase, i keď ráno to vyzeralo s počasím rôzne.

Mala som nachystané štítky, ozdobné taniere, servítky. Stihla som vybaliť torty z krabíc, niektoré dať do chladničky, zopár na stôl, že ich postupne všetky nakrájam. A v tom bum.

Zrazu sa tam nahrnuli ľudia a už som sa nezastavila. Smoothie, čo som si doma nachystala, ma 4 hodiny čakalo. Nestihla som sa ani napiť. Bolo to neskutočné. Bola som v nemom úžase. Ľudia stáli v rade na moje torty! O takom niečom som ani len nesnívala. Bola som úplne dojatá, rozplývanie som si musela však nechať na neskôr, lebo bolo treba obslúžiť hostí. Toto som ozaj nečakala. Peťo mi ráno pomohol doniesť chladničku a ešte sa tam chvíľu motal s deťmi a povedal, že to bolo ako jatky. To ma pobavilo :). Chvíľami som robila tri veci naraz, kedže som si nestihla dopredu nakrájať torty, tak som ich krájala za pochodu a samozrejme pri tej rýchlosti som sa aj fajnovo porezala, ale niekto mi podal leukoplast a makalo sa ďalej.

Zobrala som so sebou všetkých 7 druhov, novinky mali tiež úspech, takže som ich zaradila do ponuky.

Ani neviem ako, zrazu bola jedna hodina a všetko preč. Ľudia ešte chodili, tak som rozdávala aspoň vizitky, kde si môžu objednať, alebo nech vyskúšajú nejaký recept. Bolo to šialené tempo.

Z poslednej torty som urobila ochutnávky, aby si dalo čo najviac ľudí.

Spolu 260 porcií. Ak sa mi podarí byť aj na ďalšom ročníku, beriem raz toľko. Už teraz sa teším!

Touto cestou ďakujem všetkým, ktorí prišli ochutnať, prehodiť pád milých slov a organizátorom, ktorým som vďačná, že som tam vôbec mohla byť!

 

Čo jedia deti? To akože im ani sem-tam nedáš horalku či poriadnu klobásu (jedine túto :)) alebo nejaké normálne jedlo? To jete len ovocie a zeleninu?

Pokiaľ ide o rôznorodosť jedla, naše deti majú celkom slušný záber. Ale začnem od začiatku.

Keďže som sa počas oboch tehotenstiev a ešte dlho predtým stravovala vegánsky, máme doma dvoch malých vegánov. Logicky. Obaja sú stále dojčení, Jarka 4 roky a Ondrej 2,5. O materskom mlieku som veľa čítala a som presvedčená, že je to pre deti tá najlepšia možná potrava.

Svetový priemer je 4,5 roka a to nehovorím o tom, ako sa tí moji na to tešia. Máme úžasný spôsob na liečenie buchnutí alebo akéhokoľvek problému, nie je to pre nich len potrava.

Keďže pred rokom a pol som prešla na živú stravu, táto zmena ovplyvnila stravovací plán celej rodiny. Peťo si o strave neštuduje toľko ako ja (vlastne si neštuduje vôbec), tak sa spolieha na mňa, čo doma zavediem. Zároveň to rešpektuje a podporuje ma v tom. To je pre mňa veľmi dôležité a sympatické, lebo mi to veľmi uľahčuje. Nemusíme sa hádať, prečo nechcem dávať deťom pečivo a podobne. Prečítala som si knihu Život bez pšenice, Peťovi som to zhrnula asi v 5-minútovom monológu a súhlasil, že pečivo škrtáme z jedálnička. Peťo síce pečivo naďalej je, ale nie pri deťoch. Zvyk je železná košeľa, takže zo začiatku, keď sme šli okolo pečiva, tak ich to tam ťahalo a vysvetľovanie nemalo konca, niekedy sme im ho dokonca aj kúpili. Teraz? Ideme okolo a obaja len povedia, že toto my nepapáme, toto papá tato. Hotovo, závislosť prešla, už im je to fuk. Keďže sladkosti (horalky, keksíky, čokolády) nejedli nikdy, tak tieto oddelenia máme bezproblémové. Vedia, čo to je, pokukajú obrázky na obaloch, skonštatujeme, že tam je cukor, mlieko a iné konzervačné látky, ktoré nejeme a odložia to.

Čo jeme:

Deň začíname vodou alebo bylinkovým či ovocným čajom. Potom spravím šťavu a každý vypije približne 2 – 3 dcl. Chvíľu si na túto zmenu zvykali, keďže sme dlho raňajkovali obilninové kaše. Dočítala som sa, že to nie je ktovieako výživné, tak sme to zmenili. Doobeda prebieha čistiaca fáza v tele, takže nie je žiaduce ho zaťažovať jedlami z obilniny. Po šťave vyložím misky s čerstvým alebo sušeným ovocím a deti si vyberú, na čo majú chuť. Potom jedia orechy, alebo hutnejšie jedlá ako jablkovú, makovú štrúdľu, vianočku, alebo makové šúľance, či müsli, alebo chlieb po našom.

Ondrej ledva chodil a už vedel, kde v záhrade máme jahody, čupol si a či bola zrelá, nezrelá, nevadí, je to predsa jahoda! Zistila som, že deti majú radi jednoduchosť. To skôr my dospelí potrebujeme prečačkané jedlo s najrôznejšími koreninami. Oni si pochutia na pokrájanej uhorke, avokáde, karfiole s lahôdkovým droždím, na mungo klíčkoch, a keby mohli, zjedia balenie chlorelly denne . Sami vymysleli, že jedia ľan či sezam po lyžičkách, pomletý alebo nepomletý… Tomu som zas ja neprišla na chuť, ale keď to majú radi, prečo nie, je to výživné.

V lete robím na obedy a večere čerstvé šaláty, cukinové či mrkvové špagety, a to jeme spolu. Alebo len tak jednoducho, nátierka a k tomu nakrájaná paradajka, mrkva alebo kyslá kapusta, ale tá ide na chuť hlavne v chladnejších dňoch.

Jedno jedlo denne je vegánske, buď zeleninová, alebo strukovinová polievka. Prípadne uvarená bezlepková obilnina ako ryža natural, quinoa, amarant, pšeno, pohánka, občas bulgur či špaldová tarhoňa so zeleninou. K tomu vždy pridám morskú riasu na zvýšenie výživnej hodnoty, prípadne trochu chia semienok, čo mi príde pod ruku. Občas si dajú tofu, tempeh, či iné sójové výrobky.

Sladkosti, ktoré si robíme doma majú veľmi radi, snickers, bounty, makový koláč, vždy je niečo v zásobe, takže stačí to len vytiahnuť a jesť.

A čo nejeme?

Mäso, vajcia, mliečne výrobky (mlieko, syr, jogurty, smotanu…), cukor, múku. Takisto nejeme nič, kde sú nejaké konzervačné látky. Niektoré sa totiž tvária veľmi mierumilovne, ako taký oxid siričitý – E 220, s tým sa stretávam pomerne často. Používa sa pri sušenom ovocí, a teda nežiaducich účinkov je tam až-až (ničí vitamín B1, spôsobuje astmatické problémy a poškodzuje črevo).

Takisto nejeme žiadne mliečne výrobky, deti nikdy nepili kravské či iné živočíšne mlieko okrem materského. Nejedli jogurt z kravského mlieka ani vajce. Dospelým musím občas vysvetľovať, odkiaľ máme esenciálne aminokyseliny, vápnik, železo a podobne. Že sú naozaj v zelenine, semenách a orechoch zastúpené všetky aminokyseliny, ktoré telo potrebuje. Prípadne semienka goji či konopný proteín ich obsahujú všetky. V maku je 12-krát viac vápnika ako v kravskom mlieku. Napríklad v riasach je železo zastúpené 6 krát viac, v sezame takmer 2 krát viac ako v hovädzej pečeni. Dbám na pestrosť, takže striedame ľan, sezam, konope, avokádo, kokos, mandle, paraorechy, kešu, slnečnicu, tekvicu, chia či mak.

Takisto sa vyhýbame akciám, kde by mohlo byť niečo, čo nejeme, nechcem deti zbytočne provokovať. Ak však nemáme na výber a ideme na nejakú oslavu, beriem jedlo so sebou a dám deťom jesť predtým. Rozhodne nie som ten typ, že všetko s mierou, takže niekedy ma to stojí veľa vysvetľovania. Toto sú však výnimočné situácie, máme dosť kamarátov a známych, ktorí naše stravovanie rešpektujú, a keď prídeme na návštevu, tak vyložia jedlo, ktoré sa je aj u nás.

 

Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa mi chce stále čítať zloženie a zháňať nestriekané, organické potraviny. Áno, chce. Do auta tiež dávame pohonnú hmotu, ktorá tam patrí, a nie čokoľvek, čo máme poruke – malinovku, vodu…Čítame si návody, ako obsluhovať umývačku riadu, mixér, či iné zariadenia. A presne toto isté robím ja so zdravím, študujem si to a vzdelávam sa. Preto chcem deťom a nám dávať len to najlepšie. Nad slovným spojením „všetko s mierou“ sa len pousmejem. Pre mňa to znamená „Nechce sa mi, radšej do seba nahádžem všetko na čo mám chuť a potom zájdem k doktorovi, ktorý to napraví“. Ale rešpektujem to. Ja verím, že za svoje zdravie sme zodpovední sami a tak sa aj k tomu staviam. Iné telo v tomto živote nedostaneme, máme len toto jedno. Auto sa pokazí, vymeníme ho. Telesnú schránku nie. Mám jedinečnú možnosť byť tu a vážim si ju. A popri tom chcem žiť naplno, hrať sa s deťmi, vnúčatami, nie im vysvetľovať, že teraz musím oddychovať, lebo ma bolí koleno a už nevládzem. Nechcem chodiť o paličke, po doktoroch, či brať lieky na boľavé nohy alebo hlavu a zvaľovať to na starobu, či lekárov, že mi nevedia pomôcť. Ja chcem mať čas venovať sa pre mňa dôležitým veciam v plnom zdraví. A pre deti chcem presne to isté.

A nie je pravda, že jeme s deťmi len trávu, ako si mnohí myslia. Ja sa veľmi rada dobre najem, o mojej závislosti som napísala aj blog.  Stačí sa len naučiť chystať si zdravé a chutné jedlo. Receptov je naozaj veľa, obchodov so zdravou výživou tiež a nie nestojí to majland. Stačí len chcieť a spraviť zmenu. A hľadať spôsob ako to pôjde a nie výhovorky, prečo sa to nedá. Život je zmena.