Keď sa chystáme na výlet, nespoliehame sa, že si niečo niekde kúpime. Je na to viacero dôvodov. Nepotrebujeme míňať ďalšie plasty, do ktorých by nám v nejakom stánku dali jedlo, je to zbytočne drahé a my najlepšie vieme, čo nám chutí. V reštauráciách sa varí zvyčajne s veľkým množstvom soli, oleja a tomu sa skôr vyhýbame. Pozrite, čo sme si so sebou brali na nedávny celodenný výlet. Znamená to pre mňa si trochu privstať, ale tá polhodina v kuchyni mi za to rozhodne stojí. Keďže my doma varíme hlavne rýchlo a jednoducho, nie je to niečo čo nás zaťaží, skôr naopak. Máme obed, ktorý nám všetkým chutí s koláčom, po ktorom sa zapráši. Navyše všetko zo zdraviu prospešných surovín.

Každý deň jeme strukoviny. Striedame rôzne druhy ako fazuľu, cícer, bôb, hrach, šošovicu. Kedže aj vrámci jedného druhu je viacero odrôd, je to celkom pestrá škála potravín. Strukoviny sú výborným zdrojom živín, pre deti celkom podstatné, kedže obsahujú veľké mnôžstvo bielkovín, ktoré potrebujú k rastu. Majú výbornú vlastnosť, že strážia hľadinu krvného cukru hodiny po zjedení, dokonca aj na ďalší deň. Obsahujú fytáty, vlákninu, čo výrazne pomáhajú pri znížení rizika infarktu, či rakoviny hrubého čreva.

Navyše výborne chutia, zasýtia a dajú sa pripraviť na veľa spôsobov, skrátka u nás večer čo večer namáčam niečo pred spaním. Je to u nás celkom obľúbená potravina. Bôb u nás hlavne čerstvý v sezóne jeme len tak uvarený. Milujeme maslovú bielu či farebnú fazuľu. Najčastejšie ich dávame do zeleninovej polievky, každému takú riadnu drevorubačskú porciu, nie zopár zrniek, ale takých pár kopcových polievkových lyžíc. Robíme zo strukoviny omáčky, alebo ich jeme ako prílohu do šalátu. Ako je to potom u nás s flatulenciou (nadbytočnými vetrami), ktorých sa tak každý obáva? Odpaľujeme sa tu jedna radosť?

Kdeže! Ani náhodou! Veď by sme potom nemohli chodiť medzi ľudí, a my sme teda celkom spoločenskí. Jedla som strukovinu aj počas mojich 3 tehotenstiev, nebolelo ma z toho ani brucho, ani deti v bruchu sa nevrteli. Jedla som strukovinu aj keď sa nám narodili deti, žiadne vylúčenie akejkoľvek strukoviny, či iných akože nafukujúcich potravín ako kapusta, karfiol, či kyslá kapusta a podobne. Nikoho nikdy nebolelo bruško, nik sa nezvýjal od bolesti, lebo ono to priamo s tým čo zjeme pár hodín pred dojčením nesúvisí. O kolikách som písala tu. Keď podrástli a začali jesť tuhú stravu, hneď ako chceli, jedli aj strukoviny, samozrejme. Čakali sme, kým budú mať zuby a už prežúvali o stošesť. Ako je to teda možné, že keď pojeme toľko strukovín, či iných nafukujúcich potravín, nestrieľame tu jedna radosť?

Najväčší zdroj flatulencie (prdenia) je kvasenie v čreve nestrávených cukrov. Mliečne produkty sú hlavným dôvodom nadmernej flatulencie, kvôli slabému tráveniu mliečneho curku. Kedže po odstavení príroda nepočítala, že budeme cucať mlieko iného druhu (lebo to nemá logiku a nepotrebujeme to), tak postupne strácame enzým laktázu, ktorý štiepi mliečny cukor (laktózu) a nevieme ho riadne stráviť. Píše o tom aj náš obľúbený doktor Micheal Greger. Pacienti s obrovskými problémami tohto typu, ktorí sa úplne vzdali mliečných produktov už ďalej netrápil tento nepríjemný problém s plynmi. Píšem tu o nadmernom uvoľňovaní plynov. Kedže sme všetci na rastlinnej strave, nemáme fazuľovú s párkom, či krémovú šošovicovú polievku. Jeme rastlinné potraviny a tak nám nemá čo v žalúdku kvasiť a vytvárať plyny, napriek tomu, že v polievke zjeme bežne 100-200g strukovín. Strukoviny nie sú problém. Problém je to, čo jeme s nimi a či sa prejedáme. Je pravda, že ich večer pred varením namáčame a potom vodu zlejeme. Robíme to hlavne kvôli úspore v čase. Varia sa podstatne kratšie. Ak náhodou zabudnem večer namočiť strukovinu a hneď ju varím, ani tak nemáme problém s plynmi a to nevylievam vodu, ako sa varí, lebo nemám na to vyhradený čas, a nepripadá mi, že to by bolo to, čo tie plyny spôsobuje. Takže pes bude zakopaný niekde inde. Roky rokúce to máme na sebe otestované. Každému, kto vidí, koľko strukoviny pojeme a krúti nad nami hlavou, že večer by nechcel pri nás spať, hovoríme, že my ani nikoho na spanie ku nám nehľadáme, haha. A potom povieme, že by sme ho ani nevyplašili, lebo je u nás aj popri esenciálnych olejoch, ktoré dávame do difúzera na noc celkom voňavo.

Ak chcete vedieť ako sa u nás stravujeme, na stránke máme kopec receptov, prípadne máme online kurz, kde vám poradíme ako zdravo a chutne variť, 21-dňová zmena, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

 

Každý deň je príležitosť začať od znovu, niečo zmeniť, niečo vylepšiť, niekam sa posunúť. Nie je síce každý deň nedeľa a aj my máme niekedy lepšie a niekedy nie až také produktívne dni. Môže byť akýkoľvek deň, ale máme našich 6 bodov, ktoré každý deň dodržiavame. Sú súčasťou nášho denného rytmu, programu, jednoducho týchto 6 oblastí je súčasťou nášho života. Dodržiavam ich či sa mi chce, či nechce. Pre nás je zdravie jedna z najdôležitejších vecí v živote, bez neho sme celkom stratení a nemôžeme žiť naplno, ale len prežívame. Ako tak čítam vedeckú literatúru, dala som dokopy, aké oblasti vplývajú na zdravie, ktoré viem zmeniť ja.

Ktoré to teda sú?

1. Kyslík

Vzduch obsahuje okolo 20% kyslíka. Každá bunka potrebuje na dýchanie kyslík. Bez kyslíku vydržíme okolo 3 minút a tak si môžeme domyslieť aké je to pre nás nevyhnutné dýchať čerstvý vzduch. Môžeme si doma často vetrať, ale byť vonku je niečo iné, vonku je stále čerstvý vzduch. Vonku navyše prijímame slnečné žiarenie, bez ktorého sa nám ťažko žije zdravo a šťastne. Príroda má svoje čaro a podľa mňa pôsobí blahodarne aj na psychiku. Aj keď je pod mrakom, vonku je niekoľko násobne viac svetla ako vnútri. Slnečné žiarenie potrebujeme pre rôznorodé funkcie nášho organizmu (napríklad spánok, imunitu). Aj preto sme sa odsťahovali z Bratislavy na dedinu, aby sme mohli mať záhradu, kde môžeme byť od rána do večera na čerstvom vzduchu. Aj keď vonku leje, sneží, či fúka ideme sa vyvetrať.

2. Voda

„Nie ste chorí, ste smädní.“ To je nadpis jednej zaujímavej knihy od doktora Batmanghelidja. O vode sme si tiež už čo to načítali a zistili sme, že my ľudia sme chronicky dehydrovaní. A tak sme si vybudovali ďalší návyk, aby sme to zmenili. Predtým ako raňajkujeme, vypijeme veľký pohár vody. A cez deň strážim koľko kto vypije. Niekedy aj Peťovi podávam pohár vody, aby nezabudol piť. Sem tam nás ľutujú, že pijeme len čistú vodu, žiadne kofoly, pasterizované džúsy, sirupy. No nám tá voda chutí, viem čo obsahujú sladké nápoje a práve preto ich nepijeme. Aj keď deťom ponúknem osladený čaj, radšej si vyberú vodu. Voda súvisí s tak veľkým množstvom funkcií v tele, každá bunka v našom tele potrebuje vodu na optimálne fungovanie. Keď máme sucho v ústach, neznamená to, že sa máme napiť. Znamená to, že sme mali sme piť oveľa skôr, už sme dehydrovaní. Ak nie je v organizme dostupná voda, mozog, ktorý bez vody neprežije si začne sťahovať voľnú vodu z orgánov. Čo znamená, že keď už cítime smäd, vnútorné orgány sú dávno dehydrované. Telo urobí čokoľvek, aby sme prežili, no neznamená to, že je to pre neho prospešné. V podstate si tak bičujeme organizmus, ktorý po istom čase už nevládze pracovať na 100% a my to pripisujeme veku, civilizačným chorobám a pritom mu vraj stačí tak málo. Na začiatku každej choroby aj tej vážnej je vraj nedostatok vody.

3. Strava

Stravou si buď budujeme zdravie, alebo si ho pomaly ničíme a tak pre mňa je toto rozhodnutie veľmi jednoduché. Žalúdky si plníme jedlom 3-krát za deň, ako si môže niekto myslieť, že na strave nezáleží? Doktori a vedci, ktorí sa venujú strave sa zhodujú, že ak na 90% sa dávame pozor nato čo jeme, tak tých zvyšných 10% telo dokáže spracovať, aj keď to je nejaký prehrešok. Dôležité je to, čo jeme denno denne. Keďže naše deti nepoznajú chleba vo vajci, brumíkov, croissanty, keksy, ani to nevyžadujú. Sú zvyknutí na celistvú rastlinnú stravu a chutí im to. Základom našej stravy je ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny a olejnaté semená. Aj keď naše ovocie a zelenina nie je vždy bez postrekov, riadime sa pravidlom doktora Gregera: „Radšej striekaná zelenina a ovocie, ako žiadne!“ Veľa ľudí argumentuje, koľko má zelenina a ovocie postrekov a pritom si neuvedomujeme, že zvieratá, ktoré idú na bitúnok konzumujú nielen striekané obilie, ale je aj GMO. Navyše zvieratám podávajú antibiotiká, hormóny, čo sa prenáša aj do mäsa, ktoré konzumujeme. Ovocie a zelenina je teda napriek postrekom pre nás rozhodne lepšia voľba.

Nie je to o tom, že trpíme a jeme s odporom zdravé jedlá. Nie! Nám to aj veľmi chutí! Kedysi som milovala syr a pečivo a nevedela som si predstaviť bez neho čo i len jeden deň. Dnes mi syr páchne ako nevypraté ponožky a keď sa pozriem na pečivo, vidím tam etiketu: „Výživová hodnota nula.“ Ako sa nám zmenili chute, slintám keď vidím ovocný pohár, alebo pestrofarebný čerstvý šalát. Pri dukátových buchtičkách, či pečenej kačici sa radšej otočím a pozerám inam, nepriťahuje ma to, skôr naopak. Vybudovali sme si návyk takto jesť a stále vylepšujeme, čo vieme. Sledujeme, čo sa deje v tejto oblasti a prispôsobujeme aj tomu našu stravu. Potrebujete poradiť?

Ak máte chuť sa o tom dozvedieť viac, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené.

4. Spánok

Asi ste už počuli, že najlepší spánok je do polnoci. Ale kto to ozaj prevedie do praxe? Až keď som si okolo toho naštudovala čo sa deje v organizme, aké hormóny sa kedy vylučujú, že to je čas, kedy sa telo hĺbkovo regeneruje a opravuje, čo treba, až potom som na to začala dávať ozaj pozor. Deťom sme jemne posunuli čas, kedy chodia spať. Predtým to bolo okolo ôsmej, teraz chodia spať okolo siedmej. Ak ich ukladám sama, tak sme v posteli už o pol siedmej. Všetky tri kusy zaspia po prečítaní rozprávky a spia 11 až 12 hodín. Vstávame skôr, okolo piatej či šiestej, cez leto aj skôr, vstávame so svitaním a ideme spať, chcela som napísať so západom slnka, ale v lete to neplatí. V lete zaspávajú za svetla. Sme oddýchnutí, ráno toho vládzeme oveľa viac. Pamätám si, ako som sa kedysi nasilu kotúľala z postele a nechcelo sa mi vstať. Bola by som dala pol kráľovstva za ďalšiu polhodinu spánku. Bez budíka som do školy, či práce nevstala. Vstávala som s jedným otvoreným okom, totálne unavená, vyčerpaná. Prebrala som sa tak o hodinu až dve. Teraz vyskočím z postele ako rybička. Vstávam podstatne skôr ako som kedysi vstávala. Nepotrebujem sa polhodinu preberať, rovno fungujem, chystám raňajky, cvičím, alebo idem behať. Ak sa mi podarí vstať, keď ešte všetci spia, okolo pol štvrtej, tak meditujem, alebo robím dychové cvičenia, alebo pracujem, ak je to súrne. Ten deň je pre mňa zmysluplnejší, viac toho stihnem, lebo som oddýchnutá. Keďže večer deti spia skoro, kým ideme s Peťom spať okolo deviatej, stihneme si aj spolu posedieť a porozprávať sa. Večer už nepracujem, chvíľu si čítam, ale ak nemusím, nepozerám do zariadení ako je mobil, počítač, či televízor. Aj to narúša spánok.

5. Pohyb

Pri zadýchaní, potení sa organizmus riadne okysličí, je to prospešné nielen pre srdcovo-cievny systém. Budujeme si svaly, pružnejšie telo, vypotíme z tela, čo tam netreba. Niekde som čítala, že v lete sme zdravší, lebo vypotíme časť toxínov. Boli sme stvorení na pohyb. Ak netrénujeme svaly, môže sa stať, že človek zle spadne a vytkne si členok, zlomí nohu, no šanca je oveľa menšia, ak je pohybový aparát pravidelne namáhaný. A tak vedieme deti od detstva k láske k pohybu. Ráno sa spolu naťahujeme, robíme stojky, mostíky, špagáty. Keďže sme aj každý deň vonku, deti sa riadne vybláznia tam. Idú na bicykloch, korčuliach, kolobežkách, skáču na trampolíne alebo sa len tak naháňajú, či lezú po stromoch. Vonku si nájdu hru raz dva. Zlatý klinec programu je momentálne podvečer, kedy sa s nimi Peťo tak blázni, že sú všetci totálne spotení, šťastní a uspávanie trvá 5 minút.

6. Dobrá nálada

To bola moja veľká výzva. Odkedy si seba pamätám, nebola pozitívne naladená, skôr opak. Všetko ma vytáčalo, mala som v sebe akési napätie a tak bolo všetko naokolo nanič. Jedna nepríjemná udalosť mi dokázala pokaziť celý deň. Áno, celý deň! Nadávala som, ako je to možné, prečo akurát mne, veď jasné, komu inému ak nie mne! Super prístup k životu. Liezla som si na nervy, ale nejak som stále hľadala príčinu mimo mňa. A tak som to pred pár rokmi zmenila. Išlo to veľmi ťažko, ale ja keď si niečo zaumienim tak idem. Ak je mama spokojná a usmiata, je doma pohoda. Ak nie, je doma napätie. Bola to pre mňa nevyhnutná zmena. A tak ma dnes už nevytočí nejaká nemilá skúsenosť. Možno to okomentujem, ale to je všetko. Je pravda, že odkedy som zmenila uhoľ pohľadu, akoby som tých nepríjemných skúseností mala oveľa menej. Dôležité je to, že máme doma pohodu a dobrú náladu. Stres v tele spúšťa fyzické reakcie, vyplavuje stresové hormóny, ktoré zdraviu vôbec neprospievajú. Psychika hrá veľmi dôležitú úlohu v našom živote a preto je veľmi dôležité, či v živote máme naplnenie a sme ozaj v hĺbke duše šťastní.

Nemáme to nikde napísané, ale okolo týchto šiestich oblastí si vieme spraviť aj program, aby nám to spolu pekne zapadlo. Možno sa to zdá na prvý pohľad veľa na čo treba cez deň myslieť. Tiež nás nezaťažuje, že cez deň ideme šesťkrát na malú, jedenkrát na veľkú, trikrát jeme. Možno nám chvíľu zabralo, kým sme si ich vštepili, no teraz je to niečo na čo už nemusíme veľmi myslieť, robíme to automaticky.

Áno, dobre čítate! Po jednej prednáške, čo som dávnejšie videla, sme sa rozhodli, že už nebudeme vegánmi. Tá prednáška bola od môjho obľúbeného doktora Gregera a v nej vysvetľoval, ako je možné, že vegáni trpia rovnakými chorobami ako mäsožravci. Majú rovnako upchaté cievy, vysoký LDL cholesterol, nadváhu, a iné civilizačné choroby.

Dávnejšie som čítala, že aj takéto niečo sa môže stať, ale toto mnou otriaslo. Ako je možné, že človek nekonzumujúci nič živočíšne, má upchaté cievy, nadváhu, dokonca bol prípad, kde 40 ročný vegán zomrel na srdcovocievny infarkt. A teraz mám dôkaz, lebo Greger vytiahol štatistiky! Uf! Tú prednášku som pozerala bez dychu od začiatku dokonca a bol to pre mňa šok. Už nemôžem argumentovať, že ten čo nie je nič živočíšne je zdravší. Lebo jedlo nie je ako jedlo. V čom je teda háčik?

Vegánom je ten, čo nekonzumuje nič živočíšne. Vegánom je teda aj ten, kto je hranolčeky, čipsy, či iný vegánsky fast food. Vegánski aktivisti milujú zvieratá a z etických dôvodov sa rozhodnú ich nejesť, navyše tak nezaťažujú planétu (menej zjedených zvierať, menej skleníkových plynov). Krásny počin, obdivujem to. Aj to je jeden z mojich dôvodov, prečo som sa vzdala dobrovoľne živočíšnej potravy. Ak nemusím, neberiem životy zvieratám pre moje potešenie (chuť). Čo je však problém, že takýmto ľuďom nezáleží veľmi čo vlastne jedia, nejde im o zdravie, ale o záchranu zvierat, aby to nebolo živočíšne. Či je to však výživné, to je iná otázka. Jedia vegánske burgre, rastlinné klobásy ako hlavné jedlo, taká štandardná strava v rastlinnom prevedení. Prekladajú to raw koláčmi plnými kokosového oleja, cookieskami, salámami, parížskym šalátom, vyprážaným syrom. Je to síce vegánsky fast food, ale neznamená to, že je to výživné jedlo. Či živočíšna cookieska plná oleja, alebo rastlinná verzia plná oleja, nasýtené tuky sú jednoducho škodlivé pre zdravie či v rastlinnej verzii, alebo živočíšnej. Toto nie je základ pre zdravý organizmus. Ak sa takto rozhodnem stravovať, nemôžem čakať, že budem mať energie za troch, dobré krvné testy a podobne. Veď do seba hádžem čistý junk food. Jedlo plné nasýtených mastných kyselín a trans tukov spôsobuje upchávanie koronárnych ciev, zvyšuje cholesterol, naberanie kilogramov a iných zápalových reakcií v tele. Vegánsky junk food je podľa môjho názoru na ukázanie ľuďom, že vegánsky burger je rovnako lahodný ako klasický, a pritom nemusí byť z mäsa. Je to zdravšia alternatíva a super, že je na trhu. Ale nie je to jedlo na každý deň.

A preto potom takýto ľudia spôsobujú čistý zmätok. Tak ako to je???? Vegáni majú prekypovať zdravím, byť štíhli, dožívať sa 120 rokov. A pritom je niekoľko štúdií, ktoré dokazujú priamy opak. Keď porovnali cholesterol junk food vegána s mäsožravcom, či vegetariánom, výsledky boli skoro rovnaké. Ak však porovnávali krvné testy junk food vegána a človeka, ktorý konzumuje nízkotučnú celistvú rastlinnú stravu, bolo to o inom. Tu je zakopaný pes. Junk food vegán je veľké množstvo tukov (nasýtených, trans tukov), ktoré sú pôvodcom týchto zápalov tele. 

Nízkotučná celistvá rastlinná strava však naopak dokáže tieto procesy zastaviť a dokonca zvrátiť. A tak sme sa po tejto prednáške rozhodli, že sa dištancujeme od nálepky vegánstvo.  My sa stravujeme nízkotučnou celistvou rastlinnou stravou. V našom jedálničku nie sú potraviny ako kofola, hranolky, čipsy, maslo, syr. Na vegánskych hodoch si kúpime burger. Ale to je raz za niekoľko mesiacov. To je na chuť, nie je to zdroj živín. Čím sme dlhšie na tejto rastlinnej strave, cítime ako sa nám menia chuťové poháriky. Nepotrebujeme jesť tak často vegan fast food, ako kedysi. Ja si burger už ani na vegánskych hodoch nedám, mne tečú sliny pri zelenom šaláte zaliatom fajnovou zálievkou.

Nasýtené mastné kyseliny sme znížili na minimum (sem patrí aj kokosový olej, a tak z nášho zoznamu surovín, ktoré používame pravidelne jednoducho vypadol). Trans mastné kyseliny sú tuky, ktoré sa nachádzajú v živočíšnej strave v mäse, vajciach a mliečnych výrobkoch. V rastlinnej strave sú skryté v podobe hydrogenovaných tukov. Je to napríklad stužený palmový olej, ktorý sa pridáva do toľkých vegánskych keksov, masiel, koláčov a iných potravín.  Má za úlohu stužiť potravinu, aby držala tvar a zabezpečiť dlhšiu trvanlivosť. To je veľmi dobré pre predávajúceho a pre životnosť výrobku. Pre konzumenta až tak nie. Trans tuky sú totiž zabijačské tuky, ako ich nazval doktor Greger, spúšťajú rakovinové procesy a tam teda sranda končí.

My dávame prednosť nenasýteným mastným kyselinám ako avokádo, orechy, olejnaté semená a aj to v malých množstvách. Omega-3 mastné kyseliny máme z ľanu, konopných semienok, či tmavozelenej listovej zeleniny. Na varenie používame sezamový olej, slnečnicový olej. Liter oleja nám vydrží tak pol roka, čiže ho používame ozaj v malých množstvách. Radšej siahneme po celej potravine, ako nejakej extrahovanej časti. Telo si cholesterol, ktorý potrebuje, vyrobí samo, nepotrebujeme mu ho dodávať. Verím, že aj vďaka tejto celistvej nízkotučnej rastlinnej strave moje krvné testy vyzerali takto.

Naše heslo je život je zmena, a tak stále niečo meníme a sme s tým spokojní. Keď dočítam nejakú publikáciu a poviem, že sa nám čo to v jedálničku zmení, Peťo to už komentuje s úsmevom: „Čo tentokrát prestávame jesť?“ Chvíľu sa tvári kyslo, predstaví si všetko, čo odpadlo z nášho pravidelného nákupu a vzdychne si. Ale už to chápe, obaja vieme, že strava je alfa omega. Už sme čítali príliš veľa vedeckých kníh, aby sme to mohli ignorovať. Bez stravy prežijeme niekoľko týždňov, darmo mi niekto bude hovoriť, že na nej nezáleží, zjavne je to pohonná hmota, bez ktorej to nejde.

Ak chcete zistiť, čo znamená nízkotučná celistvá rastlinná strava v praxi, niečo pre vás máme: 21-dňovú zmenu, online kurz, kde počas 21 dní vám poskytujeme recepty na raňajky, obedy, večere a dezerty, ktoré sú výživou pre telo, nie záťažou. Zároveň sú však veľmi chutné a dobre vyzerajú. Spolu tú nájdete 105 receptov, ktoré môžete dokola striedať. Tento kurz je nabitý informáciami, čo je škodlivé a prečo, všetko vedecky podložené, podrobne a zároveň zrozumiteľne vysvetlené. Je to niečo, čo by som uvítala ja pred 15 rokmi, keď som prechádzala na rastlinnnú stravu a nemala som veľmi šajnu čo jesť, kde nakupovať, ako variť, aby ma to celé nepohltilo časovo a finančne. A tento kurz taký je.

Prvý polrok povinnej školskej dochádzky na domácom vzdelávaní za nami a tak sme dostali termín na preskúšanie. Posledné dni pred polrokom som sa snažila Jarku motivovať, nech trochu vypíše aj písanky s písaným písmom, i keď už nie je povinné. To ani jedného z našich dvoch pisárov nebavilo. Jarka sa nechala ukecať, i keď nerozumela načo píše jedno písmeno asi tridsaťkrát. To som jej ani ja nevedela veľmi odôvodniť. Či ho napíše päťkrát a či sto, nebol v tom krasopise extra rozdiel. A tak som ich ani nenútila robiť niečo čo ich nebaví. Len som chcela, aby sme mali čo ukázať komisii, tak som sem tam nadhodila, že si aspoň rozpíše ruku. Na čo mi ona povedala, že kreslí stále a tak si ju takisto uvoľňuje. Pravda. Ako teda vyzeralo naše vzdelávanie?

Čítali sme všetko, čo sa nám zdalo logické. Nápisy na potravinách, nadpisy na knihách, štítky v obchodoch, jednoducho to, čo sa nám aj každodennom živote zíde. Keď sme vykladali nákup, čítali nápisy na obaloch a podávali podľa toho, čo som ich poprosila. Zábava a učenie zároveň. Ja som nestrácala čas pri čítaní šlabikáru a poodkladali sme takto nákup a oni čítali. Keď púšťame v aute pesničky, tak čítajú názov každej, ktorá akurát hrá. Nič dlhé, vždy len pár minút, kým sa im chcelo. Píšem im, lebo Ondrej sa pridal k Jarke. Má síce len 5 rokov, ale baví ho to tiež a tak sa naučil čítať aj on. Príde nám nejaký leták do schránky a čítajú, na čo je aká akcia. Vidia obrázok, pod ním nápis a lúštia čo to tam je. Alebo mi príde správa od kamošky, kedy sa stretávame na ulici, a tak čítajú, čo píše. Jednoducho som ponúkala čítanie kade tade v rámci celého dňa, aby to nevnímali ako niečo čo musia, ale niečo, čo sa prirodzene a nenásilne naučia.

Písanie sme takisto nejak išli po našom. Keď sme šli do obchodu, písali obaja zoznamy potravín, čo potrebujeme nakúpiť. Písali vianočné pohľadnice, alebo to, čo sa im chcelo. Nešli sme podľa písmeniek. Videli ako sa píšu tlačené a tak písali, čo chceli aj keď niekedy si vymysleli ťažké slová, ale diktovala som im písmeno po písmenku a nejak to šlo. A tak sme vlastne mali aj diktáty. Tiež v rámci potrebných činností sme si vybavili niečo do školy. Super, odsýpalo nám to, ani sme nevedeli ako.

Počítanie ich bavilo nielen ako rátanie banánov, jabĺk, balení ovsených vločiek, či obilniny, ale aj tak v zošitoch. Nakreslila som im príklad vo forme jabĺk na sčítanie a neskôr na odčítanie a oni rátali. Pod nakreslené jablká napísali číslicu, zrátali, rovná sa a potom napísali výsledok. Mali dni, že ani nechceli ísť spať, kým nedorátajú celú stranu. Ondrej samozrejme takisto aj počítanie trénoval s Jarkou a tak máme vlastne všetko dvojmo.

Posledný predmet v prvej triede je prvouka . Ani tu sme sa učebnicou vôbec neriadili. Nejak som sa spoľahla na to, že keď ich niečo zaujíma, tak si o tom niečo prečítame. Takto ich v zime zaujala voda, sneh, ľad a mali sme tak zábavu na pár dní, kým sme vymenovali skupenstvá všetkého čo je okolo nás. Alebo keď pršalo, tak sme zisťovali, ako funguje kolobeh vody. Keď sa blýskalo, študovali sme ako vzniká blesk a hrom. Mesiac ich fascinuje už dlho a tak postupne stále obavujeme viac a viac z našej slnečnej sústavy. Ide to nejak prirodzene. Podrobnejšie sa dočítate ako to u nás prebieha v praxi tu.

A tak prišiel deň skúšok. Veľký deň plný očakávaní, ako to bude celé prebiehať.

V škole sme mali byť o 8:40 a tak sme vedeli, že z domu musíme vyraziť o 6:30, aby sme mali rezervu a v pohodičke všetko stihli.

Keďže sme išli skoro spať, ako každý večer, od radosti sme všetci vstali pred piatou. Nám zaspatie nejak nehrozí, u nás bežne vstávame medzi piatou a šiestou. Nachystali sme raňajky do auta, zobrali sme všetko, čo deti nakreslili, písali a počítali a vyrazili sme.

Lukáš v aute zaspal tesne pred príchodom do našej kmeňovej školy a tak Peťo s ním ostal v aute a my traja sme šli na preskúšanie. Ondrej sa pridal tiež, veď aj on pracoval celý polrok a tak bol zvedavý, ako to bude prebiehať.

Prišli sme do školy, kde nás nasmeroval nápis a tam ticho, nikde nikoho. Prišli sme k prvej triede a hovorím deťom: „Počujete pani učiteľku za dverami? Takto sa učí v škole, práve deťom niečo vysvetľuje. Poď, zdvihnem ťa a pozri sa cez to horné okienko, čo je nad dverami.“ A tak som zdvihla Ondreja a potom Jarku a obidvaja mi hovoria, že deti nevideli. Hm, zvláštne. A zrazu sa otvoria dvere a náš milý pán riaditeľ nás víta, že super ako ste trafili. Podali sme si ruky a rovno nás zavolali do triedy.

Prehodili sme pár slov a posadil nás k pani učiteľke. Prebiehalo to presne tak, ako nám pán riaditeľ spomínal, vlastne ešte lepšie. Všetci boli usmiati, vládla tam pokojná atmosféra. Jarka porozprávala aké boli Vianoce. Potom sme vybrali, na čom sme doma pracovali. Jarka náramne spolupracovala, vlastne ma to ani veľmi neprekvapilo, lebo Jarka je veľmi spoločenská a komunikatívna. Pri každom zošite vysvetľovala, čo sme robili. Prešli sme takto každý jeden predmet. Mali sme so sebou aj šlabikár, tak Jarka aj niečo prečítala. Ondrej sa chcel tiež predviesť, že aj on vie čítať, aby vedeli, že aj on pracoval celý polrok. Tým sme pani učiteľku celkom pobavili, lebo nečakala, že bude až tak dobre čítať. Ale Ojko je makač, keď ho niečo baví, tak číta všetko a všade, aj na záchode, každý deň. Sem tam sme si robili srandu, že on by mal ísť na skúšky, ako sa pripravuje.

Potom sme vybrali matematiku, ukázali sme sčítavanie, odčítavanie, Jarka mala chuť aj rátať, tak som jej napísala príklad. A to mi doma večer predtým tvrdila, že sa jej nebude chcieť nič hovoriť, aby som to za ňu povedala ja. To mi spomínal aj pár riaditeľ, že sa to môže stať, tak nech zoberiem všetky materiály z domu, lebo veď ani dospelým sa nie vždy chce. Aby sme tých prváčikov teda veľmi nestresovali. Tým, že tam bola taká uvoľnená atmosféra, Jarka sa osmelila a išla ako raketa.

Na záver sa nás ešte spýtali na angličtinu, ale to máme tiež nejak automaticky doma. Pár dní v týždni sa s nimi rozprávame niekoľko hodín len po anglicky a rozprávky pozerajú len v origináli. A tak aj to máme odfajknuté.

Celé preskúšanie trvalo asi pol hodinu. Rozlúčili sme sa, ešte sme na záver prehodili s riaditeľom nejaké organizačné pokyny a vyrazili sme na cestu domov. Takto by sa to aj mne páčilo ako dieťaťu. Všetci usmiati, trvalo to tak krátko, že sa ani nik nestihol nudiť a už sme aj šli.

Čo nám zabralo ale najviac času bolo niečo úplne iné. Nečakane totiž napadol sneh a naokolo Kremnice sú nádherné kopce. A tak sme pár minút po skúškach hľadali vhodné miesto na sánkovačku. Keď sme našli taký parádny kopec, hodinu sme tam lietali ako šarkany a spúšťali sa. Svietilo slnko, bolo trochu pod nulou, perfektne sa to šmýkalo, no úplne selanky.

Vysánkovali sme sa a keď sme boli totálne mokrí nasadli sme do auta a vyrazili sme. Mysleli sme si, že okolo obeda budeme doma. Ale už keď sme sa zdržali, tak sme sa ešte rozhodli, že v rámci socializácie prepadneme našich veľmi dobrých kamarátov, ktorých máme po ceste domov. Ten skúškový deň bol veľmi príjemný. Celodenný výlet s ďalšími dvomi parádnymi zastaveniami. Cestou v aute zaspali všetky tri kusy. Prišli sme domov neskoro popoludní a Jarka vyspatá do ružova si sadla rovno za stôl, že musí pracovať, lebo čoskoro budú ďalšie skúšky a potrebuje sa nachystať.

Rastlinná strava je niečo, čo nás všetkých poháňa, aby sme sa vedeli aj dobre sústrediť na prácu. Ak potrebujete s týmto trochu poradiť, práve sme sputili on-line kurz: 21-dňová zmena, ako prejsť na rastlinnú stravu, kde nájdete komplet menu na 21 dní, od raňajok, polievok, hlavného jedla až po dezert od výmyslu sveta, jednoduché na prípravu, žiadne kozmické potraviny a mega chutné. Tak neváhajte, ešte pár dní trvá akcia!